Inšpekcia práce

Pri výkone inšpekcie práce môže inšpektor práce vykonávať kontroly len v rámci predmetu a rozsahu inšpekcie práce, ktorý je daný platnou právnou úpravou. Predmet inšpekcie práce sa pritom vzťahuje popri kontrole právnej súladnosti priebehu pracovnoprávneho vzťahu aj na oblasť bezpečnosti práce. Pokiaľ inšpektor práce riadne ukončí výkon inšpekcie práce u kontrolovaného subjektu, uloží mu aj zodpovedajúce opatrenia. Tieto opatrenia uvedie inšpektor práce v protokole, ktorý je právne relevantným výstupom z riadne vykonanej inšpekcie práce. Uvedený protokol z inšpekcie práce musí obsahovať jednotlivé obligatórne obsahové súčasti.

Pokiaľ zamestnanec zastáva názor, že sú porušované predpisy bezpečnosti práce, môže podať podnet inšpektorátu práce. Pritom inšpektoráty práce poskytujú zamestnancom ochranu práv a oprávnených záujmov v rozsahu predmetu inšpekcie práce, ktorú majú inšpektoráty práce dané právnou úpravou. V súvislosti s uvedeným musí sám zamestnanec vyhodnotiť situáciu u zamestnávateľa a posúdiť, či využije svoju možnosť podať podnet inšpektorátu práce. Právna úprava však počíta s možnosťou, že sa zamestnanec najprv pokúsi riešiť nevyhovujúcu situáciu so zamestnávateľom a oznámi mu nedostatky, ktoré u zamestnávateľa vznikli. Pri podávaní podnetu inšpektorátu práce zamestnanec opíše skutkový stav a konanie zamestnávateľa, z ktorého vyplýva porušenie predpisov bezpečnosti práce, či iných právnych predpisov v danom prípade. V uvedenom článku bude venovaná pozornosť prípadom, kedy môže zamestnanec podať právne relevantný podnet na inšpektorát práce pre porušovanie pracovnoprávnych predpisov a právnych predpisov bezpečnosti práce.

Na konci roka 2024 Najvyšší správny súd SR (Zbierka stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky 3/2024, ročník: III.) publikoval niekoľko rozhodnutí, ktoré priamo súvisia s pracovným právom. Ide aj o rozhodnutie 88/2024 ZNSS založené na rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Ssk 26/2023 z 26. júna 2024, ktorý sa týka otázky subjektu, ktorý prijal prácu fyzickej osoby, ktorá je nelegálne zamestnávateľom dodávateľom práce/služby podľa § 7b ods. 5 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a jeho postavení v konaní – napríklad možnosť namietania toho, čo poskytovateľ práce/služby nenamietal.

Zabezpečenie bezpečnosti práce predstavuje neustále prebiehajúci proces, ktorého výsledkom je bezpečný výkon závislej práce zamestnancom. Pri výkone inšpekcie práce má inšpektor práce možnosť ukladať nápravné opatrenia. Tieto opatrenia sú vynútiteľné a majú prispieť k zvýšeniu úrovne zabezpečenia bezpečnosti práce. Významným právnym výstupom z výkonu bezpečnosti práce je protokol z inšpekcie práce. Tento právny výstup musí obsahovať jednotlivé obligatórne obsahové súčasti dané právnou úpravou.

Inšpekcia práce je špecifická činnosť vykonávaná inšpektorom práce v rozsahu jeho oprávnenia. Ide napríklad o dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, predpisov týkajúcich sa výkonu štátnej služby alebo o dozor nad dodržiavaním predpisov bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ďalej len "BOZP"). Pritom zamestnávatelia musia spolupracovať s inšpektorom práce pri výkone inšpekcie práce. Inšpektor práce je taktiež povinný oznámiť pred začatím inšpekcie práce svoju prítomnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, ak tým negatívne neovplyvní výkon inšpekcie práce. Pri výkone inšpekcie práce má inšpektor práce napríklad právo vstupovať voľne a kedykoľvek do priestorov a na pracoviská podliehajúce inšpekcii práce a v nevyhnutnom rozsahu na súkromné pozemky a komunikácie, pokiaľ to uzná za potrebné.

Posudzovanie priestorov škôl a školských zariadení patrí k výkonom, prostredníctvom ktorých inšpekcia práce presadzuje ochranu života a zdravia zamestnancov a ďalších osôb, ktoré sa nachádzajú na pracovisku. Okrem samotných budov je potrebné posúdiť aj bezpečnosť technických zariadení, ktoré tvoria trvalú alebo funkčne neoddeliteľnú súčasť týchto objektov.

Inšpektor práce môže pri výkone inšpekcie práce u zamestnávateľa konať len v rámci oprávnení, ktoré mu dáva právna úprava. Pri výkone inšpekcie práce má inšpektor práce oprávnenia, ale aj právne povinnosti, ktoré musí bezvýhradne rešpektovať. Výstupom z vykonanej inšpekcie je protokol. Protokol je pritom právne relevantným dokumentom, ktorý zhrňuje závery, či pri výkone inšpekcie práce v rozsahu podľa § 2 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 125/2006 Z.z.") došlo u zamestnávateľa k porušeniu právnych predpisov bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Pokiaľ zamestnávateľ s obsahom protokolu nesúhlasí, môže sa k nemu vyjadriť a protokol s ním bude prerokovaný.

Inšpekciu práce možno z hľadiska správneho práva procesného charakterizovať ako právom regulovaný administratívny postup, ktorého podstatou je pozorovanie určitej činnosti alebo určitého stavu kontrolovaného subjektu, na ktoré nadväzuje hodnotenie tejto činnosti alebo stavu. [1] Ak je v procese hodnotenia činnosti alebo stavu kontrolovaného subjektu zistený nesúlad s právom, súčasťou inšpekcie práce je aj aplikácia nápravných prostriedkov, ktoré smerujú na zabezpečenie účelu sledovaného touto činnosťou alebo stavom kontrolovaného subjektu. Výsledkom opísaného administratívneho postupu je potom protokol inšpekcie práce, v ktorom sú obsiahnuté aj uložené nápravné opatrenia pre kontrolovaný subjekt. Ak sa pri inšpekcii práce naopak nezistí porušenie povinností zo strany kontrolovaného subjektu, vypracuje sa záznam o výsledku inšpekcie práce. [2] Predmetom nášho ďalšieho záujmu bude len protokol inšpekcie práce.

Inšpekcia práce predstavuje súbor legislatívnych a organizačných opatrení na presadzovanie ochrany zamestnancov pri práci, najmä dozor nad dodržiavaním predpisov a vyvodzovanie zodpovednosti za ich porušovanie. Dosiahnutie tohto cieľa je zabezpečované prostredníctvom činnosti orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce, ktoré majú právnymi predpismi vymedzené úlohy, oprávnenia a povinnosti.

Zamestnávatelia a podnikajúce fyzické osoby používajú pri svojej činnosti rôzne zariadenia a prostriedky. Veľká časť z nich sa považuje za tzv. určené výrobky, čo znamená, že ich uvedenie na trh alebo do prevádzky je spojené s povinnosťami nad rámec požiadaviek o všeobecnej bezpečnosti výrobkov. Pre najčastejšie profesionálne používané určené výrobky pôsobia ako orgány dohľadu inšpektoráty práce.

Hlavným poslaním inšpekcie práce je presadzovanie ochrany zamestnancov pri práci a výkon štátnej správy v oblasti inšpekcie práce podľa zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon o IP"), ktorý vymedzuje pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce a ich pôsobnosť pri výkone dohľadu a ustanovuje práva a povinnosti inšpektora práce a povinnosti fyzickej a právnickej osoby. Inšpekcia práce je nielen vyvodzovanie zodpovednosti za porušenie predpisov, ale tiež poskytovanie základných odborných informácií v oblasti ochrany práce. Sídla a územné obvody inšpektorátov práce sú zhodné so sídlami a územnými obvodmi krajov.

Právne postavenie inšpektora práce je priamo odvodené od rozsahu inšpekcie práce. Inšpektor práce pritom pri výkone inšpekcie práce koná v mene príslušného inšpektorátu práce, a preto môže vykonávať len tie pôsobnosti, ktoré sú inšpektorátom práce dané právnou úpravou. Pri výkone inšpekcie práce má inšpektor práce oprávnenia, pričom pri výkone inšpekcie práce sa musí preukázať preukazom. Právne povinnosti inšpektora práce sú dané predovšetkým zákonom č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 125/2006 Z.z."), ktorý musí byť úplne rešpektovaný. Pri výkone inšpekcie práce inšpektorom práce musí byť rešpektovaná aj osobitná právna úprava.

V priebehu pracovného pomeru môže dôjsť k prípadu, keď zamestnanec zastáva názor, že sú porušované jeho práva a oprávnené záujmy. Pritom porušenie práv zamestnanca sa môže týkať vzniku, zmeny alebo zániku pracovnoprávneho vzťahu. V prípade porušenia právnych predpisov môžu využiť podnet na inšpektoráty práce aj štátni zamestnanci zamestnávaní v štátnej službe. Oprávnením inšpektorátu práce je aj riešenie prípadov diskriminácie zamestnancov, pokiaľ zamestnávateľ sám nezjednal nápravu. Preto uvedené prípady budú predmetom tohto článku.

Inšpektoráty práce sú významnými inštitúciami, ktoré dohliadajú nad dodržiavaním bezpečnosti závislej práce. Pritom ich oprávnenia sa vzťahujú na celú dobu trvania pracovnoprávneho vzťahu. Taktiež majú oprávnenie dozerať a dohliadať nad rešpektovaním aj normatívnych interných predpisov, ktoré sú vydané zamestnávateľom, a sú u neho v platnosti. Inšpektoráty práce majú taktiež právo vyhodnocovať opodstatnenosť skončenia pracovného pomeru za predpokladu, že došlo k jeho skončeniu zo zdravotných dôvodov v danom prípade. Preto poskytnutie prehľadu oprávnení inšpektorátu práce cez praktické príklady bude predmetom tohto článku.

S kontrolou zo strany inšpektorátu práce sa môže stretnúť každý zamestnávateľ. Môže ísť o preventívne kontroly plnenia pracovnoprávnych povinností či dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania, ale aj o kontrolu vykonávanú na podnet zamestnancov. Aké nové oprávnenia majú inšpektori práce a dá sa voči prípadnej pokute vôbec brániť?

Výrok rozhodnutia orgánov inšpekcie práce o uložení pokuty za porušenie povinností vyplývajúcich z právnych predpisov na zaistenie BOZP predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia o uložení pokuty, keďže sú v ňom určené konkrétne povinnosti kontrolovaného subjektu, ktorý je sankcionovaný.   Výrok rozhodnutia o uložení pokuty musí byť preto určitý a konkrétny, teda vždy musí obsahovať presný popis skutku, s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne ďalších skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť skutok zamenený s iným. Vo výroku rozhodnutia o uložení pokuty tiež nesmie absentovať správna právna kvalifikácia tohto skutku, s uvedením všetkých konkrétnych ustanovení právnych predpisov, podľa ktorých má byť kontrolovaný subjekt sankcionovaný.  

Cieľom celoslovenskej inšpekcie práce zameranej v roku 2019 na manipuláciu a skladovanie druhotných surovín bola kontrola dodržiavania právnych a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ďalej len "BOZP"). Inšpekcia práce sa realizovala bez rozdielu na to, aký právny subjekt vykonával manipuláciu a skladovanie druhotných surovín.

V minulom roku skontrolovali inšpektoráty práce viac ako 28-tisíc zamestnávateľov, vrátane podnikateľov bez zamestnancov. Sledovali u nich najmä dodržiavanie ustanovení Zákonníka práce, zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci či nelegálne zamestnávanie. Spolu zistili 48 872 nedostatkov, čo je oproti roku 2018 nárast o 3,9 %. Pozitívnou správou však je, že klesá počet pracovných úrazov.

Ak inšpektor práce zvolí písomnú formu prerokovania protokolu o vyšetrení príčin vzniku závažného pracovného úrazu, protokol sa považuje za prerokovaný oznámením posledného úkonu voči kontrolovanému subjektu, t. j. doručením inšpektorom práce vypracovaného dodatku k protokolu kontrolovanému subjektu. Dodatok k protokolu o vyšetrení príčin vzniku závažného pracovného úrazu je podľa ustanovenia § 14 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“) súčasťou tohto protokolu, a preto nemôže byť samostatným predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve.  Posudzovanie zákonnosti dodatku k protokolu o vyšetrení príčin vzniku závažného pracovného úrazu je predmetom konania o súdnom prieskume protokolu, ku ktorému bol tento dodatok vypracovaný.

Drevo je vzácna a potrebná surovina. Jeho ťažba a spracovanie však nie sú jednoduché. Drevo dokáže zabíjať. Potvrdzujú to slovenské aj celosvetové štatistiky. Ťažké zranenia majú na svedomí najčastejšie...