Pri výkone závislej práce môže dôjsť ku vzniku situácie, ktorá ohrozuje alebo spôsobí narušenie bezpečnosti práce. Pritom zamestnanec a aj zamestnávateľ by sa mali správať tak, aby svojím konaním predchádzali vzniku škôd na majetku alebo ujmy na živote alebo zdraví zamestnanca. Pokiaľ ale dôjde k porušovaniu bezpečnosti práce a zamestnanec má o tom vedomosť, upovedomí o tom vedúceho zamestnanca. Pritom rámcovým právnym predpisom, ktorý rieši uvedenú oblasť, ktorá súvisí aj s pracovnoprávnou zodpovednosťou, je zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“), ale je to aj iná, osobitná právna úprava. Uvedené prípady postupu zamestnanca budú preto predmetom tohto článku.
Porušenie bezpečnosti práce a pracovnoprávna zodpovednosť
Príklad č. 1
Pre uloženie sankcie zamestnancovi za porušenie bezpečnosti práce a spôsobenie ujmy inému zamestnancovi je potrebné, aby nastali všetky predpoklady pracovnoprávnej zodpovednosti, kde je možné zaradiť aj zavinenie. Pritom prešetrovanie zavinenia zamestnanca je obligatórnym predpokladom pracovnoprávnej zodpovednosti. Taktiež možno konštatovať, že zavinenie zamestnanca môže mať podobu "úmyslu" alebo "nedbanlivosti", pričom uvedené pojmy a ich obsah Zákonník práce ani rámcovou formou neposkytuje, a preto je potrebné primerane použiť osobitnú právnu úpravu. Uvedenou osobitnou právnou úpravou je trestnoprávna úprava, konkrétne § 15 a § 16 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestného zákona v znení neskorších predpisov, ktorá sa vzťahuje aj na pracovné právo.
Preto platí, že protiprávneho konania sa zamestnanec dopustil úmyselne, ak:
-
chcel svojím protiprávnym konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený pracovným právom (ide o priamy úmysel), alebo
-
vedel, že svojím protiprávnym konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený (ide o nepriamy úmysel).
Taktiež platí, že protiprávneho konania sa zamestnanec dopustil z nedbanlivosti, ak zamestnanec:
-
vedel, že môže svojím protiprávnym konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený pracovným právom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí (ide o vedomú nedbanlivosť), alebo
-
nevedel, že svojím protiprávnym konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol (ide o nevedomú nedbanlivosť).
Pritom skutočnosť, či zamestnanec porušil predpisy bezpečnosti práce úmyselne alebo z nedbanlivosti, je potrebné vyvodiť nielen z názoru zamestnávateľa, ale aj z riadneho prešetrenia toho, akým spôsobom k ujme na zdraví iného zamestnanca došlo v danom prípade. O uvedenom môže napríklad vypovedať poškodený zamestnanec, ktorý zamestnávateľovi povie, akým spôsobom sa zamestnanec správal.