Práca nadčas

Firma má zavedené 2 typy pracovného času - pružný pracovný čas na mesačné obdobie a nepretržitý 12-hodinový pracovný čas (4 zmeny). Niektorí zamestnanci, ktorí majú primárne pružný pracovný čas, majú v pracovnej zmluve dohodnuté, že budú zastupovať v prípade potreby (PN, dovolenky) zamestnancov pracujúcich na 12-hodinových zmenách (11,5 h bez prestávky na jedenie a oddych). Títo zamestnanci potom v rámci mesiaca čerpajú voľno za hodiny navyše odpracované v zmenovom režime (počítame 4 h na zmenu, pretože priemerný denný pracovný čas zamestnancov pracujúcich v pružnom pracovnom čase je 7,5 h). V prípade, že si čerpajú voľno ("náhradné voľno"?) za tieto hodiny na celý deň, je potrebné im započítať do dochádzky 7,5 h, alebo 4,5 h, čo je stanovený základný pracovný čas (od 8.00 hod. do 13.00 hod.)?

Prosím o usmernenie ohľadom práce nadčas u zamestnanca, ktorý je zaradený do 3. alebo 4. rizikovej skupiny. Podľa § 121 ods. 1 Zákonníka práce zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce, patrí za prácu nadčas dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 35 % jeho priemerného zárobku. Čo v prípade, že zamestnanec zaradený do 3. alebo 4. rizikovej skupiny má mať preplatený nadčas napr. za účasť na školení (tzn. za čas, za ktorý nevykonáva prácu na rizikovom pracovisku). Aj za tento čas mu patrí mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 35 %? Alebo mu za čas, ktorý strávil na školení, patrí mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 25 %?

Žiadosť o poskytnutie náhradného voľna za nadčasovú prácu   Náhradné voľno za vykonanú nadčasovú prácu žiada poskytnúť: Zamestnanec: .................................................................... Pracovná pozícia: ................................................................ Útvar: ..............................................................................   Náhradné voľno za vykonanú nadčasovú prácu...

Pracovný život prináša situácie, keď v dôsledku zvýšenej pracovnej vyťaženosti alebo potreby splnenia rôznych pracovných úloh alebo stanovených cieľov je nutné, aby zamestnanci pracovali nad rámec svojho určeného („bežného“) pracovného času. Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) pre takéto potreby ustanovuje inštitút práce nadčas.

Správa o nadčasovej práci Zamestnanec (titul, meno, priezvisko): ................................................. Pracovná pozícia: ............................................................................ Útvar: ..........................................................................................   Som v deň (dňoch): od .......................................... do .................................................. v čase / časoch: dňa .................................. od ..................................... do ....................................., ...

Dohoda o nadčasovej práci uzavretá podľa § 97 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) Zamestnávateľom: Názov: Sídlo: IČO: Zastúpený: Údaj o zápise v príslušnom registri: (ďalej...

Príkaz na nadčasovú prácu podľa § 97 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Zamestnancovi: ................................................................... Pracovná pozícia: ................................................................. Útvar: ...............................................................................   Nariaďujem vykonanie nadčasovej práce, teda práce nad...

Návrh na uzavretie dohody o nadčasovej práci Vedúci zamestnanec  ........................................................ (titul, meno, priezvisko) útvaru:  ........................................................................   týmto navrhujem uzavrieť dohodu o nadčasovej práci podľa § 97 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v z....

Z uzavretého pracovného pomeru plynie zamestnancovi povinnosť vykonávať dohodnutý druh práce v stanovenom pracovnom čase. Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) umožňuje zamestnávateľovi a zamestnancovi dohodnúť sa na výkone práce aj nad ustanovený pracovný čas, či zamestnávateľovi možnosť zamestnancovi tento výkon práce prikázať. Vyplýva to z tzv. princípu dispozičného oprávnenia zamestnávateľa, čiže právomoci disponovať s pracovnou silou zamestnanca v zmysle stanovených pravidiel.

Bežný pracovný život prináša situácie, keď v dôsledku zvýšenej pracovnej vyťaženosti alebo potreby splnenia rôznych pracovných úloh alebo stanovených cieľov je nutné, aby zamestnanci pracovali nad rámec svojho bežného pracovného času. Zákonník práce práve pre takéto potreby ustanovuje inštitút práce nadčas. Práca nadčas by mala byť využívaná v časoch naliehavej zvýšenej potreby práce a vo všeobecnosti by mala mať výnimočný charakter. Najvyšší súd SR sa v rámci svojej nedávnej rozhodovacej činnosti zameral na problematiku práce nadčas a otázku, či sa za prácu nadčas považuje aj práca vykonávaná bez výslovného súhlasu zamestnávateľa, avšak stále vykonávaná s jeho vedomím.

Prácou nadčas v zmysle § 97 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) rozumieme prácu vykonávanú zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času a vykonávanú mimo rámca rozvrhu pracovných zmien.

Praxou bola položená nasledujúca otázka v kontexte § 97 ods. 12 Zákonníka práce: Je možné za súhlas s dohodou o práci nadčas zamestnanca, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie podľa osobitného predpisu a ktorý dovŕšil vek 50 rokov, považovať aj skutočnosť, že zamestnanec nastúpi na výkon takejto práce nadčas (t. j. dostane príkaz a zamestnanec sa do práce dostaví a prácu vykonáva, a teda akoby súhlas dal konkludentne)?

Článok sa venuje posudzovaniu situácií, kedy ide o prácu nadčas, na základe súdnych rozhodnutí.

Považuje sa otváranie budovy pedagogickým zamestnancom na príkaz riaditeľa školy v sobotu za prácu nadčas a patrí zamestnancovi v tomto prípade odmena za prácu nadčas? Práca nadčas  pedagogických zamestnancov je upravená odlišne od Zákonníka práce a z toho dôvodu sa odlišne postupuje aj pri poskytovaní náhradného voľna za prácu nadčas pedagogickým zamestnancom. Konkrétne podrobnosti čerpania náhradného voľna za prácu nadčas pedagogických zamestnancov by si mal zamestnávateľ upraviť vo svojom pracovnom poriadku. Ministerstvo školstva Slovenskej republiky na tento účel vydalo podľa § 14  ods. 6 písm. g) zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 596/2003 Z. z.“), po vyjadrení Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku pracovný poriadok, ktorý je vzorový na vypracovanie pracovného poriadku škôl a školských zariadení. Podľa § 85 ods. 5 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) pracovný čas zamestnanca je najviac 40 hodín týždenne. Zamestnanec, ktorý má pracovný čas rozvrhnutý tak, že pravidelne vykonáva prácu striedavo v oboch zmenách v dvojzmennej prevádzke, má pracovný čas najviac 38 a ¾ hodiny týždenne a vo všetkých zmenách v trojzmennej prevádzke alebo v nepretržitej prevádzke má pracovný čas najviac 37 a ½ hodiny týždenne.  

Zamestnankyne školského internátu pracujú na základe dohody a v rámci nej vykonávajú nočnú službu – pohotovosť. Platí aj pre nich príplatok za nočnú prácu?

Označenie rozhodnutia Krajský súd v Bratislave sp. zn. 6CoPr/9/2018 z 5. septembra 2018 (potvrdené rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II, 21Cpr/2/2015-275 zo 14. marca 2018)

Priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas nesmie prekročiť 48 hodín.

Prácu nadčas (jej formy, rozsah, obmedzenie) upravuje § 97 Zákonníka práce. 

V § 223 ods. 2 ZP sa stanovuje, že zamestnancom, ktorí vykonávajú prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, nemožno nariadiť ani s nimi dohodnúť pracovnú pohotovosť (§ 96 ZP) a prácu nadčas (§ 97 ZP).

Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) vo svojich ustanoveniach predpokladá špecifické situácie, keď je vhodné, aby zamestnanec popri dosiahnutej mzde/plate dosiahol okrem mzdy/platu aj určité platové zvýhodnenie. Medzi tieto situácie patrí aj práca nadčas či práca vo sviatok.