Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

Výkon závislej práce je možný nielen v pracovnom pomere, ale aj na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Pritom výkon takejto závislej práce v prípade dohôd má, v porovnaní s pracovným pomerom, určité špecifiká. Pri vzniku dohôd sa vyžadujú formálne, a aj obsahové predpoklady ich platnosti. Pre právnu relevanciu dohôd sa napríklad obligatórne vyžaduje, aby obsahovali obligatórne obsahové súčasti. Pritom špecifická právna úprava v porovnaní s pracovným pomerom je aj v prípade zániku dohôd, a táto musí byť taktiež obligatórne rešpektovaná.

Spoločnosť s.r.o. konateľ požiada svojho syna o pomoc bez zmluvy a bez nároku na odmenu, ak sa nemýlim je to tak? Musí sa konateľ, čiže otec nachádzať v čase kontroly pri synovi, že mu pomáha, alebo stačí povedať, že je rodinný príslušník. Je jedno, či je zamestnanec? Či je SZČO? A hlavne, nevadí, ak je na úrade práce? Môže takto vypomôcť? Ide o stavebníctvo, kým konateľ by bol na obchodnom stretnutí, aby dozrel syn na pracovníkov... Alebo musí uzavrieť Dohodu o vykonaní práce nepravidelný príjem? Platia sa v tom prípade všetky odvody do SP, aj zdravotné poistenie, keď je na UP?

Mohla mať jedna fyzická osoba u jedného zamestnávateľa uzatvorené súbežne nasledujúce dve dohody o vykonaní práce: 1) odborné posúdenie žiadosti č. 54836 o podporu formou dotácie pre oblasť B. Ochrana, v termíne 15.11. až 20.11.2024 2) odborné posúdenie žiadosti č. 11853 o podporu formou dotácie pre oblasť B. Ochrana, v termíne 18.11. až 20.11.2024. Je tam súbeh dní, ale pri každej dohode je iné číslo žiadosti?

Podľa súčasnej právnej úpravy môže byť závislá práca vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v Zákonníku práce aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Iný pracovnoprávny vzťah možno založiť dohodou o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru; súčasná právna úprava rozlišuje dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov. Od 1. januára 2023 bola do pracovného práva  zavedená nová „podkategória“ dohody o pracovnej činnosti pod názvom Dohoda o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce. Rozdiel oproti ostatným dohodám spočíva v tom, že podmienka výnimočnosti sa na dohodu o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce nevzťahuje, rozhodujúci je charakter vykonávaných prác, keď môže ísť o výkon len sezónnych prác.

Dňa 23. októbra 2018 bola schválená novela č. 317/2018 Z. z. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p. (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), pričom časť ustanovení tejto novely nadobúda účinnosť 1. januára 2023. V článku objasníme, aké zmeny nastanú pri odvode poistného u osôb pracujúcich na dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.

Je možné spracovanie účtovníctva firmy za celé účtovné obdobie, ktoré sa spracuje do 1 mesiaca, byť predmetom dohody o vykonaní práce?

Zamestnávateľ niektorým zamestnancom zabezpečuje stravovanie prostredníctvom stravovacích poukážok a niektorým zamestnancom poskytuje finančný príspevok na stravu. V súlade s § 152 ods. 9 Zákonníka práce po prerokovaní so zástupcami...

Zamestnanec okrem činnosti školského špeciálneho pedagóga vykonáva na dohodu o pracovnej činnosti v rozsahu 5 hodín týždenne činnosť asistenta učiteľa. Je aj u zamestnancov zamestnaných na dohodu o pracovnej činnosti možnosť vykonávať prácu z domu, ak mu to povaha prace umožňuje (napr. online pomoc pri domácich úlohách)? Ak áno, treba to nejako špeciálne upraviť (dodatok ku zmluve a pod.)?

Považuje sa otváranie budovy pedagogickým zamestnancom na príkaz riaditeľa školy v sobotu za prácu nadčas a patrí zamestnancovi v tomto prípade odmena za prácu nadčas? Práca nadčas  pedagogických zamestnancov je upravená odlišne od Zákonníka práce a z toho dôvodu sa odlišne postupuje aj pri poskytovaní náhradného voľna za prácu nadčas pedagogickým zamestnancom. Konkrétne podrobnosti čerpania náhradného voľna za prácu nadčas pedagogických zamestnancov by si mal zamestnávateľ upraviť vo svojom pracovnom poriadku. Ministerstvo školstva Slovenskej republiky na tento účel vydalo podľa § 14  ods. 6 písm. g) zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 596/2003 Z. z.“), po vyjadrení Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku pracovný poriadok, ktorý je vzorový na vypracovanie pracovného poriadku škôl a školských zariadení. Podľa § 85 ods. 5 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) pracovný čas zamestnanca je najviac 40 hodín týždenne. Zamestnanec, ktorý má pracovný čas rozvrhnutý tak, že pravidelne vykonáva prácu striedavo v oboch zmenách v dvojzmennej prevádzke, má pracovný čas najviac 38 a ¾ hodiny týždenne a vo všetkých zmenách v trojzmennej prevádzke alebo v nepretržitej prevádzke má pracovný čas najviac 37 a ½ hodiny týždenne.  

V prípade dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného času (§ 223 až § 228a ZP) sa na ne vzťahujú nasledujúce ustanovenia Zákonníka práce a pravidlá pracovného času: definície pojmu pracovný čas a doba odpočinku: § 85 ods. 1 a 2 ZP, možnosť zamestnávateľa po dohode so zástupcami zamestnancov určiť čas potrebný na osobnú očistu po skončení práce, ktorý sa zamestnancovi započíta do pracovného času − § 90 ods. 10 ZP, prestávka v práci − § 91 ZP, nepretržitý denný odpočinok − § 92 ZP, nepretržitý odpočinok v týždni − § 93 a § 94 ZP, § 95 ZP, ktorý určuje, ktorá zmena je v rámci týždňa prvá, nočná práca − § 98 ZP, pracovný čas v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 12 hodín a u mladistvého zamestnanca 8 hodín, v prípade dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru nemožno nariadiť ani dohodnúť pracovnú pohotovosť (§ 96 ZP) a prácu nadčas (§ 97 ZP).

Na dohody sa nevzťahujú ustanovenia Zákonníka práce o rozvrhovaní pracovného času (§ 86 až § 90 ZP). V prípade dohôd sa ani nepoužíva spojenie „pracovná zmena“, pojem „rozvrh“, „rozvrhovanie“, „organizácia pracovného času“ a pod.

Na dohody sa aplikuje aj § 131 ZP, ktorý upravuje zrážky zo mzdy a poradie zrážok.

Novela Zákonníka práce účinná od 1. 5. 2018 ustanovila, že „mzdové“ zvýhodnenia sa vzťahujú aj na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Podľa § 223 ods. 2 ZP: „Na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa vzťahujú ... 122a ods. 1 až 3, § 122b ods. 1 až 3, § 123 ods. 1 a 2, § 124.“ Podľa štvrtej vety § 223 ods. 2 ZP: „Zamestnancom, ktorí vykonávajú prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, patrí za každú hodinu práce vo sviatok dohodnutá odmena zvýšená najmenej o sumu minimálnej mzdy za hodinu podľa osobitného predpisu.“

Paragraf 14 ZP (riešenie sporov), podľa ktorého „spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z pracovnoprávnych vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy,“ možno prepojiť s § 223 ods. 5 ZP, podľa ktorého „spory vyplývajúce z tejto dohody sa prejednávajú rovnako ako spory z pracovného pomeru“. To znamená, že aj spory z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru prejednávajú a rozhodujú súdy (zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok).

Môže zamestnanec uzatvoriť s jedným zamestnávateľom súčasne pracovnú zmluvu a viac dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru?

Na dohody sa vzťahuje aj § 95 ZP, kde sa určuje, kedy začína deň pracovného pokoja na pracoviskách s nočnými zmenami.

Podľa § 40 ods. 3 ZP mladistvý zamestnanec je zamestnanec mladší ako 18 rokov. Na uzatvorenie dohody s mladistvým zamestnancom platí § 11 ZP o spôsobilosti mladistvého zamestnanca na pracovnoprávne úkony.

Môže zamestnávateľ uzatvoriť so zamestnancom dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v prípade, ak existuje prekážka v práci na strane zamestnanca? Ako má postupovať, ak zamestnanec na dohodu o vykonaní práce odpracuje v priebehu roka maximálny ročný limit odpracovaných hodín, no má záujem ešte pracovať? Na konkrétnych príkladoch si vysvetlíme, ako treba postupovať.

Zákonník práce neustanovuje, že podstatnou náležitosťou dohody musí byť miesto výkonu práce. V praxi sa však toto miesto výkonu práce často uvádza. Nie je teda možné vylúčiť ani výkon práce v inom mieste, ako bolo dohodnuté. 

Úmrtie zamestnanca je mimoriadne citlivou záležitosťou. Čo sa deje s peňažnými nárokmi zamestanca pracujúceho na dohodu po jeho smrti a ako je to s peňažnými nárokmi zamestnávateľa sa dozviete v príspevku.