Portál pre zamestnávateľov, zástupcov zamestnancov, personalistov, manažérov HR a právnikov

Online časopis

COVID-19 - zmeny v Zákonníku práce, v nemocenských dávkach a podpore v nezamestnanosti

Dátum: Rubrika: PRACOVNÉ PRÁVO

Slovenská republika reaguje na globálne rozšírenie pandemického ochorenia COVID-19 na jej území vyhlásením mimoriadnej situácie, resp. núdzového stavu. Negatívnymi dopadmi tejto mimoriadnej situácie, resp. núdzového stavu sú priamo ovplyvnení zamestnanci, zamestnávatelia, ako aj zamestnávatelia a osoby, ktoré stratili zamestnanie a nemôžu si vzhľadom na špecifickú situáciu na trhu práce nájsť prácu. 
 
Zložitú situáciu treba riešiť v oblasti pracovnoprávnych vzťahov v súvislosti s aktuálnou pandémiou ochorenia COVID-19. Zákon č. 66/2020 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisova ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony, s účinnosťou od 4. apríla 2020 (ďalej len „zákon č. 66/2020 Z. z.) novelizuje ustanovenia zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZP“) a predpokladá prednostnú aplikáciu novonavrhovaných ustanovení pred príslušnými ustanoveniami prvej až desiatej časti ZP počas obdobia vyhlásenej mimoriadnej situácie alebo núdzového, prípadne výnimočného stavu a počas dvoch mesiacov po ich odvolaní. Novela ZP upravuje organizáciu pracovného času, dovolenky a prekážky v práci na strane zamestnanca aj zamestnávateľa a bezpečnosti a ochrane zdravia zamestnanca pri práci.
 
Práca z domu - home office
Počas účinnosti opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení alebo opatrenia pri ohrození verejného zdravia nariadených príslušným orgánom podľa osobitného predpisu
a)
zamestnávateľ je
oprávnený nariadiť výkon
práce z domácnosti zamestnanca, ak to dohodnutý druh práce umožňuje,
b)
zamestnanec
má právo
na vykonávanie práce zo svojej domácnosti
, ak to dohodnutý druh práce umožňuje a na strane zamestnávateľa nie sú vážne prevádzkové dôvody
, ktoré neumožňujú výkon práce z domácnosti.
Rozvrhnutie pracovného času je zamestnávateľ povinný zamestnancovi oznámiť najmenej dva dni vopred, ak sa so zamestnancom nedohodne na kratšej dobe, a s platnosťou najmenej na týždeň.
Rozdiel oproti predchádzajúcej právnej úprave práce z domu je, že home office nemohol zamestnávateľ jednostranne nariadiť, na jeho uplatnenie sa muselo
vyžadovať uzatvorenie dohody so zamestnancom
.
Čerpanie dovolenky
Zároveň sa mení aj
skrátenie lehôt
z pôvodných aspoň 14 dní vopred, v ktorých mohol zamestnávateľ nariadiť zamestnancovi dočerpanie starej dovolenky za predchádzajúci kalendárny rok alebo čerpanie novej dovolenky na aktuálny rok.
Podľa predmetnej novely je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi najmenej
sedem dní
vopred čerpanie dovolenky, a ak ide o nevyčerpanú dovolenku z minulého roka podľa § 113 ods. 2 ZP, najmenej
dva dni
vopred. Nevylučuje sa však dohoda so zamestnancom o skrátení tejto lehoty.
Prekážka v práci počas mimoriadnej situácie a náhrada mzdy
Zamestnávateľovi bola ustanovená zákonná povinnosť ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci aj počas jeho dôležitej osobnej prekážky v práci, ktorou je karanténne opatrenie alebo izolácia
; za tento čas nepatrí zamestnancovi náhrada mzdy, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Zamestnanec, ktorý má dôležitú osobnú prekážku v práci z dôvodu karanténneho opatrenia, izolácie, osobného a celodenného ošetrovania chorého člena rodiny podľa osobitného predpisu alebo osobnej a celodennej starostlivosti o fyzickú osobu podľa osobitného predpisu, sa na účely § 64 ZP posudzuje ako zamestnanec, ktorý je uznaný dočasne za práceneschopného. Zamestnanec, ktorý sa vráti do práce po skončení izolácie, osobného a celodenného ošetrovania chorého člena rodiny podľa osobitného predpisu alebo osobnej a celodennej starostlivosti o fyzickú osobu podľa osobitného predpisu, sa na účely § 157 ods. 3 ZP posudzuje ako zamestnanec, ktorý sa vráti do práce po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti.
Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu
celkom alebo z časti pre zastavenie alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa na základe rozhodnutia príslušného orgánu alebo pre zastavenie alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa ako dôsledku vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu, ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa, pri ktorej
patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume 80% jeho priemerného zárobku
, najmenej však v sume minimálnej mzdy; ustanovenie § 142 ods. 4 ZP tým nie je dotknuté.
Tieto ustanovenia sa nevzťahujú na zamestnancov subjektov hospodárskej mobilizácie, v ktorých bola uložená pracovná povinnosť. Medzi subjekty hospodárskej mobilizácie sa zaraďujú: ústredný orgán určený vládou Slovenskej republiky, okresný úrad, obce a mestá, Národ
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.