Príspevok predstavuje pohľad na základné rozdelenie fyzickej záťaže a tomu prislúchajúce metódy hodnotenia v jednotlivých jej oblastiach. V ergonómii existuje pre oblasť fyzickej záťaže veľké množstvo analýz, ktoré vychádzajú z dlhoročných zahraničných výskumov. Niektoré sú zlúčené do komplexných metodík hodnotenia a slúžia tak pre proaktívnu, ako aj reaktívnu ergonómiu. Iné sú natoľko využívané, že sú naprogramované do softvérových riešení či mobilných aplikácii. Vybrané ergonomické analýzy nájdeme predovšetkým v európskych technických normách. Príspevok je zameraný na základné predstavenie týchto analýz.
(pokračovanie z predchádzajúceho vydania)
Metódy hodnotenia fyzickej záťaže
Jednou z najstarších metód hodnotenia fyzickej záťaže zameranej na hodnotenie pracovných polôh je metóda OWAS. Bola vytvorená v roku 1970 súkromnou oceliarskou spoločnosťou vo Fínsku. OWAS (Ovako Work Analysis System) je metóda na hodnotenie pracovnej polohy človeka pri manipulácii s predmetmi. Princípom tejto metódy je hodnotenie operácií a pohybov operátora pomocou indexov a hodnotiacich tabuliek. Výsledkom hodnotenia je odporúčanie, či je alebo nie je potrebné vykonať zmenu v pracovných polohách zamestnanca. Metódou OWAS sa zisťuje, ktoré časti ľudského tela (ruky, krk, trup, nohy a pod.) sú nadmerne zaťažené. Metóda zohľadňuje vplyv sily, ktorú človek vynakladá v danej polohe. Zároveň sa hodnotí aj časové trvanie pohybu. Pre presnú aplikáciu tejto metódy sa berú do úvahy aj odporúčania týkajúce sa zvýšenia akčného indexu pri vynaložení sily alebo okamžité nápravné opatrenia, ak je telo v rotácii, nesymetricky zaťažené, a pritom vykonáva tlačenie, ťahanie alebo presúvanie predmetu.
Vykonávanie pracovných činností je často spojené s cyklickým opakovaním určitej pracovnej činnosti, pri ktorej je potrebné vynaloženie určitej sily. Pri dlhodobom jednostrannom vykonávaní takej činnosti môže dochádzať k preťaženiu namáhanej časti tela, a teda aj k zníženiu produktivity práce, fluktuácii operátorov, práceneschopnosti, chorobám z povolania. Metóda RULA je najstarším, najznámejším a najčastejšie využívajúcim nástrojom z pomedzi analýz hodnotenia cyklicky opakovaných činností. Vznikla v roku 1992 a autormi sú L. McAtamney a N. Corlett. Názov RULA je skratka Rapid Upper Limb Assessment. Hodnotenie sa realizuje na základe pracovného hárku. Hodnotené sú polohy horných končatín (rameno, predlaktie a zápästie), polohy krku, trupu a podopretie nôh, použitie svalov a veľkosť záťaže.
Finálna hodnota zaťaženia sa získava na základe dvoch čiastkových skóre. Čiastkové skóre pre zaťaženie hornej