Spôsobenie ujmy alebo škody v pracovnom pomere je neželaným právnym následkom, ktorý súvisí s protiprávnym konaním. Preto možno konštatovať, že spôsobenie škody je aj právnou skutočnosťou, ktorá súvisí aj s pracovnoprávnou zodpovednosťou, a to aj so subjektívnym a objektívnym aspektom. Predpokladom pre zvažovanie rozsahu a spôsobu škody alebo ujmy v pracovnom pomere je vznik jednotlivých obligatórnych predpokladov pracovnoprávnej zodpovednosti, ktorým bude venovaná pozornosť v tomto článku. Pritom je potrebné zvažovať rozsah náhrady škody, ktorý je ustanovený platnou právnou úpravou s výnimkou náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú navrhuje poškodený a jej výšku môže primerane upraviť aj súd v danom prípade. Spôsob náhrady škody je taktiež nevyhnutným predpokladom pre riadne vyriešenie daného stavu. Preto aj aspektom rozsahu a spôsobu náhrady škody v pracovnom pomere z hľadiska právnej praxe bude venovaná pozornosť.
Rozsah a spôsob riešenia škody a ujmy v pracovnom pomere
Vydáno:
26 minút čítania
Obligatórne predpoklady pracovnoprávnej zodpovednosti a jej druhy
Pracovnoprávna zodpovednosť je dôsledkom protiprávneho konania subjektu pracovnoprávneho vzťahu, totiž nastane až vtedy, keď je protiprávnym konaním fyzickej alebo právnickej osoby spôsobená škoda alebo ujma, teda pokiaľ nedôjde ku spôsobeniu škody alebo ujmy, nemôže dôjsť ani k pracovnoprávnej zodpovednosti, s ktorou počíta pracovné právo. V pracovnom práve možno rozlišovať rôzne druhy škody, ale zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákonník práce") pozná aj preventívny aspekt alebo prístup ku spôsobeniu škody, teda ustanovuje, akým spôsobom sa majú správať subjekty pracovnoprávneho vzťahu, aby ku škode vôbec nedošlo alebo sa minimalizovala možnosť jej vzniku. Taktiež v pracovnom práve možno rozlišovať aj sankčný prístup ku spôsobeniu škody, ktorý ukladá subjektu, ktorý škodu inému spôsobil, aby ju v komplexnom rozsahu odstránil a spôsobil zánik neželaných právnych následkov. V najvšeobecnejšej rovine možno rozlišovať škodu spôsobenú zamestnancom alebo zamestnávateľom a v rámci nich sú jednotlivé druhy škôd, ktoré tieto subjekty môžu spôsobiť. Pracovnoprávna zodpovednosť nastupuje v rôznych aspektoch, a to v preventívnom a sankčnom aspekte. V prípade preventívneho aspektu vystupuje pracovnoprávna zodpovednosť ako hrozba pred možným páchaním protiprávneho konania, a to tak na strane zamestnávateľa, ako aj zamestnanca, v záujme predchádzaniu možným škodovým udalostiam. Uvedený preventívny aspekt ustanovuje § 177 a § 178 Zákonníka práce. V prípade preventívneho aspektu pred vznikom škôd na strane zamestnávateľa platí, že zamestnávateľ je povinný svojim zamestnancom zabezpečovať také pracovné podmienky, aby mohli riadne plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia života, zdravia a majetku. Ak zistí nedostatky, je povinný urobiť opatrenia na ich odstránenie.
Príklad č. 1
Zamestnávateľ vykonal kontrolu vecí, ktoré zamestnanci vniesli na pracovisko. S uvedeným postupom zamestnanci nesúhlasili a považovali ho za neoprávnený zásah do svojich osobnostných práv, predovšetkým práva na súkromie, ktoré je ich ústavným právom.
Právo na ochranu súkromia je ústavným právom zamestnancov, ale podrobnosti jeho obmedzenia ustanovuje zákon, ktorým je Zákonník práce v tomto prípade. Podľa § 177 ods. 2 Zákonníka práce na ochranu svojho majetku je zamestnávateľ oprávnený vykonávať v nevyhnutnom rozsahu kontrolu vecí, ktoré zamestnanci vnášajú na pracovisko alebo odnášajú z pracoviska. Podrobnejšie podmienky určí zamestnávateľ v pracovnom poriadku. Pri kontrole sa musia dodržať predpisy o ochrane osobnej slobody a nesmie byť ponižovaná ľudská dôstojnosť. Pri kontrole ohľadom vecí zamestnancov je preto potrebné postupovať v súlade s čl. 2 základných zásad Zákonníka práce, ktorý ustanovuje zásadu dobrých mravov. Uvedená zásada požaduje, aby sa výkon akýchkoľvek práv, oprávnených záujmov a právnych povinností vykonával v súlade so zásadami morálky a slušnosti. Preto zamestnávateľ môže vykonávať kontrolu osobných vecí svojich zamestnancov, musí ju však vykonávať slušne a neponižujúcim spôsobom. Výkon kontroly osobných vecí musí byť v nevyhnutnom rozsahu, ktorý sa viaže na účel výkonu kontroly v danom prípade. Preventívny aspekt na strane zamestnanca pred vznikom škôd vyplýva podľa § 178 Zákonníka práce