Odstupné
Starostka je už 4 volebné obdobia uvoľnená na výkon funkcie z miesta matrikárky. Keď jej skončí volebné obdobie, ide rovno na dôchodok, na svoje pôvodné miesto už nenastúpi. Otázka: 1. má nárok z funkcie starostu na odchodné a odstupné? 2. Má nárok z pracovného miesta matrikárky na odchodné, keď sa už na svoje pôvodné miesto nevráti?
V časoch krízy a zhoršujúcej sa ekonomickej situácie musia podnikatelia prijímať nepopulárne opatrenia. Medzi takéto opatrenia patrí aj znižovanie počtu zamestnancov, prípadne zrušenie pracovného miesta. Ak ste už nútení takéto opatrenie prijať, je potrebné aby bolo v súlade so Zákonníkom práce. Vyhnete sa tak navýšeniu nákladov v podobe súdneho sporu so zamestnancom pre neplatné skončenie pracovného pomeru.
Skúšobná doba predstavuje významný inštitút pracovného práva, ktorý umožňuje zamestnávateľovi aj zamestnancovi, overiť si vzájomnú spokojnosť s dohodnutými podmienkami práce a schopnosťami zamestnanca vykonávať prácu na príslušnej pracovnej pozícii. Napriek svojej rozšírenosti však skúšobná doba nie je povinnou súčasťou pracovnoprávneho vzťahu. Jej dohodnutie, trvanie, možné predĺženie či ukončenie sa riadia presnými pravidlami obsiahnutými predovšetkým v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“). Nasledujúci článok podrobne analyzuje právnu úpravu skúšobnej doby a poskytuje praktické odpovede na najčastejšie otázky, ktoré s týmto pracovnoprávnym inštitútom súvisia.
Platná a účinná právna úprava normatívne reglementuje inštitút odstupného, a to v § 76 ods. 1 a nasl. zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Zákonník práce“). Predmetný inštitút možno definovať ako peňažný nárok zamestnanca jednorazovej povahy, ktorý je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi, pri skončení pracovného pomeru z určitých vybraných dôvodov a určitým spôsobom podrobne vymedzeným zákonodarcom.
Podmienky poskytnutia odchodného a odstupného sú upravené v ustanoveniach § 76a a § 76a zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“). Výplata odstupného a odchodného sa navzájom nevylučujú, t. j. zamestnancovi môže pri splnení zákonných podmienok vzniknúť nárok na oba typy peňažných plnení súčasne. Nárok na odchodnéa odstupné vzniká aj v prípade smrti zamestnanca, kedy posledné zmeny, v súvislosti s ich poskytnutím, upravila novela č. 350/2022 Zákonníka práce účinná od 1. novembra 2022; ako má v tomto prípade postupovať zamestnávateľ, vás oboznámime v nasledujúcom článku.
Skončenie pracovného pomeru je právnou skutočnosťou, ktorá má vplyv na trvanie celého pracovného pomeru. Taktiež znamená ukončenie výkonu závislej práce, a teda aj odmeňovania, čím zamestnanec stráca zdroj svojej obživy. Preto pracovné právo rozlišuje prípady, keď bol so zamestnancom skončený pracovný pomer výpoveďou zo strany zamestnávateľa, prípadne dohodou v určitých prípadoch, a vtedy takémuto zamestnancovi obligatórne prináleží aj odstupné. Pokiaľ však zamestnanec prišiel o prácu v dôsledku svojho zavineného protiprávneho konania, napríklad keď zavinene porušil pracovnú disciplínu, vtedy mu nevzniká právny nárok na poskytnutie odstupného. Pritom ale zamestnávateľ sám môže rozhodnúť, že z vlastnej vôle poskytne aj takémuto zamestnancovi odstupné.
Podmienky poskytnutia odchodného a odstupného sú upravené v ustanoveniach § 76 a § 76a zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. (ďalej len "Zákonník práce") Výplata odstupného a odchodného sa navzájom nevylučujú, t. j. zamestnancovi môže pri splnení zákonných podmienok vzniknúť nárok na oba typy peňažných plnení súčasne.
V školskom roku 2023/2024 riaditeľ školy dovŕšil 65 rokov života. Zároveň mu 30.06.2024 končí funkčné obdobie. Odchádza do dôchodku. Patrí mu odstupné podľa § 76 ods. 4 Zákonníka práce a taktiež podľa Zákonníka práce odchodné pri prvom odchode do starobné dôchodku. Ak s ním chceme uzavrieť od 01.09.2024 pracovný pomer na dobu určitú, keďže nemáme fyzika, bude musieť vrátiť pomernú časť odstupného?
K 1. 7. 2023 na škole skončila riaditeľka po 21 rokoch. Rozviazali sme s ňou pracovný pomer dohodou, k 31. 8. 2023 sme jej ukončili pracovný pomer a vyplácame jej 5-mesačné odstupné, z akej sumy ho máme vyrátať? Posledný platový dekrét mala upravený 1. 7. 2023, keďže už nie je riaditeľka, prvý júlový týždeň bola v práci, do konca prázdnin čerpala dovolenku.
Príspevok rozoberá pracovnoprávne záležitosti starostov obcí (primátorov miest), t. j. nároky súvisiace s dovolenkou a odstupným, ako aj registračné povinnosti voči zdravotnej poisťovni a Sociálnej poisťovni. Právne postavenie a platové pomery starostov (primátorov) upravuje zákon č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v z. n. p. (ďalej len „zákon o právnom postavení starostov“).
Starostka neuspela vo voľbách. Keďže funkciu vykonávala jedno funkčné obdobie, má nárok na odstupné vo výške trojnásobku priemerného mesačného platu. Ako vypočítam výšku odstupného na základe týchto skutočnosti? - starostka bola dlhodobo práceneschopná, a to od 16.11.2021 do 14.11.2022. - HM za 11/2021 – cca 900 Eur bez PN - predpokladaná HM za 11/2022 (po ukončení PN čerpá dovolenku) – 1 200 Eur - ak odstupné bude vyplatené v novembrovej výplate, čiže v decembri, tak priemerný mesačný plat sa vypočíta ako priemer platu za obdobie 11/2021 – 10/2022, čiže z HM cca 900 Eur/12 kal.mesiacov x 3 = 225 eur? (plat starostky k 1.1.2022 po valorizácii 1 999 €).
Čo sa zaratáva do priemernej mzdy pri výpočtu odstupného starostu. Je to hrubá mzda? Čo do toho patrí a čo nepatrí?
Prosím o výpočet odstupného starostu obce po 3 volebných obdobiach a výšku odvodov do ZP a SP.
Zamestnankyňa, starobná dôchodkyňa v auguste dovŕši vek 65 rokov. Podľa zákona o pedagogických zamestnancoch sa jej pracovný pomer skončí najneskôr 31. 8. 2022. So zamestnankyňou plánujeme od 1. septembra 2022 uzavrieť pracovný pomer na dobu určitú (ako nám to dovoľuje zákon). Ako je to s vyplatením odstupného, ak znova nastúpi do pracovného pomeru?
Chcel by som sa opýtať ohľadom odstupného, resp. odchodného pre kolegyňu, ktorá už chcela ísť do dôchodku, no rozmyslela si to a odísť chce až po dovŕšení 65 rokov, ktoré dovŕši v októbri 2022. (Máme problém ohľadom nástupu novej kolegyne, lebo dohoda nástupu bola od 1. 9. 2022). V škole sa riadime podľa vyššej kolektívnej zmluvy. Koľko ma nárok na odchodné a koľko na odstupné? Má na odstupné nárok až po dovŕšení 65 rokov?
So zamestnankyňou sme sa dohodli na skončení pracovného pomeru (žiadosť podala zamestnankyňa). Dôvod odchodu - predčasný starobný dôchodok. Má zamestnankyňa nárok na odstupné, keď podala žiadosť ona a my sme sa dohodli? Má nárok na odchodné, keď po skončení pracovného pomeru požiadala najskôr o dávku v nezamestnanosti a žiadosť o predčasný starobný dôchodok podá až po skončení dávky v nezamestnanosti (nepožiadala o dôchodok do 10 pracovných dní po skončení pracovného pomeru)?
Príspevok sa zaoberá najmä vrátením vyplateného odstupného zamestnancovi v prípade skončenia pracovného pomeru so zamestnancom výpoveďou alebo dohodou, ako aj odstupným v prípade pracovného úrazu a podmienkami vrátenia odstupného podľa platnej legislatívy.
Kedy (ne)musíte vrátiť odstupné?
Všeobecné pravidlo o vrátení odstupného upravuje § 76 ods. 4 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“). Zamestnanec je povinný vrátiť odstupné alebo jeho pomernú časť, ak po skončení pracovného pomeru nastúpi opäť k tomu istému zamestnávateľovi alebo k jeho právnemu nástupcovi do pracovného pomeru pred uplynutím času určeného podľa poskytnutého odstupného, ak sa so zamestnávateľom nedohodne inak.
Starosta sa písomne vzdal mandátu. Následne doručil žiadosť o vyplatenie odstupného. Má naň nárok? Myslíme si, že keď sa vzdal mandátu, minimálne morálny nárok nemá.