Pracovný poriadok

Pracovný poriadok je významným vnútorným normatívnym predpisom zamestnávateľa. Pre právnu relevanciu a platnosť pracovného poriadku je nevyhnutné, aby boli splnené obligatórne predpoklady jeho platnosti dané platnou právnou úpravou. Pritom jednotliví zástupcovia zamestnancov majú právo vyjadrovať sa k obsahu pracovného poriadku. Pretože právna úprava bližšie nekonkretizuje prípady porušenia pracovnej disciplíny, či už menej závažného alebo závažného, je uvedené ponechané na pracovný poriadok. Pracovný poriadok má taktiež obmedzenú personálnu pôsobnosť výlučne na podriadených zamestnancov, ktorí vykonávajú u zamestnávateľa závislú prácu.

Pracovnoprávna zodpovednosť zamestnávateľa v oblasti bezpečnosti práce má svoje obligatórne právne predpoklady. Právna úprava bezpečnosti práce je diferencovaná do veľkého počtu právnych predpisov, kam možno zaradiť aj vykonávaciu právnu úpravu. Pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci sú taktiež významným vnútorným normatívnym predpisom bezpečnosti práce. Pre pracovnoprávnu zodpovednosť zamestnávateľa v oblasti bezpečnosti práce je nevyhnutné, aby sa zamestnávateľ dopustil protiprávneho konania v podobe porušenia právnych povinností daných mu právnou úpravou, pričom toto protiprávne konanie je v príčinnej súvislosti so spôsobením ujmy na zdraví zamestnancovi, pričom v tomto článku bude venovaná pozornosť pracovnému úrazu zamestnanca.

Aspekt zabezpečovania bezpečnosti práce môže zamestnávateľ upraviť aj vo svojom vnútornom normatívnom predpise, ktorým sú pravidlá bezpečnosti práce a ktoré musia spĺňať určité obligatórne predpoklady, aby mohli byť platnými u zamestnávateľa. Predovšetkým musia byť v súlade s platnou právnou úpravou. Pritom nejde len o súlad s ústavným a zákonným právnym poriadkom, ale pravidlá bezpečnosti práce musia byť v súlade aj s vykonávacou právnou úpravou, napríklad s nariadeniami vlády. Taktiež môžu ovplyvňovať právne postavenie len podriadených zamestnancov zamestnávateľa a nemôžu určovať právne povinnosti iným subjektom, a to ani vtedy, keď sú tieto súčinné pri zabezpečovaní bezpečnosti práce u zamestnávateľa. Spoluprácu zamestnávateľa a ostatných subjektov na úseku bezpečnosti práce totiž ustanovuje napríklad zákon č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o BOZP"), ktorý je osobitnou právnou úpravou.

Na základe akého právneho titulu je oprávnený (vedúci) zamestnanec zastupovať prednostu obecného úradu počas jeho neprítomnosti v práci, resp. je oprávnený prednosta obecného úradu vlastným poverením poveriť (vedúceho) zamestnanca na zastupovanie prednostu obecného úradu v celom (určenom) rozsahu? Postačuje na vydanie takéhoto poverenia na zastupovanie zo strany prednostu obecného úradu konštatácia v pracovnom poriadku, že "Vedúceho zamestnanca počas jeho neprítomnosti na pracovisku zastupuje osoba poverená vedúcim zamestnancom"?

Napriek všeobecnému významu pracovného poriadku pre úpravu interného prostredia zamestnávateľa sa tvorbe a možnému obsahu jeho vnútropodnikovým predpisom venuje nielen v rámci teórie pracovného práva, ale aj v rámci vlastnej právnej úpravy minimum pozornosti. Problematika pracovného poriadku je typickým príkladom pracovnoprávnej otázky, kde jeho vlastná aplikačná prax i súdne rozhodnutia výrazne prekračujú akúkoľvek formu i obsah jeho právnej úpravy a vytvárajú pre zamestnávateľa riziko nesprávneho postupu, ktorý môže byť a (spravidla aj býva) sankcionovaný napr. v podobe neplatného skončenia pracovného pomeru podľa § 77 Zákonníka práce (ďalej len „ZP“) so zamestnancom alebo finančnými sankciami zo strany orgánov kontroly nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov.

V pracovnom práve, ktoré je ťažiskovo obsiahnuté v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“), patrí vnútorným predpisom zamestnávateľa významné miesto. Poznáme viacero druhov vnútorných predpisov zamestnávateľa, medzi základné patria pracovný poriadok a vnútorné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ďalej len „BOZP“). Zamestnávateľ sa bez nich v rámci organizácie a riadenia práce, BOZP a ďalších aspektov spojených so vzťahmi so zamestnancami, v podstate nezaobíde.

Pracovný poriadok je vnútorným predpisom zamestnávateľa a preto pre jeho právnu relevanciu musia byť splnené určité právne predpoklady, a to obligatórne. Pojem „pracovná disciplína“ zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) výslovne neustanovuje, ustanovuje však jednotlivé povinnosti vedúceho zamestnanca a zamestnancov, ktoré keď títo porušia, porušia aj pracovnú disciplínu na pracovisku a nastanú neželané právne následky dané právnou úpravou. Pritom s porušením pracovnej disciplíny, či už menej závažným alebo závažným spája Zákonník práce aj možnosť ukončiť pracovný pomer, prípadne dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Preto bude uvedenie predpokladov pre platnosť pracovného poriadku a aj pracovnej disciplíny vo vzájomných interakciách predmetom tohto článku.

Príspevok sa zaoberá pomerne často sa vyskytujúcimi nedostatkami v pracovných poriadkoch obcí. Niektoré obce napríklad pracovný poriadok nevydali vôbec alebo ho síce vydali, avšak ďalej ho už v prípade legislatívnych zmien neaktualizovali. Viaceré obce pri príprave pracovného poriadku napríklad použili vzor zverejnený na internete bez toho, aby ho upravili na svoje konkrétne podmienky. V príspevku nájdete aj odporúčania, ako môžu obce zosúladiť svoje pracovné poriadky s platnou právnou úpravou.

Je povinnosťou spoločnosti s r. o. (SBS) mať vypracovaný Pracovný poriadok a Mzdový poriadok v prípade, že na spracovanie mzdovej agendy využíva externú firmu? Podľa akého zákona?

Je povinnosťou s. r. o. (SBS) mať vypracovaný Pracovný poriadok a Mzdový poriadok? Podľa akého zákona? Ak spoločnosť s. r. o. využíva externú firmu na spracovanie mzdovej agendy. Možnosť...

Považuje sa otváranie budovy pedagogickým zamestnancom na príkaz riaditeľa školy v sobotu za prácu nadčas a patrí zamestnancovi v tomto prípade odmena za prácu nadčas? Práca nadčas  pedagogických zamestnancov je upravená odlišne od Zákonníka práce a z toho dôvodu sa odlišne postupuje aj pri poskytovaní náhradného voľna za prácu nadčas pedagogickým zamestnancom. Konkrétne podrobnosti čerpania náhradného voľna za prácu nadčas pedagogických zamestnancov by si mal zamestnávateľ upraviť vo svojom pracovnom poriadku. Ministerstvo školstva Slovenskej republiky na tento účel vydalo podľa § 14  ods. 6 písm. g) zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 596/2003 Z. z.“), po vyjadrení Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku pracovný poriadok, ktorý je vzorový na vypracovanie pracovného poriadku škôl a školských zariadení. Podľa § 85 ods. 5 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) pracovný čas zamestnanca je najviac 40 hodín týždenne. Zamestnanec, ktorý má pracovný čas rozvrhnutý tak, že pravidelne vykonáva prácu striedavo v oboch zmenách v dvojzmennej prevádzke, má pracovný čas najviac 38 a ¾ hodiny týždenne a vo všetkých zmenách v trojzmennej prevádzke alebo v nepretržitej prevádzke má pracovný čas najviac 37 a ½ hodiny týždenne.  

Dňa 17. 8. 2020 nám bola doručená žiadosť o povolenie prerušiť pracovnú činnosť od 1. 9. 2020 do 31. 8. 2021 podľa § 82 ods. 5 zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Kolegyňa odpracovala 10 rokov. Musíme po návrate kolegyne zachovať rozsah vyučovacej povinnosti tak, ako mala pred odchodom? Je nikde uvedené, koľko dní pred odchodom musí podať žiadosť? Môžeme si to upraviť v pracovnom poriadku?