Výkon práce

V prípade, že sa na výkone závislej práce na jednom pracovnom mieste môžu zúčastňovať viacerí zamestnanci, môže sa s nimi zamestnávateľ dohodnúť, že sa zriadi delené pracovné miesto. Výkon práce na delenom pracovnom mieste musí byť výsledkom konsenzu, a preto sa zamestnávateľ musí so zamestnancami dohodnúť na takomto spôsobe vykonávania práce. Jednotliví zamestnanci, ktorí vykonávajú prácu na delenom pracovnom mieste sa môžu dohodnúť ohľadom organizácie práce. Taktiež platí, že na delenom pracovnom mieste pracujú zamestnanci, ktorí sú zamestnaní na kratší pracovný čas. Podstatná je pritom aj vzájomná zastupiteľnosť zamestnancov a flexibilita organizácia práce v rámci deleného pracovného miesta.      

V podmienkach Slovenskej republiky sa aj v dnešnej dobe stretávame s výkonom závislej práce pomocou zakázaného zastreného systému výkonu práce na živnosť. Tieto dva základné systémy majú svoje vlastné špecifiká, pričom najmä voči sebe stoja zvýhodnené daňovo-odvodové zaťaženie v režime živností a ochrana, ktorú zamestnancovi poskytuje zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“).

Príspevok sa zaoberá novými, tzv. smart formami výkonu práce a organizácie práce, najmä s použitím informačných a komunikačných technológií. Existuje veľké množstvo literatúry o meniacich sa formách organizácie práce a meniacej sa praxi v oblasti zamestnávania, ktorá poskytuje určité náznaky, že tieto trendy neustále rastú, ale bez jasných definícií ich nemožno použiť na určenie miery rastu. Okrem toho, práca bez stanovenia počtu hodín (alebo "na zavolanie") nie je v mnohých európskych krajinách právne uznaná, takže o jej výskyte neexistujú žiadne údaje. Príspevok je pokračovaním z č. 5/2024.

V dnešnej dobe môžeme pozorovať pri mieste výkonu práce smerovanie k výkonu práce z domu, či už formou domáckej práce alebo „home officu“. Stále však existuje mnoho pracovných pozícií, kde je nevyhnutná práca na pracovisku a kde sú nevyhnutné zásahy zamestnanca aj mimo riadnej pracovnej doby. V takomto prípade môže dochádzať k situáciám, keď je potrebné, aby bol zamestnanec pripravený na výkon práce a nachádzal sa buď na pracovisku, na konkrétnom dohodnutom mieste alebo bol schopný sa v relatívne krátkom čase na určené miesto dostaviť. Tento inštitút je označený ako „pracovná pohotovosť“ a je upravený v § 96 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce″) a systematicky zaradený do časti venujúcej sa pracovnému času.

Hoci sa pracovnoprávny inštitút home office alebo ako ho pozná a upravuje § 52 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) v podobe „domácej práce“ a „telepráce“ stal v kalendárnom roku 2020 v mnohých prípadoch dominantným spôsobom riešenia vzniknutej situácie v dôsledku pandémie, aj po viac ako 10 mesiacoch jeho využívania pretrvávajú právne spory ohľadom jeho uplatnenia v aplikačnej praxi.

Pomerne častým aplikačným problémom, ktorý je spojený s odmeňovaním zamestnancov, je zohľadnenie sviatku v príslušnom kalendárnom mesiaci, za ktorý má byť zamestnancovi poskytnutá mzda.

S vývojom globálnej spoločnosti pod vplyvom nových moderných informačných a komunikačných technológií (IKT) sa neustále menia pracovné podmienky na pracoviskách, pracovné zručnosti a zvyklosti zamestnancov, technologické postupy a pod. Implementácia týchto zmien prináša pre zamestnávateľov i zamestnancov nielen prínosy, ale aj mnohé riziká, ktoré si vyžadujú fl exibilné politické, hospodárske, administratívne a technické opatrenia, zabezpečujúce vysokú úroveň BOZP.

Slovenská SZČO (živnostenský list na Slovensku) chce v ČR realizovať búracie služby. Podnikateľ by na túto činnosť chcel zamestnať na dohodu na cca 3 mesiace 1 človeka z ČR....