Stravovanie zamestnancov

Podľa VZN obce je výška úhrady za stravu v ŠJ pre zamestnancov v sume 4,20 €, z toho je nákup potravín 2,40 € a režijné náklady sú 1,80 € za odobratý obed. Zamestnávateľ tiež poskytuje príspevok zo SF v sume 0,33 €. Chcem sa opýtať, koľko prispieva na stravu zamestnávateľ? Je to 55 % zo sumy 4,20 €, teda 2,31 €? Zamestnávateľ by teda prispel sumou 2,31 €, so SF 0,33 € a zamestnanec by doplatil 1,56 € za odobratý obed? Je to takto správne pochopené? 

Môže spoločnosť vyplatiť zamestnancovi vopred zálohu na stravovanie, napríklad vo výške 100,00 €, teda ako finančný príspevok vopred a následne vo výplate bude vyplácať nárok na mesiac, za ktorý je aj výplata. Tým prejde pravidelnému mesačnému vyplácaniu finančného príspevku na stravovanie vopred. Následne, ak zamestnanec skončí pracovný pomer, sa mu daná záloha započíta so mzdou, prípadne ju vráti. Je to možné a správne z hľadiska legislatívy, resp. ako je najlepšie nastaviť vyplácanie finančného príspevku, aby sa nemuseli robiť mesačné prevody vopred a následne zrážky zo mzdy (ak zamestnanec bol PN, mal dovolenku, prípadne platené voľno a pod.)? 

Obec vypláca svojim zamestnancom finančný príspevok na stravovanie z bankového účtu. Prispieva aj zo sociálneho fondu, ktorý obec vedie v účtovníctve iba analyticky, čiže obec nemá otvorený samostatný bankový účet pre sociálny fond. Predpis finančného príspevku zamestnávateľa sa účtuje prostredníctvom účtov 527/333 alebo 527/335? Pri úhrade finančného príspevku z bankového účtu, resp. hotovosti sa použije RK - položka 642014? Na školení nám bolo povedané, že ak účtovná jednotka nemá otvorený samostatný bankový účet pre sociálny fond, tak úhrada príspevku na stravovanie zo sociálneho fondu sa účtuje ako 333/221AU s položkou RK 637016? Má sa tá položka používať pri úhrade finančného príspevku z účtu sociálneho fondu, ktorý vedieme v účtovníctve iba analyticky? Veď si budeme navyšovať položku 637016 - prídel do SF /tvorba/. 

Poprosila by som o usmernenie v súvislosti so stravovaním zamestnancov. Máme vlastné stravovacie zariadenie, ktoré využívajú hostia aj zamestnanci. Obedy a večere sú vo forme švédskych stolov. Máme stanovenú kalkuláciu ceny a táto sa používa na stanovenie ceny stravného lístka pre zamestnancov. Niektorí zamestnanci sa stravujú aj navyše, napríklad vtedy, keď nerobia alebo keď nemajú nárok aj na obed aj na večeru. Je možné im fakturovať tú istú sumu za cenu obeda alebo večere ako je stanovená pri kalkulácii stravy?

Ministerstvo školstva zverejnilo finančné pásma v školskom stravovaní - https://www.minedu.sk/financne-pasma-pre-skolske-stravovanie/ https://www.minedu.sk/data/att/24952.pdf - kde sa uvádza v závere:  "Pri príprave hlavných jedál pre zamestnancov školy alebo školského zariadenia a iné fyzické osoby podľa Finančného pásma B je v normovaní prípustná tolerancia navýšenia hmotnosti mäsa o 30 %." Toto opatrenie skomplikuje život od kuchyne - varenie obedov, cez rozvoz na ďalšie školy až po výdaj stravy, pretože sa musí jedno jedlo variť, rozvážať i vydávať zvlášť pre študentov a zvlášť pre zamestnancov. Moja otázka, je to záväzné, alebo sa môže vydávať rovnaká porcia pre študentov i zamestnancov?  

Povinnosť zabezpečiť stravovanie má každý zamestnávateľ, bez ohľadu na to, či ide o právnickú alebo fyzickú osobu, ak zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. V súlade s § 8 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p. (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“) dochádza od 1. januára 2023 k úprave súm stravného pre pracovné cesty a sumy základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel. V článku vás oboznámime, aký to prináša vplyv nielen na výšku stravného poskytovaného pri pracovných cestách, ale aj na rozsah zabezpečovania stravovania zamestnávateľa pre zamestnancov.

Sme škola a stravovanie pre zamestnancov zabezpečujeme formou obedov v školskej jedálni. Počas školských prázdnin, keď sa v jedálni nevarí, majú zamestnanci stravné lístky. Od 1. 1. 2023 je zmena ohľadom stravných lístkov, majú ich nahradiť gastrokarty – novela Zákonníka práce, ale je tam aj výnimka a možnosť používať stravné lístky aj naďalej. Ako máme/môžeme vnímať túto výnimku? Je možnosť zo strany zamestnávateľa, príp. zamestnanca sa rozhodnúť zostať pri používaní stravných lístkov?

Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce („Zákonník práce“) ako základný pracovnoprávny predpis bol v roku 2022 novelizovaný až šesťkrát. Prijaté zmeny a doplnenia reflektujú na transpozíciu európskych smerníc alebo potrebu riešenia aplikačných problémov vyplývajúcich zo skoršej právnej úpravy.

Sme akciová spoločnosť, platiteľ DPH, vedieme podvojné účtovníctvo. Mali by sme otázku k zabezpečeniu stravovania na služobnej ceste. Zamestnancovi na služobnej ceste zabezpečujeme stravovanie. Na faktúre je obed vyčíslený na 15 eur bez DPH. Doteraz sme postupovali tak, že do daňových výdavkov sme si uplatnili 40 % zo stravného, tzn. aktuálne 5,48 eur. Zvyšnú sumu sme zaúčtovali do nedaňových výdavkov. Stretla som sa aj s možnosťou uplatniť do daňových výdavkov celú sumu, ak vzniknutý rozdiel zdaníme zamestnancovi ako nepeňažný príjem. Ktorý postup je správny a ako je to s nárokom na odpočet DPH? Možno DPH odpočítať z celej sumy 15 eur?

Sme akciová spoločnosť, platiteľ DPH, vedieme podvojné účtovníctvo. Mala by som otázku k zabezpečeniu stravovania na služobnej ceste. Zamestnancovi na služobnej ceste zabezpečujeme stravovanie. Na faktúre je obed vyčíslený na 15 EUR bez DPH. Doteraz sme postupovali tak, že do daňových výdavkov sme si uplatnili 40 % zo stravného, tzn. aktuálne 5,48 EUR. Zvyšnú sumu sme zaúčtovali do nedaňových výdavkov. Stretla som sa aj s možnosťou uplatniť do daňových výdavkov celú sumu, ak vzniknutý rozdiel zdaníme zamestnancovi ako nepeňažný príjem. Ktorý postup je správy a ako je to s nárokom na odpočet DPH? Možno DPH odpočítať z celej sumy 15 EUR?

Príspevok rozoberá aktuálne plánované legislatívne zmeny v súvislosti so zvýšením sumy stravného a sumy základnej náhrady za použitie motorového vozidla pri pracovných cestách.

Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) v § 152 upravuje podmienky nároku na zabezpečenie stravovania zamestnancov a na prispievanie na stravovanie. Podľa druhej vety § 152 ods. 2 Zákonníka práce: „Nárok na zabezpečenie stravovania alebo poskytnutie finančného príspevku na stravovanie má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť ďalšie stravovanie alebo poskytnúť ďalší finančný príspevok na stravovanie.“ Praxou býva kladená otázka, či možno zabezpečiť stravovanie aj zamestnancom, ktorí v daný deň vykonávali prácu presne 4 hodiny (prípadne aj menej), a to napríklad aj v kontexte § 152 ods. 9 písm. c) Zákonníka práce („Zamestnávateľ môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie, a ktorým bude prispievať na stravovanie podľa odseku 3.“).

Povinnosť zabezpečiť stravovanie má každý zamestnávateľ bez ohľadu na to, či ide o právnickú alebo fyzickú osobu, ak zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. V súlade s § 8 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p. (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“) dochádza od 1. mája 2022 k úprave súm stravného pre pracovné cesty a sumy základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel. Článok priblíži, aký dosah to prináša nielen na výšku stravného poskytovaného pri pracovných cestách, ale aj na rozsah zabezpečovania stravovania pre zamestnancov zo strany zamestnávateľa.

Zamestnanci a zamestnávatelia sú povinní riadne plniť svoje povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov. Jednou z povinností zamestnávateľa je zabezpečiť zamestnancom stravovanie. Táto povinnosť pre zamestnávateľa vyplýva podľa ustanovení zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) alebo podľa iných osobitných predpisov.

V príspevku sa venujeme problematike poskytovania stravovania zamestnancom samosprávy v roku 2022. Odpovieme na časté otázky spojené s touto problematikou a poskytneme príklady účtovania stravovacích poukážok, ako aj príspevku na stravovanie.

Od 1. 1. 2022 je účinná novela č. 416/2021 Z. z. zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“), ktorá odstránila nerovnosti pri zdaňovaní rôznych foriem stravovania a zrovnoprávnila finančný príspevok na stravovanie so stravovacími poukážkami (tzv. gastrolístkami).

Spoločnosť, ktorá zamestnáva dvoch zamestnancov zabezpečila Callio Gastro karty na stravovanie. Na karty zamestnancom poslala peniaze s tým, že ich denné stravné má byť 5 €. Za normálnych okolností by tak 55 % (2,75 €) bol náklad zamestnávateľa, 45 % (2,25 €) by sa stiahlo z mzdy zamestnanca. Firma však nechce zrážať zo mzdy zamestnanca ich podiel. Ako má v tomto prípade postupovať? Je 45 % zdaniteľným príjmom zamestnanca a nedaňovým nákladom zamestnávateľa? Čo v takom prípade, ak zamestnanec minie nad rámec dohodnutých 5 € a napríklad to bude na tovar, ktorý nespadá do definície stravovania zamestnanca? Aj tu platí, že by to bolo zdaniteľným príjmom zamestnanca a nedaňovým nákladom zamestnávateľa?  

Vyplácam finančný príspevok na stravu zo zdravotných dôvodov zamestnankyni už niekoľko rokov. Za obdobie 03/2021 a 04/2021 som jej vyplatila FPnS pozadu, t.j. za 03/2021 v apríli a za 04/2021 v máji 2021. V májovej výplate som jej FPnS za 03/2021 aj 04/2021 zdanila a odviedla odvody do SP a ZP. Zamestnankyňa sa bráni, že som postupovala nesprávne, že som jej nemala nič zdaňovať ani robiť odvody, nakoľko si ona od 1.3.2021 nepodávala novú žiadosť o finančný príspevok na stravu zo zdravotných dôvodov. Tvrdí, že žiadosť o FPnS si podala v minulosti a vyššie uvedený postup na jej prípad neplatí. Má pravdu?

V súlade s § 152 Zákonníka práce poskytujeme stravovanie (finančný príspevok na stravovacie karty) zamestnancom, ktorí odpracovali viac ako štyri hodiny. Môžeme v súlade s  § 152 ods. 9 písm. c)  rozšíriť okruh  fyzických osôb, ktorým zabezpečíme stravovanie, resp. budeme prispievať na stravovanie aj o zamestnanca, ktorý má nižší úväzok a denne odpracuje menej ako štyri hodiny?

K 1. 1. 2021 nadobudli účinnosť viaceré právne normy, ktoré upravujú výpočet nielen daňovej povinnosti, ale aj odvodov v oblasti poistných vzťahov. V predošlej časti sme vás už informovali o niektorých zmenách a v tejto časti uverejňujeme zvyšok článku.