Pracovné prostredie

Obraciam sa na Vás s otázkou ohľadom absolvovania preventívnych lekárskych prehliadok (LPP) podľa § 12, ods. 1, NV SR č. 355/ 2007 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci. V tomto nariadení je v § 30e, ods. 9, uvedené kedy je potrebné tieto LPP vykonať. Ide mi hlavne o písm. c), kde je uvedené „pred každou zmenou pracovného zaradenia“. Je nutné podľa tohto nariadenia alebo iného legislatívneho rámca vykonať, resp. absolvovať LPP v prípade, že ide o zmenu pracovného zaradenia v rámci jednej spoločnosti pri pozíciách, ktoré majú veľmi podobnú pracovnú náplň pri zachovaní rovnakých faktorov práce a faktorov pracovného prostredia podľa vyhlášky MZ SR č. 448/2007 Z.z. o podrobnostiach o faktoroch práce a pracovného prostredia vo vzťahu ku kategorizácii prác z hľadiska zdravotných rizík a o náležitostiach návrhu na zaradenie prác do kategórií a zároveň aj tých istých osobitých predpisov? (napr. práca so zobrazovacími jednotkami, práca vo výškach, obsluha motorového vozíka a pod.). Ako príklad uvediem pozíciu „predajca“, ktorý prestupuje na pozíciu „nákupca“, pričom obe tieto pozície vykonávajú značnú časť svojej práce z kancelárie alebo domu (telepráca/domácka práca) alebo o pozíciu „výrobný operátor“, ktorý prechádza z jedného strediska na iné (obdobné), pričom, ako som uviedol, sú zachované rovnaké faktory práce a pracovného prostredia, osobité predpisy a náplň práce je obdobná, len na inom type stroja?

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (ďalej len "BOZP") je stav pracovných podmienok, ktoré vylučujú alebo minimalizujú pôsobenie nebezpečných a škodlivých činiteľov pracovného procesu a pracovného prostredia na zdravie zamestnancov, prijímaním opatrení na utváranie pracovných podmienok zaisťujúcich BOZP, zachovanie zdravia a pracovnej schopnosti zamestnanca, ale aj vytváraním pracovnej pohody zamestnancov na pracovisku. Pod prevenciou rizík sa rozumejú "všetky opatrenia vyplývajúce z právnych a ostatných predpisov na zaistenie BOZP a z opatrení zamestnávateľa, ktoré majú za cieľ predchádzať rizikám, odstraňovať ich alebo minimalizovať pôsobenie neodstrániteľných rizík".

Pri výkone závislej práce zamestnancom sa uplatňujú určité základné zásady dané platnou právnou úpravou. Pritom môže ísť napríklad o základnú zásadu rovnakého zaobchádzania, ktorá si vyžaduje rovnaký prístup k zamestnancom a týka sa aj odmeňovania. Jednotlivé zásady pracovného práva sa týkajú aj vytvárania uspokojivého pracovného prostredia pre výkon závislej práce. Taktiež zásady pracovného práva požadujú vytváranie špecifických pracovných podmienok pre určité kategórie zamestnancov, akými sú napríklad tehotné ženy pracujúce v pracovnom pomere. Uvedené, vybrané základné zásady pracovného práva ustanovuje v čl. 1 až 11 zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) v časti „Základné zásady“, a to kogentnou právnou úpravou, ktorá musí byť bezvýhradne rešpektovaná.

Pracovné podmienky zamestnanca sú dôležitým faktorom, ktorý vplýva na pracovný výkon, ktorý podá zamestnanec. Pracovné podmienky vychádzajú z právnej úpravy obsiahnutej vo viacerých právnych predpisoch a musia spĺňať základné požiadavky na rozvrhnutie pracovného času, odpočinok, zdravie a bezpečnosť zamestnancov. Vzhľadom na roztrieštenosť právnej úpravy pracovných podmienok prinášame prehľad najdôležitejších predpisov upravujúcich túto tému.

Pri posudzovaní zdravotných rizík vplyvom fyzikálnych, chemických, biologických a iných faktorov v životnom prostredí a pracovnom prostredí alebo pri výkone niektorých prác, prvotným podkladom sú výsledky meraní fyzikálnych faktorov v podmienkach in situ alebo výsledky laboratórnych analýz (rozborov) odobratých vzoriek ovzdušia, vody a biologických materiálov v laboratórnych podmienkach.

V roku 1982 odsúhlasila Svetová zdravotnícka organizácia názov „Syndróm chorých budov“ – Sick Building Syndrom pre príznaky ochorenia alebo nepohody, ktoré nemali zjavné príčiny a súviseli s pobytom v budove, pričom po opustení budovy sa stratili. Nie je to však označenie chorôb domov, ale chorôb, ktorými trpia tí, ktorí sa v nich dlhšiu dobu zdržiavajú. Existuje u nich vysoká pravdepodobnosť negatívnych dopadov na zdravie. Podľa správy Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) trpelo v roku 2002 zdravotnými problémami spojenými so syndrómom nezdravých budov asi 60% obyvateľov USA a Európy. Novšie údaje zatiaľ nie sú k dispozícii, ale predpokladá sa, že toto percento sa neustále zvyšuje. O syndróme chorých budov sa hovorí vtedy, keď sa viac ako 20 percent obyvateľov alebo užívateľov budovy sťažuje na zdravotné problémy či pocit diskomfortu, a tieto príznaky trvajú dlhšie ako dva týždne. Pre tento syndróm je charakteristické, že veľká časť uvedených zdravotných ťažkostí mizne po opustení priestorov budovy. Príspevok popisuje zdravotné symptómy a možnosti ich predchádzania na pracoviskách a je pokračovaním predchádzajúcich príspevkov zdravé kancelárie-zdraví zamestnanci I. a II.

Open Plan Office, po našom koncept otvorených kancelárií, je zdieľané pracovné prostredie bez existujúcich stien alebo priečok. Tento dizajn kancelárií vznikol podľa návrhov architekta Franka Lloyda Wrighta v roku 1904 v New Yorku. Centrom tehlovej budovy sa stalo veľkoplošné átrium s nekonečnými radmi pripravených pracovných stolov pre zamestnancov. V Amerike, v bývalých továrenských halách, slúžil operátorom call centier prvých poisťovacích ústavov.