Dôchodok starobný
Pre poistencov narodených v rokoch 1962 až 1964 sa dôchodkový vek nemení a je určený podľa počtu vychovaných detí. Podrobné rozdelenie podľa pohlavia, roku a mesiaca narodenia, počtu vychovaných detí,...
Zákonom č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o starobnom dôchodkovom sporení“) bola realizovaná reforma dôchodkového systému spočívajúca v zavedení II. piliera dôchodkového zabezpečenia do systému dôchodkového zabezpečenia. Druhý pilier dôchodkového zabezpečenia je systémom starobného dôchodkového sporenia, ktorý na báze individuálnej zodpovednosti jednotlivca a princípu zásluhovosti zabezpečuje príjem sporiteľa v starobe a príjem pozostalých pre prípad úmrtia sporiteľa. Účasťou v systéme dôchodkového sporenia za zákonom ustanovených podmienok prevzali na seba občania individuálnu zodpovednosť za svoj príjem v starobe. Pri demografickom vývoji, z ktorého vyplývajú narastajúce požiadavky na verejné financie pri zabezpečení príjmu v starobe z I. piliera dôchodkového zabezpečenia vo forme dôchodkového poistenia, je starobné dôchodkové sporenie riešením zabezpečujúcim na báze individuálnej zodpovednosti a zásluhovosti príjem v starobe. Do systému starobného dôchodkového sporenia sa od jeho vzniku zapojilo 1, 5 milióna občanov Slovenska z približne 2,3 milióna pracujúcich.
Národná rada SR dňa 21. novembra 2023 schválila Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky 2023 až 2027 s heslom „Lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť.“
Programové vyhlásenie pokrýva aj sociálne oblasti, ako aj oblasť práce. Oblasť „sociálna politika“ začína na 42. strane, citáciou príslušných článkov Ústavy SR (napr. čl. 35 ods. 1 – právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť, čl. 36 ods. 1 – zamestnanci majú právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky, právo na odmenu za vykonanú prácu, dostatočnú na to, aby im umožnila dôstojnú životnú úroveň..., čl. 38 ods. 1 – ženy, mladiství a osoby zdravotne postihnuté majú právo na zvýšenú ochranu zdravia pri práci a osobitné pracovné podmienky).
Sme ZŠ s MŠ s právnou subjektivitou. Zamestnanec ukončí v novembri pracovný pomer dohodou a požiada SP o priznanie PSD-predčasného starobného dôchodku (nejde o PSD z dôvodu odpracovaných 40 rokov). Vysvetlili sme zamestnancovi, že mu nemôžeme vyplatiť odchodné v poslednej výplate, ale až keď sa preukáže priznaním PSD. Ale on tvrdí, že ak by sme mu vyplatili odchodné až budúci rok, tak sa mu bude odchodné rátať do príjmu, a ak by prevýšilo sumu 2 400 €, SP mu pozastaví vyplácanie PSD, pretože z odchodného sa platí poistné. My sme našli v zákone o sociálnom poistení, že sa to týka iba dohôd. Je pravda, že sa to týka aj odchodného?
A ďalej sme sa stretli s názorom, že ak my, ako škola, máme pochybnosti, či bude priznaný PSD, tak odchodné mu máme vypočítať v poslednej výplate a odviesť ho do depozitu a po preukázaní rozhodnutia o priznaní dôchodku mu ho môžeme vyplatiť. Má sa teda počítať s odchodným pri PSD v poslednej výplate a vyplatiť ho po priznaní alebo sa má odchodné počítať vo výplate, kedy sa preukáže priznaním PSD? Pretože, ak odchodné dám do poslednej výplaty, peniaze presuniem do depozitu a SP mu PSD neprizná, tak mu budem opravovať mzdu niekoľko mesiacov spätne?
Zamestnanec pôsobí ako učiteľ strednej školy od 26.08.1985. Zamestnanec požiadal o ukončenie pracovného pomeru dohodou k 29.11.2023. Dňa 30.11.2023 má stretnutie na pobočke Sociálnej poisťovne a ide požiadať o predčasný starobný dôchodok.
Príspevok sa zaoberá najmä definíciou dôchodcu na daňové účely, výškou nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka – dôchodcu, ako aj inštitútom minimálnej dane a postupom pri spätnom priznaní starobného a predčasného starobného dôchodku.