Vnútorné predpisy

Pracovný poriadok je významným vnútorným normatívnym predpisom zamestnávateľa. Pre právnu relevanciu a platnosť pracovného poriadku je nevyhnutné, aby boli splnené obligatórne predpoklady jeho platnosti dané platnou právnou úpravou. Pritom jednotliví zástupcovia zamestnancov majú právo vyjadrovať sa k obsahu pracovného poriadku. Pretože právna úprava bližšie nekonkretizuje prípady porušenia pracovnej disciplíny, či už menej závažného alebo závažného, je uvedené ponechané na pracovný poriadok. Pracovný poriadok má taktiež obmedzenú personálnu pôsobnosť výlučne na podriadených zamestnancov, ktorí vykonávajú u zamestnávateľa závislú prácu.

V pracovnom práve, ktoré je ťažiskovo obsiahnuté v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“), patrí vnútorným predpisom zamestnávateľa významné miesto. Poznáme viacero druhov vnútorných predpisov zamestnávateľa, medzi základné patria pracovný poriadok a vnútorné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ďalej len „BOZP“). Zamestnávateľ sa bez nich v rámci organizácie a riadenia práce, BOZP a ďalších aspektov spojených so vzťahmi so zamestnancami, v podstate nezaobíde.

Môže zamestnávateľ postihovať zamestnancov za požívanie alkoholických nápojov v priestoroch zamestnávateľa po skončení výkonu práce (napr. na parkovisku zamestnávateľa, v zmluvnej doprave zamestnávateľa a pod.)? V článku sa venujeme tejto problematike podrobnejšie.

Tento článok sa venuje najmä etickému kódexu v podnikateľskej sfére, jeho tvorbe a uplatneniu v podnikovej praxi. Článok pozostáva z troch častí. V úvodnej časti sa zaoberá úlohami a cieľmi etického kódexu a jeho druhmi. V ďalšej časti článok rozvádza tvorbu, obsahové zameranie a implementáciu podnikového etického kódexu a popisuje jeho charakteristické znaky. V poslednej časti sa venuje právnym aspektom etického kódexu vydaného formou vnútorného predpisu zamestnávateľa.

Významnou súčasťou praxe zamestnávateľov je tvorba a vydávanie vnútorných predpisov. Zamestnávatelia sa bez nich v rámci organizácie a riadenia práce, zabezpečovania BOZP zamestnancov ako aj ďalších aspektov spojených so vzťahmi so zamestnancami, prakticky nezaobídu. Aj keď vnútorné predpisy predstavujú najnižšiu úroveň aktov legislatívneho typu, na ich tvorbu sú kladené v podstate rovnaké požiadavky ako na všeobecne záväzné legislatívne akty.   K ich tvorbe je nutná znalosť špecifických postupov a zásad, ako aj pravidiel legislatívnej techniky. Tento článok chce prispieť k ich poznaniu. V prvej časti sa článok zaoberá požiadavkami na jazyk normatívnych textov právnych a vnútorných predpisov. V ďalšej časti článok rozvádza zásady a pravidlá tvorby vnútorných predpisov. V záverečnej časti sa venuje formálnej úprave, členeniu a obsahu vnútorných predpisov. Cieľom článku je poskytnúť zamestnávateľom metodický dokument, a tým prispieť ku skvalitneniu tvorby vnútorných predpisov.  

Slovenská legislatíva neupravuje všeobecne tvorbu vnútorných predpisov a nezaoberá sa podmienkami ich vydávania. Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) upravuje len vydanie jedného druhu vnútorného predpisu, a to pracovného poriadku. Absencia úpravy vnútorných predpisov vedie zamestnávateľov k tomu, aby si sami pravidlá ich tvorby upravili interným dokumentom. Aj napriek špecifikám vnútorných predpisov vo vzťahu k právnym predpisom, možno pre ich tvorbu využiť, ak sa to hodí, analógiu s tvorbou právnych predpisov, ktorú upravuje zákon č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov a s tvorbou pracovného poriadku, ktorú upravuje Zákonník práce.

Obvyklou súčasťou praxe zamestnávateľov je vydávanie vnútorných dokumentov. Sú veľmi rôznorodé a majú rôznu povahu. Medzi významné patria tie, ktoré majú normatívnu povahu. Najmä nimi sa zaoberá tento článok.    Zamestnávatelia sa bez nich v rámci organizácie a riadenia práce, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a ďalších aspektov spojených so vzťahmi so zamestnancami, v podstate nezaobídu. Vydávajú ich pod rôznymi označeniami, napr. ako smernice, poriadky, prevádzkové predpisy a pod.    Na ich označenie dosiaľ nebol záväzne stanovený zjednocujúci všeobecný pojem. V aplikačnej praxi sa tieto dokumenty najčastejšie označujú pojmom vnútorné predpisy, ktorý aj keď dosiaľ nebol oficiálne uznaný, je výstižný a jeho používanie sa ustálilo. Stretávame sa však aj s ich označením ako vnútropodnikové normatívne akty, vnútropodnikové predpisy, interné predpisy a pod.