Pracovnoprávne vzťahy

Okamžité skončenie pracovného pomeru je najtvrdší spôsob ukončenia pracovného vzťahu. Pracovný pomer sa končí doručením oznámenia. Neplynie tu žiadna výpovedná lehota. Použiť ho môže zamestnávateľ aj zamestnanec. Ale pozor, len ak sú splnené zákonné dôvody.

Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR v Bratislave vydal metodický pokyn č. 1/2026, ktorý sa zameriava na praktické aspekty aplikácie § 15 ods. 6 Stavebného zákona.

Zákonník práce explicitne v § 223 ods. 1 zakotvuje, že zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda o vykonaní práce), alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov). Aké sú kritériá na uzatváranie jednotlivých dohôd so zamestnancom a ako správne vymedziť pracovnú úlohu a činnosť vymedzenú druhom práce?

V priebehu trvania pracovného pomeru môže vzniknúť potreba doručiť zamestnancovi písomnosť. Pritom je potrebné rozlišovať, či ide o písomnosť, ktorá spôsobí vznik, zmenu alebo zánik pracovného pomeru. Takáto písomnosť musí byť doručená výlučne danému zamestnancovi právne súladným spôsobom. 

Digitalizácia pracovného prostredia zásadne zmenila spôsob, akým sa práca vykonáva, organizuje a kontroluje. Kým v tradičnom modeli pracovného pomeru bolo možné pomerne jasne oddeliť pracovný čas od osobného voľna, súčasná realita je podstatne komplexnejšia. Elektronická pošta, komunikačné aplikácie a vzdialený prístup k pracovným systémom vytvárajú stav, v ktorom je zamestnanec potenciálne dostupný nepretržite. Táto dostupnosť sa pritom často nevníma ako výnimočný zásah do súkromia, ale ako implicitná súčasť pracovného výkonu.

Jednou z úloh inšpekcie práce je aj poskytovanie bezplatného poradenstva zamestnávateľom, fyzickým osobám, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi, a zamestnancom v rozsahu základných odborných informácií a rád o spôsoboch, ako najúčinnejšie dodržiavať predpisy spadajúce do kompetencie inšpekcie práce.

Dňom 30. januára 2026 nadobudlo účinnosť opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 9/2026 Z. z., ktorým sa dopĺňa opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 401/2012 Z. z., ktorým sa ustanovujú základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách.

Prevencia je významným prostriedkom, a to v záujme zabezpečenia bezpečnosti práce. Preto, aby nenastali nepriaznivé právne následky pracovnoprávnej zodpovednosti, ukladá právna úprava zamestnancovi, a aj zamestnávateľovi, aby sa správali určitým spôsobom. Predovšetkým musia vytvoriť podmienky na zabezpečenie zdravia a bezpečnosti pri výkone závislej práce. Významnou je pritom zakročovacia právna povinnosť zamestnanca, ktorá má významný preventívny aspekt. Taktiež zamestnávateľ musí vykonávať obligatórne činnosti a preventívne opatrenia v záujme zabezpečenia bezpečnosti práce.

V prípade určitých kategórií zamestnancov právna úprava umožňuje individuálnu špecifickú úpravu pracovného času zamestnávateľom. Ide napríklad o tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiace ženy, ktoré  nesmú byť zamestnávané prácami, ktoré sú pre ne fyzicky náročné, a môžu mať špecifické požiadavky na úpravu pracovného času v ich prípade. Právna úprava taktiež umožňuje preradenie zamestnanca, pokiaľ sú splnené predpoklady dané taxatívnym právnym výpočtom.

Inšpekcia práce v Nitrianskom kraji v uplynulom roku zaznamenala 9 219 porušení právnych predpisov, z čoho významnú časť tvorili nedostatky v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Napriek miernemu...

V Európskom dome v Bratislave sa 25. januára 2026 uskutočnila expertná diskusia "Budúcnosť európskeho trhu práce", organizovaná Slovenskou spoločnosťou pre zahraničnú politiku (SFPA) v spolupráci s ďalšími partnermi. Hlavným cieľom...

Právna úprava diferencuje jednotlivé prípady, kedy môže zamestnanec podať podnet príslušnému inšpektorátu práce. Taktiež možno rozlišovať rámcové práva zamestnanca v oblasti bezpečnosti práce a zamestnanec má taktiež právo odobrať sa do bezpečia, pokiaľ sa domnieva, že môže dôjsť k ohrozeniu jeho života alebo zdravia. Taktiež má zamestnanec právo byť informovaný a oboznámený s predpismi bezpečnosti práce. Pri zabezpečení bezpečnosti práce preto zamestnávateľ musí spolupracovať buď so zamestnancom, alebo so zástupcami zamestnancov, pokiaľ u zamestnávateľa pôsobia. Taktiež má zamestnanec právo byť informovaný o pravidlách bezpečnosti práce zrozumiteľným a zákonným spôsobom.

Zdravotníctvo a sociálna starostlivosť patria k najnáročnejším odvetviam z hľadiska psychickej aj fyzickej záťaže. Najnovšie zistenia Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (ďalej len "­EU-OSHA") odhaľujú, že pracovníci v týchto profesiách sú čoraz viac vystavení psychosociálnym rizikám - od dlhých pracovných hodín a neustáleho stresu, až po násilie a vysokú emocionálnu záťaž.

Chceli by sme vás požiadať o radu pri preplatení dovolenky zamestnancovi, ktorý si do tejto chvíle nevyčerpal ani jeden deň dovolenky za rok 2024 a rok 2025. Za rok 2024 má nárok 25 + 5 dní dovolenky z vyššej kolektívnej zmluvy a za rok 2025 má nárok 25 + 5 dní dovolenky z vyššej kolektívnej zmluvy. Zostatok k 31. 12. 2025 je 30 dní za rok 2024 a 30 dní za rok 2025. Koľko dní dovolenky mu máme preplatiť? 

Pracovný čas je jedným z kľúčových nástrojov, ktorými zamestnávateľ organizuje svoju činnosť. Možnosť rozvrhnúť pracovné zmeny, zaviesť pružný pracovný čas, využiť nadčasy alebo pracovnú pohotovosť je v dnešnej ekonomike takmer nevyhnutné. Na druhej strane však práve pracovný čas výrazne zasahuje do života zamestnanca. Dĺžka práce, nočné zmeny, práca cez víkend a nedostatok odpočinku majú priamy dosah na zdravie, rodinný život a celkovú kvalitu života.

Zákon o príspevku na pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby (zákon č. 406/2025 Z. z.) novelizoval s účinnosťou od 1. januára 2026 Zákonník práce v ustanovení § 141 ods. 2 písm. c), ktoré upravuje niektoré dôležité osobné prekážky v práci.

Od 1. januára 2026 nadobudla účinnosť novela zákona, ktorá upravila podmienky poskytovania náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti. Nová legislatíva prináša rozšírenie obdobia, počas ktorého zamestnávateľ poskytuje náhradu príjmu zamestnancom,...

Závislá práca je základným pojmom pracovného práva a označuje prácu vykonávanú v pracovnoprávnych vzťahoch. Jej podstatou je vzťah nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobný výkon práce podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene a za mzdu, na náklady zamestnávateľa. Zamestnanec nemá plnú slobodu pri určovaní spôsobu, miesta a podmienok výkonu práce. Účelom zákonnej definície závislej práce je zabrániť obchádzaniu Zákonníka práce a využívaniu iných zmluvných typov na výkon práce so znakmi závislej práce (najmä švarcsystému).

Pri posúdení pracovného pomeru je potrebné rozlišovať, či ide o pracovný pomer na dobu určitú alebo v pracovnej zmluve absentuje určenie časovej dĺžky jeho trvania. Pritom ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do dvoch rokov alebo nad dva roky je možné len z taxatívne ustanovených dôvodov daných právnou úpravou.

Sociálna poisťovňa zareagovala na legislatívne zmeny účinné od 1. januára 2026 týkajúce sa minimálneho a maximálneho vymeriavacieho základu. Pripravila nové kalkulačky na výpočet poistného, ktoré sú dostupné na webovej stránke...