Zrážky zo mzdy
Zamestnancovi je časť poistenia hradená zamestnávateľom. Poistenie je uvedené na meno zamestnanca, poistenie zodpovednosti, kde mu zamestnávateľ zaplatí celú časť poistenia a zamestnanec si svoju časť postupne spláca zrážkou zo mzdy. Napr. ročné poistenie je vo výške cca 436 €, zamestnávateľ zaplatí celú sumu a následne zráža zamestnancovi mesačne sumu cca 28,15 € mesačne po dobu 12 mesiacov, kde príspevok zamestnanca je vo výške 100,00 €. Ako správne postupovať z účtovného a daňového hľadiska? Príspevok zamestnávateľa je uznaný daňový výdavok a pre zamestnanca je daný príjem oslobodený alebo sa to berie u zamestnanca ako príjem neoslobodený a z daného príjmu sa platia poistenia na zdravotné poistenie a sociálne poistenie + daň z príjmu? Prípadne, ako to správne formulovať, aby daný príjem bol uznaný za daňový výdavok (náklad) zamestnávateľa a pre zamestnanca, aby bol oslobodeným príjmom?
Ak máte zamestnancov alebo pracujete v personalistike, pravdepodobne ste sa už s takouto výzvou stretli. Najčastejšie ich posielajú inkasné spoločnosti, banky alebo nebankové subjekty. Spolu s výzvou býva doručená aj úverová zmluva, v ktorej sa nachádza ustanovenie týkajúce sa zrážok zo mzdy. V takom prípade je zamestnanec s veľkou pravdepodobnosťou v postavení spotrebiteľa.
V tomto článku sa bližšie pozrieme na rozdiely medzi úpravou dohody o zrážkach zo mzdy podľa Občianskeho zákonníka a Zákonníka práce.
Zrážky zo mzdy sú pojmom, s ktorým sa stretol takmer každý zamestnávateľ, personalista, či účtovník. V praxi však často nastáva dilema: zraziť alebo nezraziť? Téma zrážok zo mzdy je rozsiahla. Preto sa jej budeme venovať vo viacerých blogoch. V tomto úvodnom si vysvetlíme, čo zrážky zo mzdy sú a aké druhy zrážok pozná Zákonník práce.
Je možné vykonať zrážku zo mzdy jednotranne podľa § 131 ods. 1 ZP zamestnancovi, keďže mu vznikol nedoplatok na sociálnom poistení (konkrétne na poistení v nezamestnanosti) z dôvodu, že zamestnanec neoznámil zamestnávateľovi, že mu kleslo percento invalidity pod 70 %?
Môže spoločnosť vyplatiť zamestnancovi vopred zálohu na stravovanie, napríklad vo výške 100,00 €, teda ako finančný príspevok vopred a následne vo výplate bude vyplácať nárok na mesiac, za ktorý je aj výplata. Tým prejde pravidelnému mesačnému vyplácaniu finančného príspevku na stravovanie vopred. Následne, ak zamestnanec skončí pracovný pomer, sa mu daná záloha započíta so mzdou, prípadne ju vráti. Je to možné a správne z hľadiska legislatívy, resp. ako je najlepšie nastaviť vyplácanie finančného príspevku, aby sa nemuseli robiť mesačné prevody vopred a následne zrážky zo mzdy (ak zamestnanec bol PN, mal dovolenku, prípadne platené voľno a pod.)?
Pokiaľ vznikne potreba zamestnávateľa zabezpečiť svoju pohľadávku, ktorá mu vznikla voči zamestnancovi, môže využiť jednotlivé zabezpečovacie inštitúty. V súlade s právnou úpravou môže ísť o dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorú poberá zamestnanec. Právny poriadok pritom ustanovuje obligatórne predpoklady pre právne relevantné zriadenie dohody o zrážkach zo mzdy v prospech zamestnávateľa. V prípade, že zamestnanec súhlasí, že mu budú zo mzdy vykonávané zrážky, a to z dôvodu, že tak bude hradiť splátky veriteľovi, ktorým môže byť napríklad predajca tovaru, zamestnávateľ mu bude taktiež vykonávať zrážky v dohodnutej výške. Pritom dĺžka trvania zabezpečovacieho právneho inštitútu sa plne viaže na existenciu zabezpečovaného právneho úkonu.
V praxi sa čoraz častejšie stretávame s problémom zrážky zo mzdy zamestnanca. Pri zrážkach zo mzdy je potrebné si vymedziť viaceré roviny tejto problematiky.
Je potrebné zverejňovať v CRZ napríklad dohody o hmotnej zodpovednosti a dohody o zrážkach zo mzdy zamestnanca?
Zamestnankyni v sociálnom zariadení bude vyplatený stabilizačný príplatok poskytnutý Ministerstvom práce sociálnych vecí a rodiny na stabilizáciu zamestnancov. Uvedený príspevok je oslobodený od sociálny a zdravotných odvodov. Zamestnankyňa sa zaviazala zotrvať v pracovnom pomere tri roky. V prípade nedodržania lehoty troch rokov, bude musieť vrátiť alikvotnu časť príspevku. Zamestnankyňa má niekoľko exekučných príkazov. Chcem sa opýtať, či aj tento príspevok bude podliehať exekučným zrážkam.
Príspevok informuje o aktuálne pripravovaných, resp. schvaľovaných zmenách Zákonníka práce vyplývajúcich z transpozície prijatých smerníc EÚ.
Od 1. júla 2022 sa mení výška životného minima, ktoré je dôležitým parametrom v mzdovej učtárni, pretože od neho sú odvodené viaceré veličiny ako daňové úľavy a nepostihnuteľné sumy, ktoré majú priamy vplyv na výšku zrážok realizovaných zo mzdy zamestnanca na základe núteného výkonu rozhodnutia. Príspevok objasňuje vplyv tejto zmeny na jednotlivé mzdové, resp. daňové veličiny.
Príspevok sa zaoberá výpočtom zrážok zo mzdy a z iných príjmov na základe tzv. tretinového systému a výškou nepostihnuteľných súm podľa platnej legislatívy, vrátane praktických príkladov.
Exekúcia je jedným zo spôsobov, akým dosiahnuť zabezpečenie splatenia dlhu, ak dlžník odmieta svoj dlh splniť dobrovoľne. Ide o nútený výkon rozhodnutia, keďže exekúcia zasahuje do majetku dlžníka proti jeho vôli a núti ho uhradiť dlh, ktorý je po splatnosti. Základným právnym predpisom, ktorý upravuje výkon exekučných zrážok zo mzdy s cieľom uspokojenia pohľadávky, je zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v z. n. p. (ďalej len „Exekučný poriadok“).
Záväzky zamestnancov voči zamestnávateľom vznikajú hlavne zo zmlúv a dohôd upravených zákonom č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“), napr. z pracovnej zmluvy, z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, z dohody o zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať. Môžu však vznikať aj z iných právnych predpisov.
Pri nástupe do zamestnania má zamestnávateľ povinnosť žiadať od zamestnanca predloženie potvrdenia o vykonávaných zrážkach, táto povinnosť vyplýva z § 84 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.
Doručením exekučného príkazu na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy zamestnávateľ vykonával zamestnancovi zrážky zo mzdy od 1. 7. 2013. Zmenou nariadenia o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia s účinnosťou od 1. 11. 2013 zamestnávateľ vykonával zamestnancovi neoprávnene vyššie zrážky zo mzdy vzhľadom na to, že zamestnanec je poberateľom invalidného dôchodku. Akým spôsobom je možné neoprávnene vyššie zrážky zo mzdy vysporiadať v súlade s exekučným poriadkom? Exekútor sa vyjadril, že keďže nevznikla chyba na strane Exekútorského úradu, nie je povinný zrážky vrátiť. Prosím o zaslanie informácie, má zamestnávateľ právo požiadať Exekútorský úrad o vrátenie neoprávnene zrazených zrážok zo mzdy zamestnanca z dôvodu nesprávneho výpočtu zrážky zo mzdy? Prípadne je možné v nasledujúcich mesiacoch nezrážať zrážky zo mzdy až do vysporiadania nesprávne zrazených vyšších zrážok?
Obec dostala exekučný príkaz na vykonanie zrážok zo mzdy a z iných príjmov. Ide o zrážky zamestnancovi, ktorý je len členom komisie. Odmena členom komisie je vyplácaná 2 x do roka a v malej sume napríklad 33,21 €v hrubom za pol roka. Ako má platiteľ mzdy postupovať v tomto prípade? Berie sa aj pri takom nízkom príjme do úvahy základná nepostihnuteľná suma? Má si platiteľ mzdy zisťovať v tomto prípade, či má zamestnanec iné príjmy u iných zamestnávateľov? V exekučnom príkaze nie je uvedený iný zamestnávateľ, ktorému by sa príkaz doručoval. Je potrebné spísať dohodu o zrážkach zo mzdy na vykonanie exekučných zrážok medzi platiteľom mzdy a zamestnancom? Pohľadávka na vymoženie vysoko presahuje sumu odmeny.
Firma mesačne strháva zamestnancom z výplaty za stravné lístky, ročne napr. poplatok do zdravotníckeho zariadenia (buď v plnej výške, alebo časť – podľa stavu sociálneho fondu), príp. za odpredaj opotrebovaných inventárnych predmetov s ústnym súhlasom zamestnanca. Vzťahuje sa na tieto prípady ust. § 20 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. ä(ďalej len „Zákonník práce“), teda povinnosť uzatvoriť písomné dohody o zrážkach zo mzdy medzi zamestnávateľom a zamestnancom?
Zamestnávateľ zaplatil zamestnancovi kurz anglického jazyka v Londýne. Cena kurzu je 2 600 EUR. Čo všetko mám zamestnancovi zraziť zo mzdy?