Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (ďalej len "BOZP") predstavujú kritický systém zásad a podmienok pre zaistenie zdravia a bezpečnosti zamestnancov a zamestnávateľov v rozličných odvetviach.
Cieľom BOZP je eliminácia rizík a faktorov, ktoré môžu viesť k pracovným úrazom, chorobám z povolania či iným zdravotným poškodeniam.
Tento systém chráni nielen zdravie pri výkone práce, ale aj pred negatívnymi dôsledkami, ktoré môžu vyplynúť z pracovného procesu. Zabezpečenie bezpečného pracoviska vrátane administratívnych priestorov, je kľúčové pre minimalizáciu ohrozenia života a zdravia, ako aj pre zachovanie hospodárskych hodnôt.
Takmer každá pracovná činnosť prináša riziko - toto však možno významne obmedziť dodržiavaním právnych predpisov BOZP. Keby sme tento termín mali definovať, potom by BOZP bola akýmsi súhrnom opatrení, ktoré sú ustanovené právnou legislatívou (§ 39 zákon č. 311/2001 Z.z.Zákonník práce v znení neskorších predpisov, ďalej len "Zákonník práce"), a opatreniami u zamestnávateľa a majú slúžiť k tomu, aby sa zamedzilo ohrozeniu či poškodeniu ľudského zdravia pri pracovnom procese. Podľa doterajších poznatkov z praxe zamestnávatelia uprednostňujú komerčné ciele a BOZP sa dostáva na okraj ich podnikateľského záujmu. Takáto situácia poukazuje na to, že v záujme ochrany života a zdravia zamestnancov je potrebné cielene ovplyvňovať správanie a konanie zamestnancov a zamestnávateľov vo vzťahu k bezpečnosti práce.
Zákonník práceprincípy BOZP podrobnejšie špecifikuje v § 146, ktorý ustanovuje, že
"starostlivosť o bezpečnosť a zdravie zamestnancov pri práci a o zlepšovanie pracovných podmienok ako základných súčastí ochrany práce je rovnocennou a neoddeliteľnou súčasťou plánovania a plnenia pracovných úloh. Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci je stav pracovných podmienok, ktoré vylučujú alebo minimalizujú pôsobenie nebezpečných a škodlivých činiteľov pracovného procesu a pracovného prostredia na zdravie zamestnancov."
Význam týchto ustanovení spočíva v tom, že zamestnávateľ sa nemôže zbaviť zodpovednosti za neplnenie úloh v starostlivosti o BOZP, ani zodpovednosti v prípade uplatňovania náhrady škody za pracovný úraz, chorobu z povolania a iné následky poukázaním na tzv. "objektívne ťažkosti", t.j. nedostatok finančných prostriedkov, nutnosť dodržania dodávateľských záväzkov, nedostatok odborných zamestnancov a pod. Ak teda zamestnávateľ, či už vedome, z nevedomosti alebo z nedbanlivosti pripustí a trpí, aby jeho zamestnanci plnili svoje úlohy na úkor bezpečnostných požiadaviek, berie na seba plnú zodpovednosť a musí znášať všetky vzniknuté následky.K takýmto činnostiam patrí aj administratívna práca, ktorá sa vykonáva u každého zamestnávateľa.
Bezpečnosť práce
Vznik nebezpečných udalostí pri výkone administratívnej práce, kde sa úlohy prakticky riešia zo stoličky, nebýva častým javom, ale existuje. Na administratívnych pracoviskách popri nových nebezpečenstvách skrývajúcich sa za používaním počítačov, notebookov, dataprojektorov, skartovacích a rozmnožovacích zariadení, mikrovlnných rúr, kávovarov, rýchlo varných kanvíc, čajníkov, elektrických a plynových zariadení, ale existujú a pretrvávajú nebezpečenstvá staré, známe, a predsa stále podceňované, ako napríklad nebezpečenstvo pádov, spadnutia zo stoličky vybavenej kolieskami, spadnutie z otáčacej taburetky, spadnutie zo schodov, zakopnutie o zvlnený koberec, pošmyknutie sa na podlahe, poškriabanie sa o roh stola, roztrhnutie odevu a udretie o vystupujúce hrany stolov a vysunuté zásuvky, obarenie sa horúcou tekutinou a iné.
Vznik nebezpečenstva, ale aj možnosť zranenia sa vyskytuje používaním nožníc, zošívačiek, dierkovačov, rozrezávacích nožov (zranenie ruky, prstov, prepichnutie, porezanie pri práci), používanie schodíkov pri manipulácii so zakladacími šanónmi a pod. Ďalším nebezpečenstvom sú ventilátory, klimatizované kancelárske priesto