Lekárske preventívne prehliadky

Obraciam sa na Vás s otázkou ohľadom absolvovania preventívnych lekárskych prehliadok (LPP) podľa § 12, ods. 1, NV SR č. 355/ 2007 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci. V tomto nariadení je v § 30e, ods. 9, uvedené kedy je potrebné tieto LPP vykonať. Ide mi hlavne o písm. c), kde je uvedené „pred každou zmenou pracovného zaradenia“. Je nutné podľa tohto nariadenia alebo iného legislatívneho rámca vykonať, resp. absolvovať LPP v prípade, že ide o zmenu pracovného zaradenia v rámci jednej spoločnosti pri pozíciách, ktoré majú veľmi podobnú pracovnú náplň pri zachovaní rovnakých faktorov práce a faktorov pracovného prostredia podľa vyhlášky MZ SR č. 448/2007 Z.z. o podrobnostiach o faktoroch práce a pracovného prostredia vo vzťahu ku kategorizácii prác z hľadiska zdravotných rizík a o náležitostiach návrhu na zaradenie prác do kategórií a zároveň aj tých istých osobitých predpisov? (napr. práca so zobrazovacími jednotkami, práca vo výškach, obsluha motorového vozíka a pod.). Ako príklad uvediem pozíciu „predajca“, ktorý prestupuje na pozíciu „nákupca“, pričom obe tieto pozície vykonávajú značnú časť svojej práce z kancelárie alebo domu (telepráca/domácka práca) alebo o pozíciu „výrobný operátor“, ktorý prechádza z jedného strediska na iné (obdobné), pričom, ako som uviedol, sú zachované rovnaké faktory práce a pracovného prostredia, osobité predpisy a náplň práce je obdobná, len na inom type stroja?

Dokument je vytvorený spoločnosťou BOZPO, s. r. o. Účelom tohto dokumentu je popísať identifikáciu rizík vyplývajúcich z práce so zobrazovacou jednotkou, následne zásady práce s počítačom, režim práce a odpočinku a usporiadanie kancelárskych priestorov tak, aby sa predchádzalo rizikám. Ďalej povinnosti zamestnávateľa voči zamestnancom, lekárske preventívne prehliadky a poskytovanie prvej pomoci.

Má zamestnávateľ pri nástupe zamestnanca povinnosť poslať zamestnanca na vstupnú prehliadku? Ak áno, je následne preplatenie tejto prehliadky uznaný daňový náklad?

V súčasnosti zamestnávatelia razia trend zaujať nových zamestnancov cez množstvo poskytovaných nepeňažných plnení – benefitov. Ide o prípady, keď zamestnávateľ nie je povinný zabezpečiť nejaké výhody zamestnancovi, t. j. neukladá mu to ako povinnosť žiadny osobitný predpis, ale on sa sám rozhodne takéto plnenia zamestnancovi poskytovať. Najčastejšími prípadmi sú rôzne dary vo forme napr. mikulášskych balíčkov pre deti zamestnancov, zaplatenie nájmu za napr. za športoviská, rekreačné zariadenia, zaplatenie lekárskych preventívnych prehliadok nad rámec povinností zamestnávateľa, zabezpečenie ubytovania, dopravy na pracovisko alebo napr. aj zaplatenie parkovného.

Hodnota poskytovaných rekondičných pobytov, rehabilitačných pobytov, kondičných rehabilitácií a preventívnej zdravotnej starostlivosti v prípadoch a za podmienok ustanovených osobitným predpisom nie je predmetom dane z príjmov zo závislej činnosti. Osobitnými predpismi, ktoré upravujú rozsah výdavkov (nákladov) vynaložených na starostlivosť o zdravie zamestnancov sú napr. zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „ZP“), zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o BOZP“), zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (v znení zákona č. 720/2004 Z. z.) v z. n. p.

Problematika pandémie spôsobenej koronavírusom bola v posledných niekoľkých mesiacoch pravidelnou témou mnohých vedeckých či odborných článkov.  Vo všeobecnosti sa však väčšina z nich v súvislosti s individuálnymi pracovnoprávnymi vzťahmi, zameriavala na možnosti ospravedlnenia/neospravedlnenia prítomnosti zamestnanca v práci, pričom sa snažila identifikovať použitie rôznych pracovnoprávnych inštitútov od prekážky v práci na strane zamestnávateľa či na strane zamestnanca až po uplatnenie možnosti zamestnávateľa nariadiť zamestnancom čerpanie dovolenky podľa ustanovenia § 111 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákonník práce") na čas, kedy ich nepotrebuje v práci z dôvodu poklesu objednávok alebo výroby.    Žiadny z nich sa však nezaoberal v súčasnosti vypuklým problémom právnej možnosti zamestnávateľa nariadiť zamestnancovi podstúpenie testu na COVID-19 ako súčasti uloženia pracovného pokynu zamestnávateľa, napr. v rámci realizácie preventívnej lekárskej prehliadky zamestnanca.  

Všeobecne nemožno spochybňovať akékoľvek opatrenia, ktoré realizuje zamestnávateľ alebo príslušné štátne orgány v snahe uskutočniť preventívne opatrenia na zabezpečenie ochrany života a zdravia zamestnancov pred šírením koronavírusu na pracovisku. Bohužiaľ sa však už pri prvých zverejnených opatreniach v oblasti právnej úpravy pracovnoprávnych vzťahov alebo bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci začína pomerne skoro ukazovať, že pri ich navrhovaní prevládajú emócie a nie racionálne posúdenie konkrétnych okolností v krátkej dobe uskutočňovaných riešení. Právne následky navrhnutého opatrenia v podobe odloženia lekárskych prehliadok zamestnancov v zmysle uznesenia Vlády SR pod číslom 174/2020 budú aj po skončení pandémie koronavírusu tak zásadne negatívne dokonca pre samotných zamestnávateľov, že pozitívna motivácia pravdepodobne v podobe obmedzenia stretávania väčšieho počtu zamestnancov, čo je ale diskutabilné, sa minie účinkom

Jednou z povinností zamestnávateľa vyplývajúcich zo zákona č. 355/2007 Z. z. je zabezpečenie posúdenia zdravotnej spôsobilosti zamestnancov na prácu na základe výkonu lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci. Zdravotná spôsobilosť zamestnancov na prácu sa posudzuje vo vzťahu ku všetkým zdraviu škodlivým faktorom, ktoré sú súčasťou výkonu práce a vo vzťahu k pracovným podmienkam, za ktorých sa práca vykonáva.

Charakter práce zamestnávateľa vyžaduje od zamestnancov, okrem vstupnej lekárskej prehliadky, aj odpis z registra trestov, a to pri nástupe do práce a tiež v pravidelných intervaloch počas zamestnania. Spoločnosť prepláca zamestnancom poplatky za uvedené lekárske prehliadky a odpis z registra trestov. Môžeme považovať takýto výdavok za daňový náklad spoločnosti? Má spoločnosť nárok na odpočet DPH pri takýchto výdavkoch?

S. r. o. prijme zamestnanca na základe dohody o pracovnej činnosti. Je potrebné pri dohodároch žiadať vykonanie prevenetívnej lekárskej prehliadky? Ako je to s úhradou za výkon preventívnej prehliadky - je povinný ju preplatiť v tomto prípade zamesnávateľ?

Je potrebné aby zamestnávateľ zabezpečil vstupnú lekársku prehliadku aj pracovníkom, s ktorými uzavrel dohodu o vykonaní práce?(Otázka  je smerovaná na pracovníkov, ktorí pracujú so zobrazovacími jednotkami.)

Je možné pracovnú zdravotnú službu (PZS) vykonávanú lekárom s licenciou „pracovné lekárstvo" zahrnúť pod § 29 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p (ďalej len „zákon o DPH")   a chápať  PZS  ako  službu oslobodenú od DPH? Ust. § 29 zákona o  DPH ďalej uvádza, že od DPH sú oslobodené aj služby priamo spojené s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. V prípade, že spoločnosť poskytujúca PZS rozpočítava na jednej faktúre samostatné položky – preventívne prehliadky, výjazd lekára a dopravné náklady – ide  v tomto prípade o služby spojené s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (výjazd lekára, dopravné náklady)? V prípade, že slovenská spoločnosť bude poskytovať PZS aj do iného členského štátu EÚ, je povinná registrovať sa pre IČ DPH, podľa § 7a  zákon o DPH?

Obchodná spoločnosť prijíma do pracovného pomeru väčší počet zamestnancov. Pred uzatvorením pracovného pomeru zabezpečuje pre nich lekárske preventívne prehliadky. Pracovná činnosť prijatých zamestnancov je zaradená do druhej kategórie.