Zodpovednosť zamestnanca

Rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-442/22 prináša dôležité ponaučenie pre všetkých platiteľov DPH – aj keď sa podnik sám nedopustí podvodu, môže niesť dôsledky, ak nezabezpečí dostatočný dohľad nad vlastnými zamestnancami.

Pri určovaní rozsahu náhrady škody, ktorá má byť uhradená zamestnávateľovi zamestnancom, je potrebné rešpektovať aj jej hranice dané kogentnou právnou úpravou. Podstatné pre rozsah náhrady škody je aj to, či bola zamestnancom spôsobená úmyselne alebo z nedbanlivosti v konkrétnom prípade.   

Pre naplnenie pracovnoprávnej zodpovednosti v pracovnom práve musia nastať jednotlivé obligatórne predpoklady dané právnou úpravou. Pri prešetrovaní vzniknutej škody, ktorá zamestnávateľovi vznikla je nevyhnutné určiť rozsah a spôsob jej náhrady zamestnávateľovi. Pritom je podstatné, aby boli závery z prešetrovania zodpovednosti riadne prerokované so zamestnancom. Pri určovaní rozsahu náhrady škody, ktorá má byť uhradená zamestnávateľovi zamestnancom, je potrebné taktiež rešpektovať aj jej hranice dané kogentnou právnou úpravou. Podstatné pre rozsah náhrady škody je aj to, či bola zamestnancom spôsobená úmyselne alebo z nedbanlivosti v konkrétnom prípade.  

Pracovnoprávna zodpovednosť zamestnanca je jednou z právnych zodpovedností, ktorá obligatórne nastupuje vtedy, keď sú splnené všetky predpoklady dané právnou úpravou. Pojem „dobré mravy“ náš právny poriadok výslovne nevymedzuje, ale porušením dobrých mravov je každé protiprávne konanie zamestnanca. Taktiež dobré mravy tvoria hodnoty slušnosti, morálky alebo etické princípy všeobecne uznávané spoločnosťou. Porušením dobrých mravov je aj porušenie noriem bezpečnosti práce. Pokiaľ v dôsledku porušenia dobrých mravov dôjde k vzniku škody alebo ujmy zamestnávateľovi, je potrebné ešte zisťovať, či mu zamestnanec spôsobil škodu alebo ujmu úmyselne alebo z nedbanlivosti, teda sa zisťuje zavinenie zamestnanca v danom prípade.

Pri výkone závislej práce môže dôjsť ku vzniku situácie, ktorá ohrozuje alebo spôsobí narušenie bezpečnosti práce. Pritom zamestnanec a aj zamestnávateľ by sa mali správať tak, aby svojím konaním predchádzali vzniku škôd na majetku alebo ujmy na živote alebo zdraví zamestnanca. Pokiaľ ale dôjde k porušovaniu bezpečnosti práce a zamestnanec má o tom vedomosť, upovedomí o tom vedúceho zamestnanca. Pritom rámcovým právnym predpisom, ktorý rieši uvedenú oblasť, ktorá súvisí aj s pracovnoprávnou zodpovednosťou, je zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“), ale je to aj iná, osobitná právna úprava. Uvedené prípady postupu zamestnanca budú preto predmetom tohto článku.

Dohoda o hmotnej zodpovednosti je špecifickým druhom zmluvy. Zamestnanec je na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovedný za schodok vzniknutý na zverených hodnotách. Zodpovednosť zamestnanca za spôsobenú škodu je upravená viacerými ustanoveniami zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. Predmetom tejto dohody je prevzatie hmotnej zodpovednosti zamestnanca napr. za: zverené peňažné prostriedky, ceniny, zásoby materiálu a iné hodnoty určené na obeh.

Príspevok sa zaoberá právnou úpravou zodpovednosti zamestnanca za stratu zverených predmetov. V príspevku je poukázané najmä na predpoklady vzniku tejto zodpovednosti zamestnanca za škodu, postup pri uplatňovaní náhrady škody a premlčanie práva na náhradu škody.

Pomerne často sa možno stretnúť v aplikačnej praxi s otázkami zamestnávateľov, či môžu od zamestnancov vyžadovať pomernú časť úhrady nákladov spojených s poškodením mobilných zariadení (najmä mobilného telefónu), ktoré im zverujú do dispozície, alebo požadovať celkovú úhradu nákladov pri ich zistenom poškodení.