Prekážky v práci

Zákon o príspevku na pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby (zákon č. 406/2025 Z. z.) novelizoval s účinnosťou od 1. januára 2026 Zákonník práce v ustanovení § 141 ods. 2 písm. c), ktoré upravuje niektoré dôležité osobné prekážky v práci.

Dobrý deň, chcem Vás požiadať o usmernenie pri aplikácii § 45 ods. 3 Zákonníka práce: „Ak zamestnanec počas dohodnutej skúšobnej doby neodpracoval pre prekážku v práci na jeho strane celú pracovnú zmenu, skúšobná doba sa predlžuje o jeden deň“. Ak teda v rámci času trvania skúšobnej doby je zamestnanec PN 10 kalendárnych dní, napr. od pondelka do stredy ďalšieho týždňa, tak o tie pracovné dni (pracuje pondelok až piatok, jedno zmenka), ktoré mal pracovať a nepracoval, sa skúšobná doba predĺži (t. j. o 8 pracovných dní, ktoré zamestnanec z dôvodu PN-ky neodrobil ). Samotné predĺženie bude ale o 8 kalendárnych dní – vyplýva to z formulácie „sa predlžuje o jeden deň“ ... keďže nie je výslovne uvedené, že ide o pracovný deň, týmto dňom bude kalendárny deň. Poprosím Vás o odpoveď či sa skúšobná doba predlžuje o kalendárne alebo pracovné dní. ďakujem za odpoveď Šteffeková

Materská dovolenka, otcovská dovolenka a rodičovská dovolenka sú tri samostatné pracovnoprávne inštitúty, ktoré sú upravené v § 166 až § 169 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce (ďalej len „ZP“). Právo na čerpanie materskej, otcovskej a rodičovskej dovolenky je individuálne právo zamestnanca, ktoré si muž a žena uplatňuje samostatne (žena za seba, muž za seba). To znamená, že ak obaja rodičia pracujú, každý z nich môže čerpať túto dovolenku, prípade obaja súčasne.

Uplatňovanie inštitútu krátenia dovolenky je založené na dobroboľnej báze, t. j. zamestnávateľ môže (nie je povinný) krátiť dovolenku. Zamestnancovi možno krátiť len dovolenku, na ktorú mu vznikol nárok. Ak zamestnancovi v kalendárnom roku nárok na dovolenku nevznikol, nie je ju možné krátiť, keďže „nie je čo“ krátiť.

V praxi bola položená otázka týkajúca sa náhrady mzdy pri poskytnutí pracovného voľna podľa § 141 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“), t. j. nad rámec zákonného rozsahu podľa § 141 ods. 2 Zákonníka práce, prípadne iné pracovné voľno mimo dôvodov, ktoré upravuje Zákonník práce. Podľa § 141 ods. 3 Zákonníka práce ide o pracovné voľno s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy. Otázka sa týkala situácie, keď zamestnávateľ chce zamestnancovi priznať náhradu mzdy, ale len ako určité percento z priemerného zárobku zamestnanca (napr. 20 %, 30 %) a legality takéhoto postupu.

Názov smernice: Vnútroná smernica o prekážkach v práci Číslo smernice: ...../2022 Platnosť smernice: od xx.xx.2022 Účinnosť smernice od xx.xx.2022 Obsah smernice: predmet úpravy; základné pojmy; prekážky v práci; evidencia...

Odborný zamestnanec školy – sociálny pedagóg bol požiadaný neziskovou organizáciou na výpomoc pri krízovej intervencii utečencom z Ukrajiny vo veľkokapacitnom centre Michalovce. Sociálny pedagóg školený VUDPaP vycestoval 19.3. (sobota) do 22.3.2022 do Michaloviec. Cestovné hradí nezisková organizácia. Ako má postupovať zamestnávateľ pri uvoľnení zamestnanca za účelom humanitárnej pomoci. Prináležia zamestnancovi diéty za celý pobyt alebo len na 2 pracovné dni? Má nárok na náhradu mzdy?

V praxi bola položená otázka týkajúca sa možnosti uznania prekážky v práci na vyšetrenie alebo ošetrenie podľa § 141 ods. 2 písm. a) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) u zamestnanca, ktorý predložil potvrdenie zo zariadenia, ktoré sa (okrem iného) špecializuje aj na poskytovanie lekárenskej starostlivosti vo výdajni ortopedicko-protetických pomôcok. Pokiaľ ide o rozsah ospravedlnenia, zamestnanec žiadal o ospravedlnenie celého dňa trvania prekážky v práci.

Môže zamestnávateľ nariadiť zamestnancom čerpanie dovolenky, ak im nemôže prideľovať prácu z dôvodu prekážky v práce na jeho strane? V príspevku nájdete odpovede na otázky, či v takomto prípade uplatiť prekážky v práci alebo dovolenku.

V čase pandémie mnohí zamestnávatelia a zamestnanci „objavili“ v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len "Zákonník práce") inštitút prekážok v práci. Najmä zamestnávatelia u ktorých nepôsobia zástupcovia zamestnancov, zistili, že ak nemôžu zamestnancovi prideľovať prácu, naďalej sú za neho v rámci pracovnoprávnych vzťahov zodpovední a namiesto mzdy sú mu povinní poskytovať náhradu mzdy.

Prezentácia sa venuje náhrade škody pri čerpaní prekážky v práci. Hlavná prezentácia je zameraná na: Právna úprava náhrady škody spôsobenej zamestnancom pri neoprávnenom čerpaní prekážky v práci Právna úprava náhrady škody spôsobenej zamestnancovi počas čerpania prekážky v práci Zodpovednosť zamestnanca voči odborovej organizácii                  Diskusia k otázkam: Do akej miery je odborová organizácia zodpovedná za porušenie zákona, keď nevykonáva kompetenciu, ktorá jej napríklad prináleží v zmysle Zákonníka práce v súlade s tým právnym predpisom. Napr. ustanovenie § 74 ZP hovorí, že zamestnávateľ má prerokovať skončenie pracovného pomeru. Čo keď zamestnávateľ to chce spraviť správne, oznámi všetky informácie, ale zo strany odborovej organizácie to napríklad neprerokoval príslušný orgán alebo to spraví človek, ktorý nie je odborovým orgánom. Ako to posudzovať z hľadiska zodpovednostných vzťahov? Ide o neplatné skončenie pracovného pomeru? Ak áno, a vznikla by náhrada škody (náhrada mzdy z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru) – možno presunúť zodpovednosť na odborovú organizáciu? Zamestnávateľ nastaví nadtarifnú zložka mzdy, na dosiahnutie ktorej sa vyžaduje určitá miera prítomnosti zamestnanca v práci. Tento prítomnostný bonus možno považovať, že je v poriadku, alebo je diskriminačný voči určitým zamestnancom? Zodpovednosť zástupcov zamestnancov za informácie, ktoré sú zverejňované na ich webovej stránke, FB alebo na neoficiálnych stránkach. Prezentujúci: JUDr. Peter Tonhauser, PhD. Diskusiu moderuje: doc. JUDr. Marek Švec, PhD., LL.M.

Prezentácia sa venuje problematike prekážok v práci. Hlavná prezentácia je zameraná na 3 okruhy:  Verejný záujem vs. osobný záujem v oblasti prekážok v práci Cezhraničný a vnútroštátny aspekt prekážky v práci Osobitosti pri prekážkach v práci pri pružnom pracovnom čase Bonusová prezentácia: Covid-19   Diskusia k otázkam:  darovanie krvi (a iných biologických materiálov) v kontexte odplatnosti/bezodplatnosti daného úkonu, potvrdenia pre zamestnávateľa vystavené v inom ako úradnom jazyku, opatrenia proti prenosným chorobám. Prezentujúci: JUDr. et Mgr. Jozef Toman, PhD. Diskusiu moderuje: doc. JUDr. Marek Švec, PhD., LL.M.

Prezentácia sa venuje problematike prekážok v práci na strane zamestnanca. Hlavná prezentácia je zameraná na: Zdravotný stav zamestnanca vyšetrenie a ošetrenie (účasť na vyšetrení, cesta tam a naspäť, v akom čase – vyšetrenie vo večerných hodinách a práca napr. v noci, či môže zamestnávateľ overovať, či bol zamestnanec na vyšetrení, akceptovanie potvrdení od lekára zamestnávateľom, čo robiť, ak má zamestnávateľ podozrenie ohľadom vydaného potvrdenia od lekára) sprevádzanie rodinného príslušníka (kto je rodinný príslušník podľa ZP, či je potrebné preukazovať, či žije v spoločnej domácnosti, akú formu má mať deklarácia o žití v spoločnej domácnosti) informovanie zamestnávateľa o prekážke v práci (kedy považovať neprítomnosť zamestnanca v práci za  neospravedlnenú absenciu, kedy ide o porušenie pracovnej disciplíny, prekážka v práci pred nástupom do práce a počas pracovnej zmeny, ako postupovať v prípade opustenia pracoviska zamestnancom z dôvodu, že sa necíti dobre) Dlhodobá strata zdravotnej spôsobilosti Preradenie na inú vhodnú prácu Lekárske posudky (kto môže lekársky posudok vydať, dosah zamestnávateľa na výsledok znaleckého posudku, formálne a obsahové náležitosti lekárskeho posudku, pochybnosti zamestnávateľa o lekárskom posudku – odlišný lekársky posudok od PZS a lekára zamestnanca, mimoriadna lekárska prehliadka, strata zdravotnej spôsobilosti zamestnanca, prekážka v práci, lebo zamestnanec nemôže vykonávať prácu, výpoveď, výpovedný dôvod, odstupné a zvýšené odstupné – okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu nepriaznivého stavu zamestnanca, čo v prípade, ak zamestnanec nepredloží lekársky posudok) Diskusia k otázkam: Či ospravedlniť prekážku v práci europoslancovi Darovanie krvi a prekážka v práci Ošetrenie zamestnanca v zmluvnom alebo v súkromnom zdravotníckom zariadení a náhrada mzdy Ak pracovník zo zahraničia sa nepreukáže negatívnym testom na covid-19, môže mu zamestnávateľ odoprieť vstup na pracovisko? Čo môže zamestnávateľ overovať u lekára Možnosť zamestnávateľa spochybniť potvrdenie lekára Uvažuje sa nad úpravou nejasností ohľadom LP zo strany MPSVaR? Je správne preradiť zamestnanca v rozsahu je pracovnej zmluvy (napr. vypustenie zdvíhania ťažkých bremien), ak má na to lekársky posudok? Úraz zamestnanca pri home office – posúdenie, či ide o pracovný úraz Nastavenie pracovného režimu pri home office/rozvrhovanie pracovného času Nakazenie koronavírusom na pracovisku a uznanie za pracovný úraz Odmietnutie ponúknutého pracovného miesta zamestnancom a nárok na odstupné Oprávnenosť zamestnávateľa poslať zamestnanca na mimoriadnu lekársku prehliadku počas dočasnej pracovnej neschopnosti Je zamestnávateľ povinný prihliadať na lekársky posudok formou lekárskej správy alebo výmenného lístku, v ktorých nie je konštatované riziko vážneho ohrozenia zdravia? Tehotná zamestnankyňa a predkladané potvrdenia o lekárskych prehliadkach od všeobecného lekára Je potrebné písomne informovať zamestnávateľa o zdravotnom obmedzení? Pravidelné pracovisko – pravidelný výkon práce z domácnosti – posúdenie "pravidelnosti" Prezentujúci: prof. JUDr. Andrea Olšovská, PhD. Diskusiu moderuje: doc. JUDr. Marek Švec, PhD., LL.M.

Prezentácia sa venuje problematike prekážok v práci na strane zamestnanca. Hlavná prezentácia je zameraná na: Prekážky v práci (zákonný rámec, ako posudzovať situácie z praxe, ktoré nie sú špecifikované v ZP, možnosť odchyľovania sa od právnych noriem a do akej miery je to možné, prerokovanie so zástupcami zamestnancov) Nejasnosti súvisiace s prekážkami v práci (ospravedlnenie na „nevyhnutne potrebný čas“ – čo sa chápe ako „nevyhnutne potrebný čas“, oznámenie „bez zbytočného odkladu“ s dostatočným predstihom, začiatok plynutia ochranných dôb) Súčinnosť zamestnanca pri prekážkach v práci (povinnosť zamestnanca preukázať prekážku v práci, ako postupovať v prípade, ak zamestnávateľ zamestnancovi nedôveruje, doklad – objektívny dôkaz, povinnosť súčinnosti tretích subjektov,  prekážky v práci ako predmet sociálneho dialógu) Diskusia k otázkam: Ako posúdiť neprítomnosť zamestnanca v práci z dôvodu jeho väzby, ak zamestnanec neoznámil zamestnávateľovi dôvod svojej neprítomnosti a nereagoval na výzvu zamestnávateľa (nemal možnosť). Zamestnávateľ ukončil pracovný pomer. Je ukončenie pracovného pomeru platné? Ako má byť potvrdzovaná prekážka v práci zo strany tretích osôb? Prezentujúci: JUDr. Jan Horecký, PhD. Diskusiu moderuje: doc. JUDr. Marek Švec, PhD., LL.M.

V ostatnej dobe sa pomerne často objavujú v aplikačnej praxi otázky súvisiace s možnosťou subjektov pracovnoprávnych vzťahov dohodovať si terminované dojednania o pracovných a mzdových podmienkach v pracovnej zmluve alebo jej dodatkoch.

Množstvo právnych názorov, nových odborníkov na oblasť pracovného práva, ktorí sa objavili za posledné dva týždne v súvislosti s novým vírusovým ochorením a jeho premietnutím do oblasti pracovnoprávnych vzťahov, bolo prekvapením. Bohužiaľ však mnohé z názorov predstavovali len subjektívne vnímanie právnej úpravy zo strany dotknutého človeka a nie postup, ktorý by bol použiteľný v podmienkach slovenského zamestnávateľa.  Na základe niektorých až absurdných možností, ktoré prišli zo zahraničia, by sme si preto dovolili v nasledujúcom právnom výklade zodpovedať niektoré otázky súvisiace s uplatňovaním konkrétnych pracovnoprávnych inštitútov a minimálne v rámci preventívnej informačnej činnosti upozorniť zamestnávateľov i zamestnancov, kde sú možnosti a kde limity zákonnej právnej úpravy.  Vzhľadom na pretrvávajúcu nepriaznivú situáciu a zásadný nedostatok voľného času pre každého, kto sa pohybuje aktuálne v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti priamo alebo nepriamo, je právny výklad spracovaný do hitparády pokusov od najhoršieho po tie Zákonníkom práce upravené.

Slovenská republika reaguje na globálne rozšírenie pandemického ochorenia COVID-19 na jej území vyhlásením mimoriadnej situácie, resp. núdzového stavu. Negatívnymi dopadmi tejto mimoriadnej situácie, resp. núdzového stavu sú priamo ovplyvnení zamestnanci, zamestnávatelia, ako aj zamestnávatelia a osoby, ktoré stratili zamestnanie a nemôžu si vzhľadom na špecifickú situáciu na trhu práce nájsť prácu. Zložitú situáciu treba riešiť v oblasti pracovnoprávnych vzťahov v súvislosti s aktuálnou pandémiou ochorenia COVID-19. Zákon č. 66/2020 Z. z.,ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony, s účinnosťou od 4. apríla 2020 (ďalej len „zákon č. 66/2020 Z. z.) novelizuje ustanovenia zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZP“) a predpokladá prednostnú aplikáciu novonavrhovaných ustanovení pred príslušnými ustanoveniami prvej až desiatej časti ZP počas obdobia vyhlásenej mimoriadnej situácie alebo núdzového, prípadne výnimočného stavu a počas dvoch mesiacov po ich odvolaní. Novela ZP upravuje organizáciu pracovného času, dovolenky a prekážky v práci na strane zamestnanca aj zamestnávateľa a bezpečnosti a ochrane zdravia zamestnanca pri práci.

Naša organizácia (príspevková org. mesta) v zmysle novelizácie ZP uplatňuje u niektorých zamestnancov režim prekážky na strane zamestnávateľa s poskytovaním 80 % mzdy. Otázka znie, či v takom prípade zamestnanec má byť k dispozícii zamestnávateľovi, ak ho vyzve, aby sa dostavil do práce, resp. či takýto zamestnanec, ak v dobe poberania 80 % mzdy opustí republiku, nemusí požiadať o čerpanie dovolenky?

Môže zamestnávateľ uzatvoriť so zamestnancom dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v prípade, ak existuje prekážka v práci na strane zamestnanca? Ako má postupovať, ak zamestnanec na dohodu o vykonaní práce odpracuje v priebehu roka maximálny ročný limit odpracovaných hodín, no má záujem ešte pracovať? Na konkrétnych príkladoch si vysvetlíme, ako treba postupovať.

Zamestnávateľ je povinný ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci v prípadoch vzniku dôležitých osobných prekážok v práci. V článku sa zameriame na dôvody, keď zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca, ktorý pracuje na dohodu.