Pracovný pomer

Mladý živnostník, ktorý začal podnikať v katastrálnej oblasti musel pri výkone svojej činnosti zamestnať garanta na 3 roky. To aj urobil, ale na živnostenskom úrade mu bolo povedané, že ak ho nezamestnával 8 hodín denne, musí ho ďalšie 3 roky zamestnať. Jeho kolegovia mali garantov zamestnaných na 1 hodinu týždenne, tak mu aj poradili a u všetkých to prešlo. Prosím, aby bolo všetko v poriadku, na aký pracovný úväzok musí opäť prijať garanta?

Právna úprava rozlišuje niekoľko druhov miezd, ktoré zamestnanci môžu poberať v pracovnom pomere. Ide napríklad o minimálnu mzdu, pod ktorú mzda zamestnanca pracujúceho na ustanovený týždenný pracovný čas, nemôže klesnúť v žiadnom prípade. Pre odmeňovanie platia určité základné zásady, ktoré sú dané kogentnou právnou úpravou. Takouto zásadou je aj zásada rešpektovania dobrých mravov pri odmeňovaní. Právna úprava taktiež ustanovuje kritériá pre splatnosť mzdy zamestnanca v pracovnom pomere.  

„Ius est ars boni et aequi.“ („Právo je umenie dobra a spravodlivosti.“) Publius Iuventius Celsus (Digesta Iustiniani 1, 1, 1) Pracovný pomer založený medzi zamestnancom a zamestnávateľom možno skončiť viacerými spôsobmi, pričom jedným z nich je výpoveď. Zamestnanec by mal byť obozretný najmä pri skončení pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa, pričom zo zákona je ako slabšia strana pracovnoprávneho vzťahu väčšmi chránená ako zamestnávateľ. Aj keď zamestnanec je vo všeobecnosti dostatočne chránený, osobitné skutkové situácie alebo vyskytujúce sa porušenia pracovnoprávnych noriem nie sú v pracovnoprávnej praxi ojedinelé. Z uvedeného dôvodu je vhodné všetky eventuality ohľadom dania výpovede dostatočne premyslieť. Naopak v prípade obdržania výpovede zo strany zamestnávateľa je žiaduce vzniknutú situáciu konzultovať – obrátiť sa napríklad aj na zástupcov zamestnancov či odborovú organizáciu, inšpektorát práce, advokáta alebo minimálne si len dostatočne overiť všetky svoje práva a povinnosti.

Aké možnosti riešenia situácie má zamestnávateľ (príspevková organizácia zriadená ministerstvom) s cieľom dodržať ustanovenie o zákaze vzájomnej podriadenosti a nadriadenosti zamestnancov (§ 7 zákona č. 552/2003 Z. z.) v prípade, ak nadriadený zamestnanec sa stane blízkou osobou podriadenému zamestnancovi (ľúbostný vzťah, uzavretie manželstva medzi podriadeným a nadriadeným) alebo v prípade, ak zamestnávateľ zamestnal a zaradil do vzťahu priamej podriadenosti a nadriadenosti osoby blízke, o čom však zamestnávateľ v čase zaradenia nemal vedomosť, a uvedené zistil po 2 rokoch zamestnávania týchto osôb, ak ani jeden z týchto zamestnancov nesúhlasí so zmenou pracovných podmienok, prípadne zamestnávateľ ani nemá možnosť zamestnanca (po dohode so zamestnancom) preradiť ho na iné miesto, lebo (vhodným) voľným miestom nedisponuje, a nie je ani možná zmena riadiacich väzieb (stanovenie iného vedúceho zamestnanca pre dotknutého podriadeného zamestnanca)?

V podmienkach Slovenskej republiky sa aj v dnešnej dobe stretávame s výkonom závislej práce pomocou zakázaného zastreného systému výkonu práce na živnosť. Tieto dva základné systémy majú svoje vlastné špecifiká, pričom najmä voči sebe stoja zvýhodnené daňovo-odvodové zaťaženie v režime živností a ochrana, ktorú zamestnancovi poskytuje zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“).

Aké povinnosti má zamestnávateľ v prípade zamestnania na plný alebo skrátený pracovný úväzok občana z tretej krajiny, ktorý má na Slovensku povolenie na prechodný pobyt za účelom zlúčenia rodiny.

Zamestnanec požiadal o predĺženie RP do 6 rokov dieťaťa. Čerpanie dovolenky medzi MD a RP nebolo, zamestnanec nepožiadal. Prosíme o prepočítanie dovolenky za celé obdobie, zamestnanec požiadal o ukončenie PPV 28.02.2025. Pracovná zmluva: od 25.08.2008 MD: 28.08.2013 – 22.04.2014 28.08.2013 – 31.12.2013                                                                                                                          01.01.2014 – 22.04.2014                           112 dní                                                                                    RP: 23.04.2014 – 31.12.2014                    253 dní                                                                                    01.01.2015 – 31.12.2015                                                                                                                            01.01.2016 – 08.01.2016                              8 dní Dovolenka: rok  2013        45 – 4 čerpanie       41 dní rok 2014         45 – 15 krátenie       30 dní  (253 dní – 45) / 12 x 8 (12  -  15 dní) rok 2015  -   0 dní   MD: 09.01.2016 – 02.09.2016              238 dní    RP: 03.09.2016 – 31.12.2016               120 dní      01.01.2017 – 31.12.2017                        365 dní         01.01.2018 – 31.12.2018                        365 dní        01.01.2019 – 06.01.2019                            6 dní            Dovolenka: rok 2016    45 – 3,75 dňa , krátenie – 41,25  / 45 : 12 x 1/12  -  3,75  dňa , krátenie / rok 2017   -  0 dní rok 2018   -  0 dní       MD: 07.01.2019 – 01.09.2019                  238 dní    RP:  02.09.2019 – 31.12.2019                  121 dní 01.01.2020 – 31.12.2020                                                                                                                                                    01.01.2021 – 31.12.2021    01.01.2022 – 31.12.2022 01.01.2023 – 31.12.2023 01.01.2024 – 31.12.2024 01.01.2025 – 24.02.2025       Dovolenka:     rok 2019 – 45 – 7,5 krátenie – 37,5 dňa / 45 : 12 x 2/12  -  7,5 dňa rok 2020 – 0 dní rok 2021 – 0 dní rok 2022 – 0 dní rok 2023 – 0 dní rok 2024 – 0 dní rok 2025 – 0 dní

V roku 1998 som absolvovala LF UK v Bratislave, odbor všeobecné lekárstvo. Odvtedy až doteraz som nikdy nepracovala v zdravotníctve (pracovala som vo farmaceutickom priemysle). Rada by som si urobila atestáciu zo všeobecného lekárstva, prosím o informáciu, aké sú podmienky a možnosti - môžem sa zamestnať aj v ambulancii, laboratóriu, alebo musím v nemocnici? Ak v nemocnici, je možné zákonne odmietnúť nočné služby? Po absolvovaní atestácie nechcem byť viazaná pracovať ďalej u zamestnávateľa ani iným typom podmienok, preto rezidentské štúdium asi neprichádza do úvahy, ak nie je aj vekovo ohraničené? (Som ročník 1974). Tri roky potrebné na dosiahnutie atestácie by som si vedela mzdu/odvody čiastočne určite a možno aj úplne pokryť z vlastných zdrojov.

Učiteľka MŠ si bude žiadať o priznanie predčasného starobného dôchodku a končí pracovný pomer dohodou k 30.11.2024. V dohode je uvedené, že odchodné bude vyplatené po doručení rozhodnutia o priznaní dôchodku. Predpokladáme, že rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku nám prinesie až v roku 2025. Akým spôsobom máme účtovať o odchodnom, vzhľadom k zmene financovania MŠ k 1.1.2025 zo štátneho rozpočtu? Máme tvoriť rezervu 553/323 v roku 2024? A v roku 2025 vyplatíme s kódom zdroja 111, pretože reálne bude vyplatené až v roku 2025?

Pracovný pomer predstavuje jeden z druhov pracovnoprávneho vzťahu, ktorý sa zakladá pracovnou zmluvou. Taktiež platí, že pracovný pomer môže skončiť zamestnanec aj zamestnávateľ. Pracovný pomer pritom možno skončiť konsenzom subjektov alebo prejavom vôle len jednej strany. Takýmto jednostranným právnym inštitútom je aj odstúpenie zamestnávateľa od pracovnej zmluvy.  Ide pritom o prejav vôle zamestnávateľa, ktorý má presne ustanovené obligatórne predpoklady. Pokiaľ tieto nenastanú, tak nemôžu nastať ani právne účinky tohto právneho úkonu zamestnávateľa a pracovný pomer bude ďalej pokračovať.

Od 1.10.2024 máme na pracovný pomer - robotníka, chcem sa spýtať, ako je to s návštevou lekára, môže tento paragraf použiť už aj v prvom mesiaci alebo je to až po mesiaci.

V pracovnej zmluve máme uvedené pracovný pomer na dobu určitú do..... Koľkokrát sa môže predlžovať pracovná zmluva na dobu určitú, kedy už prechádza na dobu neurčitú.

Situácia je nasledovná: 1. začiatok pracovného pomeru 1. 1. 2024 (skúšobná doba teda do 31. 3. 2024) 2. nástup zamestnanca na PN 25. 3. 2024 (t.j. 6 dní pred koncom skúšobnej doby) - PN trvá do 31. 5. 2024. Otázka znie: Kedy (dátum) končí skúšobná doba zamestnanca?

Podmienky poskytnutia odchodného a odstupného sú upravené v ustanoveniach § 76 a § 76a zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. (ďalej len "Zákonník práce") Výplata odstupného a odchodného sa navzájom nevylučujú, t. j. zamestnancovi môže pri splnení zákonných podmienok vzniknúť nárok na oba typy peňažných plnení súčasne.

Ako má zamestnávateľ posúdiť nárok na čerpanie dovolenky za kalendárny rok 2022 v prípade, že zamestnankyňa nastúpila na materskú dovolenku dňa 10.06.2021 a jej materská dovolenka skončila 02.02.2022, pričom od 03.02.2022 si zamestnankyňa následne čerpala a ešte stále čerpá rodičovskú dovolenku? Pracovný pomer trval nepretržite počas celého roka 2022, zamestnankyňa však v danom roku z nášho pohľadu nesplnila podmienku odpracovania aspoň 60 dní v kalendárnom roku, a teda nie je možné pristúpiť ku kráteniu dovolenky podľa § 109 ZP. V danom prípade z nášho pohľadu nemôžeme hovoriť o nároku na pomernú časť dovolenky, keďže tá sa v kontexte § 101 ZP vzťahuje na prípady, keď pracovný pomer zamestnanca netrval nepretržite celý kalendárny rok.

Je možné mať na jednu pracovnú zmluvu dve pracovné pozície? Teda, prijmeme zamestnanca na jednu pracovnú zmluvu na plný úväzok, kde pol úväzku bude pracovať na jednej pracovnej pozícii a pol úväzku bude pracovať na druhej pracovnej pozícii. Jedna prihláška na Sociálnu poisťovňu a jedna na zdravotnú poisťovňu. Je toto možné a správne? Alebo ako pracuje na dve pracovné pozície, tak na každú pracovnú pozícii jedna pracovná zmluva a taktiež prihlášky za každú pracovnú pozíciu na Sociálnu poisťovňu a zdravotnú poisťovňu. Ide o dva pracovné pomery v jednej spoločnosti.

Chceli by sme zamestnať na TPP zamestnanca, ktorý má ešte stále štatút študenta dennej formy ale individuálne štúdium. ( v r. 2024 končí bakalárske štátnice) Prosím, ako si viem s týmto prípadom poradiť? Môže byť na zamestnaný na pracovnú zmluvu alebo len na dohodu. Ak na dohodu, ktorá je najvýhodnejšia? S novým potencionálnym zamestnancom máme dohodnuté mesačné ohodnotenie, ktoré chceme dodržať. Ak by študent nemohol získavať mesačnú odmenu až v takej výške, viem mu odmenu doplatiť, aby to bolo v súlade so zákonníkom?

FO si otvorila živnosť koncom novembra 2023. Okrem živnosti má trvalý pracovný pomer, uplatňuje si aj daň. bonus na dieťa. Zo živnosti nemá žiadne príjmy ani výdaje. Daňové priznanie bude podávať elektronicky. Môže podať DP typ "A", alebo musí podať DP typ "B" a nulové výkazy o príjmoch a výdavkoch a o majetku a záväzkoch, alebo môže zaškrtnúť v DP B, že vedie daň. evidenciu aj keď nemá žiaden doklad?

Sme ZŠ s MŠ s právnou subjektivitou. Zamestnanec ukončí v novembri pracovný pomer dohodou a požiada SP o priznanie PSD-predčasného starobného dôchodku (nejde o PSD z dôvodu odpracovaných 40 rokov). Vysvetlili sme zamestnancovi, že mu nemôžeme vyplatiť odchodné v poslednej výplate, ale až keď sa preukáže priznaním PSD. Ale on tvrdí, že ak by sme mu vyplatili odchodné až budúci rok, tak sa mu bude odchodné rátať do príjmu, a ak by prevýšilo sumu 2 400 €, SP mu pozastaví vyplácanie PSD, pretože z odchodného sa platí poistné. My sme našli v zákone o sociálnom poistení, že sa to týka iba dohôd. Je pravda, že sa to týka aj odchodného? A ďalej sme sa stretli s názorom, že ak my, ako škola, máme pochybnosti, či bude priznaný PSD, tak odchodné mu máme vypočítať v poslednej výplate a odviesť ho do depozitu a po preukázaní rozhodnutia o priznaní dôchodku mu ho môžeme vyplatiť. Má sa teda počítať s odchodným pri PSD v poslednej výplate a vyplatiť ho po priznaní alebo sa má odchodné počítať vo výplate, kedy sa preukáže priznaním PSD? Pretože, ak odchodné dám do poslednej výplaty, peniaze presuniem do depozitu a SP mu PSD neprizná, tak mu budem opravovať mzdu niekoľko mesiacov spätne?

Som jediný konateľ vo vlastnej firme. Nemám žiadnych zamestnancov. Môžem legálne zamestnať sám seba? Bola by takáto pracovná zmluva v poriadku aj na strane zamestnávateľa aj zamestnanca bude tá istá osoba?