Ochrana zdravia pri práci

  • Článek
Pracovný čas je jedným z kľúčových nástrojov, ktorými zamestnávateľ organizuje svoju činnosť. Možnosť rozvrhnúť pracovné zmeny, zaviesť pružný pracovný čas, využiť nadčasy alebo pracovnú pohotovosť je v dnešnej ekonomike takmer nevyhnutné. Na druhej strane však práve pracovný čas výrazne zasahuje do života zamestnanca. Dĺžka práce, nočné zmeny, práca cez víkend a nedostatok odpočinku majú priamy dosah na zdravie, rodinný život a celkovú kvalitu života.
Národný inšpektorát práce (NIP) zverejnil Správu o stave ochrany práce a o činnosti Národného inšpektorátu práce za rok 2025, ktorá prináša komplexný pohľad na stav bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP), pracovnoprávnych vzťahov, nelegálneho zamestnávania aj ďalších oblastí pracovného trhu.
Pri príležitosti Svetového dňa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci uvádza Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (EU-OSHA) nové webové sídlo kampane Zdravé pracoviská 2026 – 2028 s názvom „Spoločne za duševné zdravie pri práci“. 
Nová správa Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia (EU-OSHA) sa zaoberá úlohou inšpektorátov práce a útvarov prevencie v posilňovaní dodržiavania predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP). 
Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci patrí medzi tradičné piliere pracovného práva. Dlhé roky sa však táto oblasť spájala predovšetkým s ochranou fyzickej integrity zamestnanca, s prevenciou pracovných úrazov a chorôb z povolania v ich klasickom ponímaní. Súčasná realita trhu práce však tento pohľad zásadne rozširuje. Narastajúci význam duševného zdravia, psychickej pohody a psychosociálnych rizík kladie nové nároky na výklad aj aplikáciu pracovnoprávnych predpisov.
Upozorňujeme na nový a vylepšený e-nástroj Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (EU-OSHA) pre nebezpečné látky, ktorý zjednodušuje hodnotenie chemického rizika na pracoviskách. 
Digitalizácia pracovného prostredia zásadne zmenila spôsob, akým sa práca vykonáva, organizuje a kontroluje. Kým v tradičnom modeli pracovného pomeru bolo možné pomerne jasne oddeliť pracovný čas od osobného voľna, súčasná realita je podstatne komplexnejšia. Elektronická pošta, komunikačné aplikácie a vzdialený prístup k pracovným systémom vytvárajú stav, v ktorom je zamestnanec potenciálne dostupný nepretržite. Táto dostupnosť sa pritom často nevníma ako výnimočný zásah do súkromia, ale ako implicitná súčasť pracovného výkonu.
  • Článek
Dokument je vytvorený spoločnosťou BOZPO, s. r. o. Cieľom tohto dokumentu je poskytnúť záznam o poverení zodpovednej osoby zhotoviteľa za plnenie (kontrolu a dodržiavanie) pravidiel BOZP, OPP a OŽP na stavenisku.
Pracovnoprávna zodpovednosť zamestnávateľa v oblasti bezpečnosti práce má svoje obligatórne právne predpoklady. Právna úprava bezpečnosti práce je diferencovaná do veľkého počtu právnych predpisov, kam možno zaradiť aj vykonávaciu právnu úpravu. Pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci sú taktiež významným vnútorným normatívnym predpisom bezpečnosti práce. Pre pracovnoprávnu zodpovednosť zamestnávateľa v oblasti bezpečnosti práce je nevyhnutné, aby sa zamestnávateľ dopustil protiprávneho konania v podobe porušenia právnych povinností daných mu právnou úpravou, pričom toto protiprávne konanie  je v príčinnej súvislosti so spôsobením ujmy na zdraví zamestnancovi, pričom v tomto článku bude venovaná pozornosť pracovnému úrazu zamestnanca.
Dokument je vytvorený spoločnosťou BOZPO, s. r. o. Účelom písomného pokynu pre zabezpečenie ochrany pred požiarmi v mimopracovnom čase je stanoviť opatrenia a podmienky protipožiarnej bezpečnosti.
Spoločnosť BOZPO, s. r. o. vypracovala vzorový dokument na určenie zodpovednosti v oblasti ochrany pred požiarmi, ktorý poskytuje jasné usmernenia a definuje povinnosti.
Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci je dôležitou súčasťou pracovného práva. Táto oblasť sa zameriava okrem iného na predchádzanie vzniku úrazov, chorôb z povolania a škôd na živote a majetku. V súvislosti s predchádzaním negatívnym zdravotným dôsledkom zákonodarca ustanovil špecifické kategórie prác, pri výkone ktorých majú zamestnanci osobitné právne postavenie.
  • Článek
Tento článok popisuje, čo je v súčasnosti obsahom bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ďalej len „BOZP“). Objasňuje pojem BOZP a stručne charakterizuje jej úlohy a ciele. Načrtáva tiež, akým vývojom prešla BOZP od minulosti po súčasnú dobu a zdôrazňuje systémový prístup v riešení otázok BOZP. Dôležitou úlohou BOZP je skúmanie rizík, ktoré vznikajú pri výkone práce. Článok sa zaoberá najnovšími druhmi rizík. Posudzovanie rizík a opatrenia na ich elimináciu sú prioritnou povinnosťou zamestnávateľa. Posúdenie sa týka všetkých vykonávaných činností a zamestnávateľ je z neho povinný vypracovať písomný dokument. Článok uvádza aj dôvody, ktoré by mali viesť zamestnávateľa, zamestnanca a štát k tomu, aby mali záujem o BOZP.
  • Článek
Ochrana zdravia a bezpečnosť zamestnancov pracujúcich na diaľku počas pandémie COVID-19 Náhly rozmach telepráce z domu počas pandémie ­COVID-19 vystavil zamestnancov väčšiemu riziku poškodení podporno-pohybovej sústavy a problémov v...
  • Článek
Zamestnanci pri obsluhe zariadení s generátormi vysokofrekvenčných elektromagnetických polí vo frekvenčnom pásme ISM sú v dôsledku interakcie medzi týmito poliami a ľudským organizmom vystavení tepelným účinkom týchto polí. Na ochranu zdravia a zaistenie bezpečnosti zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou vysokofrekvenčnému elektromagnetickému poľu sú v nariadení vlády SR č. 209/2016 Z. z. [1] ustanovené minimálne zdravotné a bezpečnostné požiadavky.
  • Článek
Pri kontrole procesu výroby elektrickej energie alebo pri obhliadke zariadení na diaľkový prenos elektrickej energie sú zamestnanci vystavení pôsobeniu nízkofrekvenčného elektromagnetického poľa so sieťovou frekvenciou 50 Hz. Na ochranu zdravia a bezpečnosti zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou elektromagnetickému poľu do roku 2016 platilo nariadenie vlády SR č. 329/2006 Z. z. [1] a od roku 2016 platí nariadenie vlády SR č. 209/2016 Z. z. [2].
Aký minimálny rozsah školení musí škola ako zamestnávateľ zabezpečiť svojim zamestnancom, ktorí prichádzajú do kontaktu s nebezpečnými chemickými faktormi? Aká je povinnosť školy ako zamestnávateľa? 
Po potvrdení ochorenia COVID-19 aj na území Slovenskej republiky bolo prijatých množstvo opatrení, ktoré zasahujú nielen do pracovnoprávnych vzťahov. Jedným z týchto opatrení je aj ochrana zamestnancov pred šírením nákazy na pracovisku a s tým spojená ochrana verejného zdravia.
Aké povinnosti má zamestnávateľ v oblasti ochrany zdravia pri práci, ak spolupracuje s pracovnou zdravotnou službou? Zákon č. 355/2007 Z. z. ustanovuje konkrétne povinnosti, o ktorých sa viac dočítate v článku.
Okrem povinností, ktoré zamestnávateľ zabezpečuje v spolupráci s pracovnou zdravotnou službou, je povinný plniť aj ďalšie povinnosti súvisiace s ochranou zdravia zamestnancov pri práci (§ 30 a § 52 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z.), pri ktorých môže spolupracovať s pracovnou zdravotnou službou.