Pracovný úraz

Najnovšia správa Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (ďalej len "EU-OSHA") upozorňuje na výrazný nárast počtu pracovných úrazov v sektore zdravotnej a sociálnej starostlivosti za uplynulú...

V priebehu mesiaca september 2025 došlo k 3 závažným pracovným úrazom s následkom smrti (ďalej  „SPÚ“) zamestnancov, ktorí pracovali v odvetví doprava a skladovanie a dodávka vody, čistenie a odvod odpadových vôd, odpady a služby odstraňovania odpadov. Tieto...

Problematika pracovných úrazov patrí medzi kľúčové oblasti pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia, pretože má zásadný význam pre zamestnancov pri uplatňovaní nárokov na úrazové dávky zo systému sociálneho poistenia. Rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 19SVs/3/2024 zo dňa 9. decembra 2024 prinieslo významné vyjasnenie právomocí a povinností Sociálnej poisťovne pri posudzovaní pracovných úrazov.

Obraciame sa na Vás s otázkou respektíve odporúčaním ohľadom interpretácie ustanovenia § 17 zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa § 195 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov je pracovný úraz poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Zároveň má zamestnanec povinnosť podľa ods. 1, § 17 zákona č. 124/2006 Z.z. bezodkladne oznámiť zamestnávateľovi vznik pracovného úrazu alebo služobného úrazu, ktorý utrpel, ak mu to dovoľuje jeho zdravotný stav. Zamestnávateľ je povinný registrovať pracovný úraz, ktorým bola spôsobená pracovná neschopnosť zamestnanca trvajúca viac ako tri dni alebo smrť zamestnanca, ku ktorej došlo následkom pracovného úrazu tak, že zistí príčinu a všetky okolnosti jeho vzniku, a to za účasti zamestnanca, ktorý utrpel registrovaný pracovný úraz, ak je to možné so zreteľom na jeho zdravotný stav, a za účasti príslušného zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť. Ako sa má zamestnávateľ postaviť k prípadom, kedy zamestnanec údajne pocítil pri práci pichnutie napríklad v oblasti krížov alebo ramena, úraz nahlási o niekoľko hodín, prípadne dní neskôr a pri vyšetrovaní zamestnávateľ nezistil žiadnu príčinu, ktorá by prispela ku vzniku úrazu, t.j. žiadne krátkodobé, náhle a násilné pôsobenie vonkajších vplyvov. Zároveň pri tomto modelovom prípade absentuje svedok a na kamerovom zázname nie je zachytený žiaden moment, ktorý by nasvedčoval ku vzniku úrazu. Zamestnávateľ teda disponuje iba vyhlásením zamestnanca, ktorý tvrdí že utrpel úraz v práci. Existujú podobné prípady z praxe, prípadne judikáty, ktoré sa tým zaoberali? 

Podľa § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom...

Význam starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci v lese, ale najmä nedoceňovanie týchto otázok v oblasti používania lesníckych strojov a zariadení, potvrdzujú mnohomiliónové škody, ktoré každoročne spôsobujú ekonomike štátu, právnickým osobám, ale aj fyzickým osobám početné pracovné úrazy, choroby z povolania, havárie, požiare a iné mimoriadne udalosti. Ochrana života a zdravia pri práci, ako aj materiálnych hodnôt, je jednou zo základných povinností každého zamestnávateľa pri práci v lese.

Pokiaľ dôjde pri výkone závislej práce k vzniku zdravotnej ujmy zamestnanca, obligatórne musí dôjsť k jej prešetreniu. Pracovný úraz je pritom neželaným následkom, a preto sa musí voči tomu, kto ho zamestnancovi spôsobil vyvodiť príslušná pracovnoprávna zodpovednosť v danom prípade. 

Predstavujeme vám ďalší z dokumentov spoločnosti BOZPO, s. r. o., ktorého cieľom je poskytnúť vzor pre Vnútorný predpis pre pracovné úrazy a iné úrazy. Dokument je vypracovaný v zmysle zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Určuje aj postup pre prípad poškodenia zdravia vrátane organizácie prvej pomoci a informovania zamestnancov.

V praxi sa objavujú spory ohľadom zodpovednosti za škodu zamestnávateľa za pracovný úraz zamestnanca, ktorý nevznikne pri samotnom výkone práce a nevznikne činnosťou zamestnanca, ale činnosťou (konaním inej osoby) v podobe fyzického násilia/útoku na zamestnanca, ktorý má dopad na jeho zdravie. Otázka posudzovania takejto situácie nie je nová, ale bola riešená aj v minulosti (NS ČSR Cpj 37/74 (Rc 11/1976): „Dojde-li k úrazu pracovníka při plnění pracovních úkolů například tak, že je napaden jiným pracovníkem nebo osobou, která v organizaci nepracuje, jde o pracovní úraz, neboť při posuzování objektivní odpovědnosti organizace za pracovní úraz je rozhodující, že mu škoda vznikla při plnění pracovních úkolů, a nikoli okolnost, kdo je původcem škody)“, avšak posudzovanie konkrétnej situácie sa deje vždy v konkrétnom prípade a NS SR sa touto otázkou zaoberal aj v ostatnej dobe.

V priebehu mesiaca január 2025 došlo k 4 závažným pracovným úrazom s následkom smrti (ďalej  „SPÚ“) zamestnancov, ktorí pracovali v odvetví doprava a skladovanie, dodávka vody,  čistenie a odvod odpadových vôd, odpady a služby odstraňovania odpadov,...

Pracovnoprávna zodpovednosť zamestnávateľa v oblasti bezpečnosti práce má svoje obligatórne právne predpoklady. Právna úprava bezpečnosti práce je diferencovaná do veľkého počtu právnych predpisov, kam možno zaradiť aj vykonávaciu právnu úpravu. Pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci sú taktiež významným vnútorným normatívnym predpisom bezpečnosti práce. Pre pracovnoprávnu zodpovednosť zamestnávateľa v oblasti bezpečnosti práce je nevyhnutné, aby sa zamestnávateľ dopustil protiprávneho konania v podobe porušenia právnych povinností daných mu právnou úpravou, pričom toto protiprávne konanie je v príčinnej súvislosti so spôsobením ujmy na zdraví zamestnancovi, pričom v tomto článku bude venovaná pozornosť pracovnému úrazu zamestnanca.

Starať sa o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a o zlepšovanie pracovných podmienok je jednou z povinností, ktorú podnikajúcim právnickým a fyzickým osobám ukladá zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a zákon č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Všetci máme užívať svoje vlastníctvo tak, aby sme neohrozovali zdravie a život svoj, ani ostatných osôb. Za bezpečný sa považuje nábytok, ktorý neohrozuje zdravie človeka pri jeho výrobe a užívaní, neohrozuje životné a pracovné prostredie použitými materiálmi, výrobnými procesmi, emisiami a odpadmi, vysokou spotrebou energie a procesom likvidácie výrobku po ukončení jeho životnosti. V ostatných rokoch prišlo k rozvoju drobných prevádzok, ktoré sa zaoberajú výrobou nábytku a obrábaním dreva. Je preto potrebné upozorniť vedúcich pracovníkov a užívateľov drevospracujúceho zariadenia na niektoré základné povinnosti a opatrenia, ktoré vyplývajú z bezpečnostných predpisov a noriem.

Pod pojmom píly na drevo rozumieme také stroje a zariadenia, ktoré vykonávajú technologické operácie pri obrábaní a spracovaní dreva a materiálov na báze dreva. Ide teda o stroje a zariadenia, ktoré menia tvar, rozmery alebo ich fyzikálne vlastnosti. Vzhľadom na veľké rezné rýchlosti patria píly medzi najnebezpečnejšie pracovné prostriedky preto, že obsluha tu vykonáva pracovnú činnosť priamo v nebezpečnom priestore stroja (jej ruky sa nachádzajú v tesnej blízkosti rezného nástroja) a obsluha, ktorá inštaluje, prevádzkuje, nastavuje, robí údržbu, čistí, opravuje alebo prepravuje strojové zariadenia, je bezprostredne ohrozovaná rezným nástrojom.

Podnikanie v stavebníctve má oproti iným oblastiam svoje špecifické podmienky a riziká. Cieľom tohto článku je upozorniť a popísať preventívne organizačné, technické a výchovné opatrenia na ich elimináciu, a to v rámci platných bezpečnostných predpisov. Hlavným zámerom je poukázať na povinnosti, a tým aj zodpovednosť najmä súkromných podnikateľov, ale aj právnických osôb za zabezpečovanie a dodržiavanie všeobecne záväzných predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ďalej len "BOZP").

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (ďalej len "BOZP") spočíva predovšetkým vo vytváraní podmienok pre výkon práce v bezpečnom a zdravom prostredí. Účelom pravidiel pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (ďalej len "pravidlá BOZP") je stanovenie zásad (povinností, príkazov, zákazov a odporúčaní) platných v areáli a na pracoviskách v organizácii, ktorých cieľom je vylúčenie alebo zníženie vzniku pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia pri práci. Povinnosťou zamestnávateľov je teda zaisťovať BOZP, vykonávať účinné opatrenia, prevenciu, zabezpečovať prostriedky a systém na riadenie ochrany práce svojich zamestnancov, pričom zamestnanci majú povinnosť pri práci dbať o svoju bezpečnosť a zdravie, ale aj o bezpečnosť ostatných zamestnancov.

Pracovný úraz zamestnanca je konkrétnym prípadom vzniku ujmy na zdraví alebo živote zamestnanca. Pokiaľ dôjde na pracovisku k pracovnému úrazu, majú zamestnanec, a aj zamestnávateľ, striktne dané právne povinnosti právnou úpravou. Primárnou právnou povinnosťou zamestnanca je pritom oznámiť zamestnávateľovi pracovný úraz a následne je zamestnávateľ povinný tento pracovný úraz riadne a zodpovedne prešetriť. Pokiaľ dôjde k vzniku pracovného úrazu zamestnanca v dôsledku alebo v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním zamestnávateľa, možno hovoriť o pracovnoprávnej zodpovednosti zamestnávateľa. Uvedenej pracovnoprávnej zodpovednosti za pracovný úraz zamestnanca sa však zamestnávateľ môže zbaviť, a to úplne alebo sčasti, pokiaľ nastanú právne skutočnosti dané právnou úpravou.

V podmienkach Slovenskej republiky je bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci upravená tak, aby sa v priestoroch zamestnávateľa zabránilo, resp. minimalizovalo riziko poškodenia zdravia fyzických osôb v nich prítomných. Napriek právnemu rámcu (najmä zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ďalej len zákon o BOZP), prijatým opatreniam zo strany zamestnávateľa alebo prípadnej opatrnosti zamestnanca nie je však vždy možné vzniku úrazu zabrániť.

Obec Čalovec je zriaďovateľom Základnej školy-Alapiskola, č. 73 Čalovec 946 02. Naša otázka sa týka pracovného času pedagogického zamestnanca - učiteľky – 1.stupeň. Od: 01.09.2022 učiteľka bude mať čiastočný pracovný úväzok 48 % : 48 % z 23 hodín priamej výchovno-vzdelávacej činnosti je 11 hodín / týždeň. 48 % z 37,5 hodinového týždenného pracovného času je: 18 hodín / týždeň. obed Pondelok: 7,00 –(12,00 - 12,30)- 13,30 4 hod. výchovno-vzdel.činnosť Utorok: 7,00 –(12,00 - 12,30)- 13,30 4 hod. výchovno-vzdel.činnosť Piatok: 7,00 –(12,00 - 12,30)- 13,30 3 hod. výchovno-vzdel.činnosť Spolu: 18 hod./týždeň 11 hod./týždeň Zamestnanec chce pracovať len tri dni v týždni. Je to možné? Neporušuje sa tým Zákonník práce? Môže mu to zamestnávateľ umožniť na jeho vlastnú žiadosť? V stredu a vo štvrtok bude mať voľno? Čo v prípade úrazu počas dňoch – keď nepracuje? Bude mať menej dovolenky nakoľko nepracuje každý deň? 

Výroba potravín a nápojov zahŕňa mnoho rôznych odborov potravinárskeho priemyslu, ktoré skrývajú rôzne nebezpečenstvá a ktoré môžu ohrozovať pracovníkov ako priemysel mäsový, hydinársky, mlieka a výroby syrov, ovocinársky, konzervárenský, mlynský a pekárenský, pivovarnícky a sladovnícky, priemysel výroby nealkoholických nápojov, vinársky, cukrovarnícky, škrobárensky, tukový a jedlých olejov, mraziarensky a spracovanie rýb, tabakový, čokoládovne, minerálnych vôd až po rafinovanie cukru a bitúnky a iné. Zabezpečovanie ochrany zdravia a životného prostredia na potravinárskych pracoviskách sa nemôže obísť bez dobrej znalosti štruktúry úrazových nebezpečenstiev a rizík, znalostí platných bezpečnostných predpisov ako i znalostí bezpečných technologických postupov. Tak isto musí poznať bezpečnostné ustanovenia, ktorých dodržiavanie zaručí, že nepríde k ohrozeniu života, zdravia, majetku či životného prostredia niekedy až s obrovskými škodami. Potravinárstvo je oblasť, kde je okrem zásad bezpečnosti práce nutné dodržiavať aj rad prísnych hygienických ustanovení pri výrobe potravín.

Pri výkone závislej práce v pracovnom pomere môže dôjsť k protiprávnemu konaniu zamestnávateľa alebo zamestnanca, následkom ktorého je pracovný úraz v danom prípade. Pre naplnenie pracovnoprávnej zodpovednosti zamestnávateľa pritom musia byť splnené jednotlivé predpoklady ustanovené právnouúpravou, a to obligatórne. Pritom zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) ustanovuje preventívnu právnu povinnosť zamestnanca a zamestnávateľa, ktorej cieľom je práve zabrániť aj vzniku pracovných úrazov. Právna zodpovednosť zamestnávateľa za pracovný úraz je zásadne objektívna, čo znamená, že pre jej naplnenie nebude potrebné preukázanie zavinenia zamestnávateľa, ktoré môže mať formu úmyslu alebo nedbanlivosti v danom prípade. Ale aj napriek tomu Zákonník práce ustanovuje liberačné dôvody, teda také, ktoré keď nastanú, sa zamestnávateľ zbaví svojej pracovnoprávnej zodpovednosti buď úplne, alebo sčasti. Preto aj tieto liberačné dôvody budú predmetom tohto článku.