Okamžité skončenie pracovného pomeru

Okamžité skončenie pracovného pomeru patrí k najintenzívnejším zásahom do trvania pracovnoprávneho vzťahu. Na rozdiel od výpovede, pri ktorej pracovný pomer trvá aj počas výpovednej doby, pri okamžitom skončení pracovný pomer zaniká už dňom doručenia právneho úkonu druhému účastníkovi. Ide preto o mimoriadny inštitút, ktorý zákonodarca podrobil prísnym materiálnym aj formálnym podmienkam.

Okamžité skončenie pracovného pomeru patrí medzi najprísnejší spôsob skončenia pracovného pomeru. Preto ho Zákonník práce pripúšťa len vo výnimočných prípadoch. V praxi sa však stáva, že zamestnanci tento inštitút využívajú aj v prípadoch, keď na to nie sú splnené zákonné podmienky.

Skončenie pracovného pomeru zamestnanca je závažnou udalosťou pracovného života. Z tohto dôvodu upravuje právny poriadok jednotlivé okolnosti skončenia pracovného pomeru v pomerne veľkých podrobnostiach. V rámci tohto príspevku sa budeme zaoberať prípadmi jednostranného skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnanca.

Skončenie pracovného pomeru zamestnanca je závažnou udalosťou pracovného života. Z tohto dôvodu upravuje právny poriadok jednotlivé okolnosti skončenia pracovného pomeru v pomerne veľkých podrobnostiach. V rámci tohto príspevku sa budeme zaoberať prípadmi jednostranného skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnanca.

Posledné obdobie poznačené realizáciou protiepidemiologických opatrení pri výkone práce zamestnancami sa neprejavilo len v sťažení výkonu práce, ale aj vo vzniku sporných situácií na pracovisku, keď niektorí zamestnanci z rôznych subjektívnych príčin odmietali mať prekryté horné dýchacie cesty pri výkone práce (aj z dôvodov pochybností o právnom charaktere vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva SR, ktoré takúto povinnosť stanovovali).  Aj preto si dovoľujeme zdôrazniť existenciu najmä základného právneho rámca, ktorý vytvárajú ako príslušné ustanovenia zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o BOZP“), ktorý sekundárne dotvárajú vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorými sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k povinnosti prekrytia horných dýchacích ciest.

Príspevok sa zaoberá okamžitým skončením pracovného pomeru ako jedným z možných spôsobov skončenia pracovného pomeru. V porovnaní s ostatnými spôsobmi ide o výnimočný spôsob skončenia pracovného pomeru. Príspevok poukazuje najmä na dôvody skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, ako aj zamestnanca, ale aj na požiadavky platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, doplnené súvisiacimi rozhodnutiami súdov.

V časti Súvisice formuláre a dokumenty pod textom uverejňujeme vzor žiadosti, ktorou sa zamestnávateľ obracia na konkrétny súd a žiada o poskytnutie informácií ohľadom aktívnych a právoplatne skončených súdnych konaní, v ktorých vystupuje na strane strane obvineného jeho zamestnanec. 

V časti Súvisice formuláre a dokumenty pod textom uverejňujeme vzor žiadosti, ktorou sa zamestnávateľ obracia na Zbor väzenskej a justičnej stráže o zistenie adresy miesta výkonu trestu odňatia slobody jeho zamestnanca.

Zamestnávateľ je oprávnený okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom iba vo výnimočných prípadoch, ktoré stanovuje zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“). Jedným z dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je právoplatné odsúdenie zamestnanca pre úmyselný trestný čin podľa § 68 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce. Je potrebné podotknúť, že zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. Zákonník práce neupravuje spôsob, ako sa zamestnávateľ k informácii o právoplatnom odsúdení zamestnanca pre úmyselný trestný čin dopracuje. 

Opatrenia prijaté v dôsledku šírenia koronavírusu sa dotýkajú každého z nás. Súčasná situácia je náročná nielen pre zamestnávateľov, ale aj pre zamestnancov, ktorí majú obavy z možnej straty zamestnania. Ani núdzový stav či mimoriadna situácia v krajine totiž pre zamestnancov neznamenajú ochranu pred výpoveďou alebo inou formou skončenia pracovného pomeru. V každom prípade, ku skončeniu pracovného pomeru môže dôjsť len na základe zákona a spôsobom, aký zákon ustanovuje, bez ohľadu na to, v akej ťažkej situácii sa zamestnávateľ nachádza.

Zamestnanec nedodržiava zamestnávateľom určené termíny, zamestnanec príde neskoro na pracovisko, zamestnanec príde na pracovisko pod vplyvom alkoholu, zamestnanec si zoberie z práce nepredaný tovar po záruke, zamestnanec neuskutoční určený počet telefonátov .... a mohli by sme pokračovať. Zamestnávateľ nemá záujem ďalej zamestnávať takéhoto zamestnanca. V praxi je potrebné určiť, či sa zamestnanec dopustil porušenia pracovnej disciplíny alebo neuspokojivého plnenia pracovných úloh. Často však dochádza k zamieňaniu dôvodu napomenutia zamestnanca a výpovedného dôvodu neuspokojivého plnenia pracovných úloh a porušenia pracovnej disciplíny. 

V časti Súvisice formuláre a dokumenty pod textom uverejňujeme vzor žaloby o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnanca. Vzor nemá záväzný charakter, je len vo forme odporúčania.

Označenie rozhodnutia Okresný súd Prešov, sp. zn. 29Cpr/5/2014 z 10. októbra 2018 (pôvodne zrušené prvostupňové rozhodnutie uznesením Krajského súdu v Prešove 8CoPr 1/2016 z 18. mája 2016, opätovne vydané nové rozhodnutie prvostupňového súdu 21. apríla 2017 a opätovne uznesením Krajského súdu v Prešove zrušené rozhodnutie 8CoPr/5/2017 následne vydané opakované rozhodnutie prvostupňového súdu) Skutkové okolnosti: Žalobca žalobou doručenou súdu  30. 6. 2014 žiadal, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru uplatnené žalovaným voči žalobcovi  2. 5. 2014 je neplatné. Rozsudkom z  30. 9. 2015 súd I. inštancie vyhovel žalobe a určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaným voči žalobcovi podaním z  2. 5. 2014 v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov je neplatné. Uznesením Krajského súdu v Prešove z  18. 5. 2016 pod sp. zn. 8CoPr/1/2016 odvolací súd zrušil rozsudok súdu I. inštancie a vrátil na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie opätovne rozsudkom z  21. 4. 2017 žalobe vyhovel a Krajský súd v Prešove uznesením z  20. 2. 2018 pod sp. zn. 8CoPr/5/2017 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Neskôr vydané opätovné rozhodnutie prvostupňovým súdom. Žalobca uzatvoril so žalovaným  30. 11. 2007 pracovnú zmluvu na výkon práce obchodného zástupcu s účinnosťou od 1. 12. 2007 na dobu určitú do 30. 11. 2008 s určením miesta výkonu práce región Zvolen. Podľa bodu 7.5. zmluvy zamestnanec je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, ktoré sa dozvie pri plnení svojich pracovných úloh, osobitne je povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach tvoriacich dôverné informácie alebo obchodné tajomstvo zamestnávateľa, alebo jeho obchodných partnerov, ako aj o skutočnostiach/okolnostiach týkajúcich sa obchodných či zmluvných vzťahov s tretími subjektmi a osobitne o akýchkoľvek interne stanovených stratégiách, jej obchodných prístupov, do času, kým ich zamestnávateľ preukázateľne zverejní alebo sa inak oprávneným spôsobom stanú všeobecne známymi. Za porušenie mlčanlivosti alebo obchodného tajomstva, či ochrany dôverných informácií sa nepovažuje poskytnutie takýchto informácií zamestnancom a iným oprávneným osobám v rámci obchodnej skupiny zamestnávateľa. Povinnosť mlčanlivosti trvá aj po skončení pracovného pomeru. Žalovaný  2. 5. 2014 v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce so žalobcom okamžite skončil pracovný pomer z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Žalobca sa mal podľa žalovaného dopustiť závažného porušenia pracovnej disciplíny tým, že poskytol v rozpore s vnútropodnikovými predpismi, s ktorými bol oboznámený, informácie dôverného charakteru v podobe zoznamu konkurenčných prevádzok prostredníctvom mailovej komunikácie tretej osobe. Na túto činnosť využil poskytnuté technické prostriedky od zamestnávateľa. Žalovaný hodnotil závažnosť porušenia pracovnej disciplíny zamestnancom v dôsledku porušenia príslušných vnútropodnikových predpisov a súčasne na základe skutočnosti, že ho žalobca vystavil vysokej miere rizika postihu alebo začatia správneho konania pre porušenie povinnosti v oblasti hospodárskej súťaže podľa zákona č. 136/2001 Z. z.

Slovné spojenie „pracovná disciplína“ sa v pracovnoprávnej oblasti bežne používa, no ako pojem definovaný v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) nie je.

Označenie rozhodnutia Krajský súd v Trnave sp. zn. 25CoPr/4/2019 z 31. marca 2020 (zrušenie rozhodnutia Okresného súdu v Piešťanoch, 18Cpr/13/2018-208 z 20. mája 2019 – vrátené na ďalšie konanie – neprávoplatné rozhodnutie)