Mzda

Zamestnanci majú nárok na dávku garančného poistenia zo Sociálnej poisťovne, ak im zamestnávateľ nevypláca mzdu pre platobnú neschopnosť. Tá vzniká podaním návrhu na konkurz alebo začatím konkurzného konania súdom, pričom výsledok konkurzu nárok neovplyvňuje.

Pri plánovaní nákladov na pracovnú silu by firmy nemali vychádzať len z hrubej mzdy zamestnanca. Skutočné náklady zamestnávateľa totiž zahŕňajú aj odvody, benefity, náklady na pracovné vybavenie, školenia či administratívu spojenú s HR a mzdovou agendou. Upozorňuje na to poradenská spoločnosť Accace Slovensko.

Zákonník práce upravuje viacero druhov mzdových zvýhodnení, ktoré patria zamestnancovi popri dosiahnutej mzde. Tieto príplatky sú viazané buď na minimálnu mzdu, alebo na priemerný zárobok zamestnanca.

Pripomínanie si odkazu Sviatku práce nie je podľa Konfederácie odborových zväzov SR (KOZ SR) iba symbolickou tradíciou, ale aj aktuálnou reflexiou hodnoty práce v podmienkach konsolidácie verejných financií a rastúcich ekonomických tlakov.

Právna úprava rozlišuje niekoľko druhov miezd, ktoré zamestnanci môžu poberať v pracovnom pomere. Ide napríklad o minimálnu mzdu, pod ktorú mzda zamestnanca pracujúceho na ustanovený týždenný pracovný čas, nemôže klesnúť v žiadnom prípade. Pre odmeňovanie platia určité základné zásady, ktoré sú dané kogentnou právnou úpravou. Takouto zásadou je aj zásada rešpektovania dobrých mravov pri odmeňovaní. Právna úprava taktiež ustanovuje kritériá pre splatnosť mzdy zamestnanca v pracovnom pomere.  

Zamestnávateľ uzatvoril zmluvu so školou o poskytnutí praktického vyučovania. Akú zmluvu má zamestnávateľ uzatvoriť so žiakom, ak žiakovi bude poskytovať odmenu za produktívnu prácu? Aké povinnosti vznikajú zamestnávateľovi z tejto zmluvy (povinnosti voči zdravotnej a Sociálnej poisťovni a daňovému úradu)?

Obec na základe kolektívnej zmluvy prepláca zamestnancom zo sociálneho fondu kultúrne podujatie do výšky 50 €, vyplácame to v mzde. Máme vytvorený osobitný účet sociálneho fondu, kde ho každý mesiac tvoríme a navyšujeme položku 637016. Zo SF sme preposlali 50 € na bežný účet, ID 472/331 - 50 € príspevky zo SF a mzda 331/221. Účtovne nám to sedí, ale nesedí nám rozúčtovanie miezd s čerpaním. Pretože položku 611 máme o 50 € vyššiu, ale nešlo to z našich nákladov, išlo to zo SF. Ako správne zaúčtovať do rozpočtu použitie 50 € zo SF?

Chcel by som sa opýtať, akým pohľadom sa pozerať na sumu nepeňažného príjmu zamestnanca. Či už ide o zdaňovanie 1 % zo vstupnej ceny automobilu, keď zamestnanec používa firemné auto, alebo akýkoľvek iný nepeňažný príjem, napr. použitie firemného telefónu na osobné účely ako benefit. Ak je hodnota nepeňažného príjmu 100 € (napr. u vozidla so vstupnou cenou 10 000 €) alebo ak zamestnanec telefonovaním prečerpá povolený limit o 10 € - tak sa nahliada na sumu 100 €, resp. 10 € ako na tzv. čistú mzdu (ktorú nedostal zamestnanec vo forme peňazí - ale vo forme inej hodnoty) alebo ako na hrubú mzdu? A z tejto "čistej mzdy" sa následne počítajú odvody do poisťovní?

Zamestnancovi podľa Zákonníka práce patrí za vykonanú prácu mzda. Tá je splatná pozadu v termíne dohodnutom v pracovnej zmluve. Prípadne v kolektívnej zmluve. Ak to nie je dohodnuté, tak je splatná najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Niekedy sa ale stane, že zamestnávateľ zamestnancovi mzdu vo výplatnom termíne nevyplatí. Zákonník práce a dokonca aj Trestný zákon dáva zamestnancovi nástroje, ktoré môže efektívne využiť.

Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi za vykonanú prácu zaplatiť mzdu, odmenu alebo plat. Právo na mzdu za vykonanú prácu je jednou zo základných vlastností pracovnoprávnych vzťahov, ktorou je odplatnosť. Minimálna mzda sa na rok 2025 zvyšuje na základe zákonného vzorca zo súčasných 750 € na sumu 816 €. Na ktoré mzdové veličiny má úprava minimálnej mzdy dopad, vás oboznámime v nasledujúcom článku.

Národná rada Slovenskej republiky schválila dňa 18. júna 2024 návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších  predpisov. Novela bola publikovaná pod č. 178/2024 Z. z. a je účinná od 1. augusta 2024.

Dňa 26. marca 2024 vydal Najvyšší súd SR uznesenie (7CdoPr/2/2024), v ktorom sa venoval otázke aplikácie § 120 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“ alebo „ZP“) – pojem odmeňovanie a situácii, keď je u zamestnávateľa kolektívna zmluva upravujúca odmeňovanie, čo znamená, že zamestnávateľ nemusí aplikovať šesť stupňov náročnosti práce a zaradiť príslušné pracovné miesto do príslušného stupňa náročnosti práce. V prvej časti textu sa venujeme zneniu uvedeného uznesenia a záverom Okresného (Mestského súdu), Krajského súdu a Najvyššieho súdu a v ďalšej časti komentujeme predmetné rozhodnutie a právnu úpravu v SR.

Podľa § 1 ods. 5 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Tento zákon sa nevzťahuje na pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov školy, v ktorej sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie v zriaďovateľskej pôsobnosti inej právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ak škola, v ktorej sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie, pri odmeňovaní postupuje podľa kolektívnej zmluvy alebo vnútorného predpisu, v ktorých sú podmienky odmeňovania upravené podľa Zákonníka práce. Zákonník práce vyžaduje, aby boli v pracovnej zmluve určené mzdové podmienky. Súkromná škola by chcela pri odmeňovaní postupovať podľa svojho vnútorného predpisu - smernice, kde by bolo určené odmeňovanie (základný plat, príplatky, zvyšovanie mzdy podľa započítanej praxe atď.).  Je takýto postup (keď je v mzdových podmienkach v pracovnej zmluve uvedený odkaz na vnútorný predpis) v súlade so Zákonníkom práce? Ako by malo vyzerať ustanovenie pracovnej zmluvy, v ktorom odkazuje pri určení výšky mzdy zamestnanca na tento vnútorný predpis?

Dňa 27. marca 2024 vláda Slovenskej republiky schválila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších  predpisov. Účinnosť sa navrhuje od 1. augusta 2024. O novele bude teraz rokovať Národná rada Slovenskej republiky SR. (Zdroj: https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/29387/1)

Dňa 4.3.2024 Štatistický úrad zverejnil údaj o priemernej mesačnej mzde zamestnanca za rok 2023. Aká je jej výška, ktoré odvetvia či kraje zarábajú najviac, a aké veličiny táto suma ovplyvní?

Spoločnosť A sa zlúčila so spoločnosťou B (nástupnícka spoločnosť). Spoločnosť A bola 15.2.2024 vymazaná z obchodného registra a rozhodný deň bol stanovený na 1. 1. 2024. Ako správne zaúčtovať mzdy v zanikajúcej spoločnosti? Ako vykonať odvody, vystaviť výkazy a mesačný prehľad? Ako postupovať u právneho nástupcu zanikajúcej spoločnosti?

Vo firme máme ustanovený 37,5 hod. týždenný pracovný čas. Zamestnanci majú minimálnu mzdou 4,597 eur/hod., THP 750,-eur mesačne. Dohodári majú 4,31 eur/hod. Ak by sme prijali zamestnanca na 10 hod.týždenný pracovný čas, aká by mala byť jeho minimálna mzda?

Obec je zriaďovateľom základnej školy bez právnej subjektivity (ročník 1.-4.). Decembrové mzdy zamestnancom ZŠ boli k 31. 12. 2023 prevedené na depozitný účet vedený v analytickej evidencii obce. Obec nemá zriadený depozitný účet pre ZŠ v banke. Je účtovanie správne?

K 1. 7. 2023 na škole skončila riaditeľka po 21 rokoch. Rozviazali sme s ňou pracovný pomer dohodou, k 31. 8. 2023 sme jej ukončili pracovný pomer a vyplácame jej 5-mesačné odstupné, z akej sumy ho máme vyrátať? Posledný platový dekrét mala upravený 1. 7. 2023, keďže už nie je riaditeľka, prvý júlový týždeň bola v práci, do konca prázdnin čerpala dovolenku.

Štatistický úrad SR dňa 3. marca 2023 vyhlásil, že priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR (ďalej je len „priemerná mesačná mzda“) v roku 2022 dosiahla 1 304 €. Od výšky priemernej mesačnej mzdy sa odvodzuje všeobecný vymeriavací základ, ale aj ďalšie mzdové veličiny, ktoré majú dopad na výpočet poistného a v konečnom dôsledku aj na výšku čistého príjmu zamestnanca.