Zásada rovnakého zaobchádzania
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sa (uznesenie 2Cdo/99/2022 z 18. decembra 2024) zaoberal otázkou porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a diskriminácie v pracovnoprávnom vzťahu v prípade rekondičného pobytu podľa § 11 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o BOZP“) z dôvodu tehotenstva a materstva (čerpania materskej dovolenky, a teda neprítomnosti v práci a dopadov na nárok na rekondičný pobyt).
Príspevok sa zaoberá právnou úpravou skúšobnej doby v pracovnom práve. V príspevku je vzhľadom na rozhodovaciu činnosť súdov poukázané na základnú charakteristiku skúšobnej doby, podmienky jej dohodnutia, trvanie skúšobnej doby, skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe, ako aj na zásadu rovnakého zaobchádzania pri skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe.
Zamestnanci majú k dispozícii viacero právnych nástrojov, ktorými sa môžu brániť pred diskrimináciou v zamestnaní. Často ale namiesto domáhania sa svojich práv radšej ukončia pracovný pomer a z nehostinného či ponižujúceho prostredia odídu.
Čím častejšie však budú na diskrimináciu poukazovať, tým viac sa bude tento problém strácať. Ako sú teda zamestnanci pred diskrimináciou chránení, aké majú možnosti sa brániť a kedy vlastne ide o diskrimináciu?
Zásadu rovnakého zaobchádzania so zamestnancami upravuje ako vnútroštátna, tak aj medzinárodná právna úprava.