Práca z domu

Pojem flexibilita je v posledných rokoch v pracovnom práve diskutovaný pojem. V pracovnom práve sa flexibilita prejavuje v tzv. flexibilných formách zamestnania, ktoré sú alternatívou k tradičnému pracovnému pomeru. Medzi flexibilné formy zamestnávania patrí aj domácka práca a tele­práca. Takéto formy organizácie práce a pracovného času majú za cieľ prispieť k zosúladeniu pracovného času a rodinného života zamestnancov.

Praxou bola položená nasledujúca otázka v kontexte § 250b ods. 2 Zákonníka práce (aplikovateľného aj na § 52 ods. 2 Zákonníka práce) - ako sa posudzuje cesta z domácnosti zamestnanca (kde sa práca v tomto kontexte vykonáva) na pracovisko zamestnávateľa, keď sa zamestnanec výnimočne na výzvu vedúceho zamestnanca v pracovnom čase musí dostaviť na toto pracovisko (pretože ide o úlohy, ktoré nie je možné urobiť z domácnosti zamestnanca, t. j. cez e-mail, telefonicky, videohovor)? Ide o pracovný čas (§ 85 ods. 1 Zákonníka práce), cestu do zamestnania (§ 220 Zákonníka práce) alebo iný inštitút? Započítava sa táto cesta z domácnosti na pracovisko zamestnávateľa do pracovného času?

Praxou bola položená otázka ohľadom možnej aplikácie § 250b ods. 2 ZP o práci z domácnosti ako výnimky z § 52 ZP vzhľadom na to, že podľa tohto ustanovenia viacerí zamestnávatelia postupujú už od apríla 2020 (kedy bolo toto ustanovenie upravené v Zákonníku práce – novela č. 66/2020 Z. z. účinná od 4. 4. 2020). Takýto postup sa časti praxe nejaví ako dočasný, príležitostný a pod. a kladú si otázku, či nejde o obchádzanie ustanovení § 52 ZP o domáckej práci a telepráci.

Ak má zamestnanec „home ­office”, nie je evidovaný v dochádzke. Na základe akého podkladu sa mu má spracovať mzda? Treba v tomto prípade predkladať výkaz odpracovaných hodín?

Novela zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“ alebo „ZP“), ktorá bola vykonaná zákonom č. 76/2021 Z. z., s účinnosťou od 1. 3. 2021 zmenila definíciu domáckej práce a tele­práce, ale jej podstata a základné charakteristiky sa nezmenili. V pracovnoprávnej oblasti sa v súvislosti s výkonom práce z domu stretávame s dvoma pojmami, ktorými sú home office ako príležitostná práca z domu a domácka práca/telepráca ako pravidelná práca z domu.

Chcem sa opýtať na výšku príspevku na stravovanie v prípade, že zamestnancom sa prispieva na hlavné jedlo v jedálni v zmysle zákona. Nemáme stravovacie poukážky. Počas príležitostnej práci z domu musím poskytovať finančný príspevok na stravovanie  zamestnancom  najmenej  55 % z hodnoty jedla v jedálni alebo z minimálnej ceny poukážky, čo je 2,11? Počas mimoriadnej situácie sa niektorí zamestnanci stravujú v ŠJ a pre nich by to bolo diskriminačné, keďže na stravu v jedálni prispievame 1,56.  Doplnenie: Zaujímala by ma minimálna suma príspevku na stravu pri vykonávaní práce z domácnosti, keď neposkytujeme zamestnancom stravné poukážky a teda či sa počíta suma 55 % z ceny jedla v stravovacom zariadení alebo to musí byť cena 55 % z minimálnej hodnoty stravovacej poukážky /aj keď nikomu neposkytujeme/ teda z 3,83 to je 2,11. Takýto výpočet  nám to bolo prezentovaný na jednom školení.

Zamestnanec okrem činnosti školského špeciálneho pedagóga vykonáva na dohodu o pracovnej činnosti v rozsahu 5 hodín týždenne činnosť asistenta učiteľa. Je aj u zamestnancov zamestnaných na dohodu o pracovnej činnosti možnosť vykonávať prácu z domu, ak mu to povaha prace umožňuje (napr. online pomoc pri domácich úlohách)? Ak áno, treba to nejako špeciálne upraviť (dodatok ku zmluve a pod.)?

Dňa 1. marca 2021 nadobudla účinnosť novelizácia zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, ktorá sa uskutočnila na základe zákona č. 76/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Zmeny sa týkajú úpravy a doplnenia inštitútov domáckej práce, telepráce, mimoriadnej práce z domova, ako aj povinnosti zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravovanie.

Pandémia COVID-19 priniesla do pracovnoprávnych vzťahov nový fenomén, ktorým je práca z domu, tzv. home office. Počas home office má zamestnanec určitý „voľnejšie“, respektíve samostatnejšie organizovateľný časový rámec. Zamestnávateľom sú spravidla určené iba základné časové mantinely výkonu práce. Kvôli benefitu voľnosti počas home office zamestnávatelia očakávajú od zamestnancov, že svoje nevyhnutné súkromné záležitosti absolvujú vo voľnom čase a nebudú nútení čerpať prekážky v práci v rozsahu, ako by ich čerpali pri prezenčnom výkone práce na pracovisku. Modelovým príkladom v tomto príspevku je najčastejšia prekážka v práci zamestnanca z dôvodu jeho lekárskeho vyšetrenia. Príspevok odpovedá na častú otázku, či môže zamestnanec absolvovať lekárske vyšetrenie ako prekážku v práci počas hodín, kedy má pracovať na home office dištančne, alebo, naopak, má lekárske vyšetrenia absolvovať vo svojom „voľnom čase“? 

Novela Zákonníka práce upravila aj podmienky práce formou home office. Pri vykonávaní práce z domu je však potrebné zohľadňovať aspekt bezpečnosti zamestnanca, preto má zamestnávateľ v súvislosti s BOZP určité povinnosti. Národný inšpektorát práce preto odporúča zamestnávateľom, ako majú postupovať v prípade nariadenia, resp. umožnenia práce formou home office.

Hoci sa pracovnoprávny inštitút home office alebo ako ho pozná a upravuje § 52 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) v podobe „domácej práce“ a „telepráce“ stal v kalendárnom roku 2020 v mnohých prípadoch dominantným spôsobom riešenia vzniknutej situácie v dôsledku pandémie, aj po viac ako 10 mesiacoch jeho využívania pretrvávajú právne spory ohľadom jeho uplatnenia v aplikačnej praxi.

V časti Súvisice formuláre a dokumenty pod textom uverejňujeme vzor dohody o výkone práce z domu. Vzor nemá záväzný charakter, je len vo forme odporúčania.

V súčasnom období sa do popredia dostávajú viaceré flexibilné formy zamestnávania. Práca z domu a telepráca umožňujú zamestnávateľovi, ako aj zamestnancovi lepšie využívať pracovný čas a zosúladiť pracovný a rodinný život. Najmä v období epidemiologických opatrení proti šíreniu koronavírusu a prevencie pred ochorením COVID-19 využíva túto možnosť omnoho viac podnikateľských subjektov vo verejnej i súkromnej sfére. Príspevok prináša prehľad legislatívneho ukotvenia práce z domu a telepráce, a výhody a nevýhody tohto spôsobu organizácie práce pre zamestnávateľov i zamestnancov.

Zavedenie home office pre viac zamestnancov (prípadne pre celý obecný/mestský úrad) nie je také jednoduché a ide o určitý proces, ktorý so sebou prináša povinnosti pre zamestnávateľa i zamestnanca, a to nielen v oblasti výkonu práce, prideľovania práce, ale v neposlednom rade i v oblasti ochrany osobných údajov.

Slovenská republika reaguje na globálne rozšírenie pandemického ochorenia COVID-19 na jej území vyhlásením mimoriadnej situácie, resp. núdzového stavu. Negatívnymi dopadmi tejto mimoriadnej situácie, resp. núdzového stavu sú priamo ovplyvnení zamestnanci, zamestnávatelia, ako aj zamestnávatelia a osoby, ktoré stratili zamestnanie a nemôžu si vzhľadom na špecifickú situáciu na trhu práce nájsť prácu.    Zložitú situáciu treba riešiť v oblasti pracovnoprávnych vzťahov v súvislosti s aktuálnou pandémiou ochorenia COVID-19. Zákon č. 66/2020 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisova ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony, s účinnosťou od 4. apríla 2020 (ďalej len „zákon č. 66/2020 Z. z.) novelizuje ustanovenia zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZP“) a predpokladá prednostnú aplikáciu novonavrhovaných ustanovení pred príslušnými ustanoveniami prvej až desiatej časti ZP počas obdobia vyhlásenej mimoriadnej situácie alebo núdzového, prípadne výnimočného stavu a počas dvoch mesiacov po ich odvolaní. Novela ZP upravuje organizáciu pracovného času, dovolenky a prekážky v práci na strane zamestnanca aj zamestnávateľa a bezpečnosti a ochrane zdravia zamestnanca pri práci.  

Možno ste už mali možnosť prečítať si naše newslettery, týkajúce sa vyhlásenej mimoriadnej situácie alebo sumarizujúce dopady pandémie COVID-19 na zamestnávateľa. Jedným z mnohých dôsledkov tejto pandémie je masový presun práceschopného obyvateľstva na tzv. home office – prácu z domova. Akokoľvek táto téma môže byť pre niekoho samozrejmá, pre niektoré prevádzky je naopak nepredstaviteľná, reálne však zažívame bezprecedentné využívanie tohto spôsobu práce. Mnoho z Vás tak teraz rieši okrem technického zabezpečenia aj právne problémy súvisiace s prácou z domova, informovanie o zdravotnom stave zamestnancov s cieľom organizácie práce, ukladanie dát do cloudu a vytvorenie virtuálneho pracoviska. Dokonca viaceré IT spoločnosti zareagovali na novú situáciu bezplatnou ponukou softvérových riešení pre videokonferencie.