Skončenie pracovného pomeru

Pokiaľ zamestnanec stratil dlhodobo zdravotnú spôsobilosť vykonávať závislú prácu, ktorú má určenú v pracovnej zmluve, môže mu dať zamestnávateľ výpoveď. Taktiež môže ísť o prípad, keď sa zamestnanec dohodne so zamestnávateľom, že skončí pracovný pomer pre zdravotné príčiny na jeho strane. Pre právnu relevanciu výpovede a poskytnutie odstupného  zamestnancovi zamestnávateľom pre zdravotné príčiny, musia byť splnené obligatórne právne predpoklady, dané právnou úpravou. Právna úprava pritom ustanovuje len minimálnu výšku odstupného, ktoré zamestnávateľ musí zamestnancovi poskytnúť. Pritom so skončením pracovného pomeru zamestnanca pre zdravotné príčiny možno spájať aj možnú pracovnoprávnu zodpovednosť zamestnávateľa za ujmu na zdraví zamestnanca v danom prípade.    

Skúšobná doba predstavuje významný inštitút pracovného práva, ktorý umožňuje zamestnávateľovi aj zamestnancovi, overiť si vzájomnú spokojnosť s dohodnutými podmienkami práce a schopnosťami zamestnanca vykonávať prácu na príslušnej pracovnej pozícii. Napriek svojej rozšírenosti však skúšobná doba nie je povinnou súčasťou pracovnoprávneho vzťahu. Jej dohodnutie, trvanie, možné predĺženie či ukončenie sa riadia presnými pravidlami obsiahnutými predovšetkým v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“). Nasledujúci článok podrobne analyzuje právnu úpravu skúšobnej doby a poskytuje praktické odpovede na najčastejšie otázky, ktoré s týmto pracovnoprávnym inštitútom súvisia.

Skončenie pracovného pomeru patrí medzi najcitlivejšie okamihy pracovnoprávneho vzťahu. Práve v tomto štádiu dochádza v praxi k mnohým pochybeniam, ktoré môžu mať závažné právne následky. Právna úprava kladie dôraz na formálne aj materiálne náležitosti jednotlivých spôsobov skončenia pracovného pomeru. V prípade ich porušenia môže dôjsť k neplatnému skončeniu pracovného pomeru s následkami pre obe zmluvné strany.

Na konci roka 2024 Najvyšší správny súd SR (Zbierka stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky 3/2024, ročník: III.) publikoval niekoľko rozhodnutí, ktoré priamo súvisia s pracovným právom. Ide aj o 86/2024 ZNSS založené na rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Ssk 209/2022 z 29. novembra 2023, ktorý sa týka otázky vzťahu medzi náhradou mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru podľa § 79 Zákonníka práce a vymeriavacím základom na sociálne poistenie podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. 

Zamestnankyňa od roku 2019 bola na materskej dovolenke a vznikol jej nárok na dovolenku za rok 2019. Následne bola v roku 2021 ďalšia materská dovolenka, kedy jej tiež vznikol nárok na dovolenku. V januári 2024 jej skončila rodičovská dovolenka a hneď nasledujúci deň nastúpila na PN až doteraz. Zamestnávateľ očakáva ukončenie PN, aby jej mohol nariadiť čerpanie dovolenky a následne jej ukončiť pracovný pomer. Ak by zamestnankyňa nesúhlasila s nariadením čerpania dovolenky, musí jej ju zamestnávateľ preplatiť? Ide o dovolenku za roky 2019 a 2021. So zamestnankyňou nie je možná dohoda.

Zamestnankyňa bola od roku 2019 na materskej dovolenke a vznikol jej nárok na dovolenku za rok 2019. Následne bola v roku 2021 ďalšia materská dovolenka, kde jej tiež vznikol nárok na dovolenku. v 1/2024 jej skončila rodičovská a hneď nasledujúci deň nastúpila na PN až doteraz. Zamestnávateľ čaká na ukončenie PN, aby jej "mohol??" nariadiť čerpanie dovolenky a následne jej ukončiť pracovný pomer. Ak by nesúhlasila s nariadením čerpania dovolenky, musí jej ju zamestnávateľ preplatiť? Ide o dovolenku za rok 2019 a 2021. So zamestnankyňou nie je možná dohoda.

Skončenie pracovného pomeru je právnou skutočnosťou, ktorá má vplyv na trvanie celého pracovného pomeru. Taktiež znamená ukončenie výkonu závislej práce, a teda aj odmeňovania, čím zamestnanec stráca zdroj svojej obživy. Preto pracovné právo rozlišuje prípady, keď bol so zamestnancom skončený pracovný pomer výpoveďou zo strany zamestnávateľa, prípadne dohodou v určitých prípadoch, a vtedy takémuto zamestnancovi obligatórne prináleží aj odstupné. Pokiaľ však zamestnanec prišiel o prácu v dôsledku svojho zavineného protiprávneho konania, napríklad keď zavinene porušil pracovnú disciplínu, vtedy mu nevzniká právny nárok na poskytnutie odstupného. Pritom ale zamestnávateľ sám môže rozhodnúť, že z vlastnej vôle poskytne aj takémuto zamestnancovi odstupné.

Konkurenčná doložka sa vyskytuje vo viacerých právnych poriadkoch európskych štátov a každá právna úprava má svoju osobitosť. Slovenská a česká právna úprava boli v minulosti vzhľadom na spoločný štát rovnaké. Dnes sa však najmä judikatúra rozchádza.

V minulosti bola téma priznávania náhrady mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru na slovenské (resp. predtým československé) pomery pomerne veľa judikovaná, avšak v posledných rokoch nastali výrazné zmeny v slovenskej rozhodovacej súdnej praxi. Uvedené zmeny, resp. novo-nastolený trend v rozhodovaní súdov bude vyžadovať nový prístup súdov pri rozhodovaní o tejto právnej otázke.

Vo všeobecnosti platí, že ak je výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru alebo iné skončenie pracovného pomeru neplatné, pracovný pomer trvá ďalej a nekončí sa. Podmienkou však je, aby zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že napriek danej výpovedi alebo okamžitému skončeniu, ktorého platnosť napadol včas na súde, aj trvá na ďalšom jeho zamestnávaní [1]. Dôležité je tiež prízvukovať, že na to, aby súd mohol skúmať platnosť/ neplatnosť danej výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru, je nevyhnutné, aby neplatnosť namietal zamestnanec žalobou na súde v lehote do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť, resp. v predĺženej lehote podľa § 77 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“). Ak je totiž zamestnancovi daná výpoveď pred začiatkom ochrannej doby (napr. dočasná práceneschopnosť) tak, že by výpovedná doba mala uplynúť v ochrannej dobe (t. j. počas trvania práceneschopnosti), pracovný pomer sa skončí uplynutím posledného dňa ochrannej doby okrem prípadov, keď zamestnanec oznámi, že na predĺžení pracovného pomeru netrvá. Ak sa trvanie pracovného pomeru predlžuje kvôli ochrannej dobe, zamestnanec môže neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou uplatniť na súde v lehote dvoch mesiacov odo dňa uplynutia posledného dňa ochrannej doby, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa, kedy sa mal pracovný pomer pôvodne skončiť. V prípade, ak by zamestnanec danú lehotu na podanie žaloby na súde nestihol, nebude môcť súd skúmať, či bola daná výpoveď neplatná. Následne by zamestnancovi nepomohlo, ani ak by zamestnávateľovi oznámil, že trvá na jeho ďalšom zamestnávaní.

Zamestnanec sa chystá do predčasného starobného dôchodku a žiada o ukončenie pracovného pomeru dohodou so súčasným vyplatením odchodného. Zatiaľ však nespĺňa podmienky na predčasný dôchodok, chýbajúce obdobie chce riešiť evidenciou na úrade práce. Má za takýchto podmienok nárok na odchodné? Čím má zamestnanec preukázať oprávnenie na starobný, resp. predčasný starobný dôchodok, ktorý má byť podmienkou nároku na odchodné?

Hlavná kontrolórka v obci je zamestnaná od 01.08.2008 sústavne (jej pracovná zmluva trvá do 31.07.2026). V posledných troch rokov má vážne zdravotné problémy. Akým spôsobom môže ukončiť skorším dátumom pracovný pomer a ktorému orgánu obce má najprv oznámiť svoje rozhodnutie (obec. zastupiteľstvo + zamestnávateľ)? Na čo má nárok z hľadiska Zákonníka práce?

Právny problém týkajúci sa tzv. „virtuálnej“ nadbytočnosti je pomerne jednoduchý, nájsť naň riešenie je však pri súčasnom právnom stave omnoho zložitejšie. Pomerne často sa opakujúca otázka zamestnávateľov, ktorú so sebou priniesla pandemická i energetická kríza, spočíva v možnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) za predpokladu, že zamestnávateľ sa rozhodol uskutočniť organizačnú zmenu, ktorou sa ruší „fyzický“ výkon práce zamestnanca v dohodnutom mieste výkonu práce podľa § 43 ods. 1 Zákonníka práce. Objektívnym dôvodom pre realizáciu takejto organizačnej zmeny je snaha o úsporu nákladov zo strany zamestnávateľa, pričom tieto chce dosiahnuť úsporou v rámci doterajšieho využívania kancelárskych priestorov. 

Zamestnankyňa v roku 2020 išla na materskú dovolenku, potom na rodičovskú dovolenku a má ešte 42 dní dovolenky po prepočítaní. Je správne, keď jej preplatíme celú dovolenku, ktorú nevyčerpala, keďže ukončila pracovný pomer k 31. januáru 2023?

Príspevok sa zaoberá právnou úpravou skúšobnej doby v pracovnom práve. V príspevku je vzhľadom na rozhodovaciu činnosť súdov poukázané na základnú charakteristiku skúšobnej doby, podmienky jej dohodnutia, trvanie skúšobnej doby, skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe, ako aj na zásadu rovnakého zaobchádzania pri skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe.

Pracovná disciplína si vyžaduje plnenie jednotlivých právnych povinností zamestnanca, ktorých plnenie si vyžaduje právny poriadok, pracovná zmluva alebo vnútorné normatívne predpisy zamestnávateľa, ktoré sú u neho v platnosti. Pritom pojem „pracovná disciplína“ zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) neustanovuje, ustanovuje však jednotlivé rámcové právne povinnosti zamestnanca a vedúceho zamestnanca, ktoré musia byť bezvýhradne rešpektované. Pritom s porušením pracovnej disciplíny spája Zákonník práce možnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou alebo jeho okamžitým skončením. Podstatné pritom je, či išlo o závažné alebo menej závažné porušenie pracovnej disciplíny zamestnanca v danom prípade. Jednotlivé obligatórne predpoklady pre skončenie pracovného pomeru zamestnanca pre porušenie pracovnej disciplíny budú preto predmetom tohto článku.

Zamestnankyňa, starobná dôchodkyňa v auguste dovŕši vek 65 rokov. Podľa zákona o pedagogických zamestnancoch sa jej pracovný pomer skončí najneskôr 31. 8. 2022. So zamestnankyňou plánujeme od 1. septembra 2022 uzavrieť pracovný pomer na dobu určitú (ako nám to dovoľuje zákon). Ako je to s vyplatením odstupného, ak znova nastúpi do pracovného pomeru?

Príspevok informuje o aktuálne pripravovaných, resp. schvaľovaných zmenách Zákonníka práce vyplývajúcich z transpozície prijatých smerníc EÚ.

Chcel by som sa opýtať ohľadom odstupného, resp. odchodného pre kolegyňu, ktorá už chcela ísť do dôchodku, no rozmyslela si to a odísť chce až po dovŕšení 65 rokov, ktoré dovŕši v októbri 2022. (Máme problém ohľadom nástupu novej kolegyne, lebo dohoda nástupu bola od 1. 9. 2022). V škole sa riadime podľa vyššej kolektívnej zmluvy. Koľko ma nárok na odchodné a koľko na odstupné? Má na odstupné nárok až po dovŕšení 65 rokov?

Podľa § 32 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. účastníci si môžu upraviť svoje sporné nároky dohodou o sporných nárokoch, ktorá musí byť písomná, inak je neplatná. Nárok je potrebné uspokojiť na mieste ustanovenom týmto zákonom alebo dohodou účastníkov. Ak nie je miesto plnenia takto určené, je ním bydlisko alebo sídlo toho, čí nárok sa má uspokojiť. Ak nie je lehota uspokojenia nároku ustanovená právnym predpisom alebo ak nie je určená v rozhodnutí alebo dohodnutá, musí sa nárok uspokojiť do siedmich dní odo dňa, keď o uspokojenie oprávnený účastník požiadal.