Portál pre zamestnávateľov, zástupcov zamestnancov, personalistov, manažérov HR a právnikov

Pracovné situácie

Pracovná pohotovosť mimo pracoviska a jej posúdenie

Publikované: Autor/i: JUDr. et. Mgr. Jozef Toman, PhD.

Je pracovným časom aj pracovná pohotovosť mimo pracoviska, ak povinnosti zamestnanca, ktoré z nej vyplývajú, obmedzujú nakladanie zamestnanca so svojím osobným časom?

V oblasti pracovného práva sa vo väzbe na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-518/15 Matzak objavil celý rad sporov, ktoré sa dostali pred Súdny dvor EÚ, ktoré sa týkajú otázky, či určitý čas, kedy je zamestnanec nejakým spôsobom k dispozícii zamestnávateľovi (pracovná pohotovosť) je považovaný za pracovný čas alebo nie?

Nejde o prípady, kedy sa pracovná pohotovosť uskutočňuje na pracovisku, pretože tam už Súdny dvor EÚ dávno v prípadoch napr. C-303/98 SIMAP, C-151/02 Jaeger rozhodol, že ide o pracovný čas (v tejto súvislosti to tak upravuje aj § 96 Zákonníka práce).

Ide o prípady, kedy sa zamestnanec zdržiava mimo pracoviska, ale vyžaduje sa, aby sa buď zdržoval na určitom mieste v blízkosti pracoviska, alebo sa na pracovisko, miesto zásahu dostal do určitého času, bol povinný zdvihnúť telefón a pod.

V podmienkach SR ide teda o posudzovanie situácie podľa § 96 Zákonníka práce, kde sa ustanovuje:
  • čas, počas ktorého sa zamestnanec zdržiava na pracovisku a je pripravený na výkon práce, ale prácu nevykonáva, je neaktívna časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa považuje za pracovný čas (§ 96 ods. 2 Zákonníka práce),
  • čas, počas ktorého sa zamestnanec zdržiava na dohodnutom mieste mimo pracoviska a je pripravený na výkon práce, ale prácu nevykonáva, je neaktívna časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa nezapočítava do pracovného času (§ 96 ods. 5 Zákonníka práce).

Toto rozdelenie v Zákonníku práce sa javí byť pri čisto gramatickom výklade nie celkom aktuálne a je otázne, ako by táto otázka bola posúdená v súdnom spore, ktorý by sa ako predbežná otázka dostal aj pred Súdny dvor EÚ.

V kontexte pracovného práva by teda napr. išlo o otázky, že zamestnanec má pracovnú pohotovosť mimo pracoviska (čo je doba odpočinku), ale v prípade potreby by sa do práce musel dostaviť do 10 minút alebo by musel byť v dostupnosti 5 km od pracoviska. Efektívne je tak obmedzený vo svojom pohybe.

Základná otázka, ktorá sa v tomto prípade teda objavuje, je, či takéto obmedzenie vlastne nie je ekvivalentom pobytu na pracovisku. Aký je rozdiel v tom, že zamestnanec je na pracovisku, nepracuje, ale je pripravený na výkon práce, alebo zamestnanec je síce na nejakom mieste (inom ako pracovisko), nepracuje, ale je povinný napr. do 10 minút prísť na pracovisko (a to znamená, že nemôže vo svojom osobnom čase ísť nikde)?

Prípad C-518/15 Matzak

Na zobrazenie tohto obsahu nemáte dostatočné oprávanenie.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Aktuálne články

Možnosti zamestnanca podať podnet inšpektorátu práce N

Publikované:

Pokiaľ zamestnanec zastáva názor, že sú porušované predpisy bezpečnosti práce, môže podať podnet inšpektorátu práce. Pritom inšpektoráty práce poskytujú zamestnancom ochranu práv a oprávnených záujmov v rozsahu predmetu inšpekcie práce, ktorú majú inšpektoráty práce dané právnou úpravou. V súvislosti s uvedeným musí sám zamestnanec vyhodnotiť situáciu u zamestnávateľa a posúdiť, či využije svoju možnosť podať podnet inšpektorátu práce. Právna úprava však počíta s možnosťou, že sa zamestnanec najprv pokúsi riešiť nevyhovujúcu situáciu so zamestnávateľom a oznámi mu nedostatky, ktoré u zamestnávateľa vznikli. Pri podávaní podnetu inšpektorátu práce zamestnanec opíše skutkový stav a konanie zamestnávateľa, z ktorého vyplýva porušenie predpisov bezpečnosti práce, či iných právnych predpisov v danom prípade. V uvedenom článku bude venovaná pozornosť prípadom, kedy môže zamestnanec podať právne relevantný podnet na inšpektorát práce pre porušovanie pracovnoprávnych predpisov a právnych predpisov bezpečnosti práce.

Podstatné zásady platné v pracovnom práve N

Publikované:

Pri výkone závislej práce zamestnancom sa uplatňujú určité základné zásady dané platnou právnou úpravou. Pritom môže ísť napríklad o základnú zásadu rovnakého zaobchádzania, ktorá si vyžaduje rovnaký prístup k zamestnancom a týka sa aj odmeňovania. Jednotlivé zásady pracovného práva sa týkajú aj vytvárania uspokojivého pracovného prostredia pre výkon závislej práce. Taktiež zásady pracovného práva požadujú vytváranie špecifických pracovných podmienok pre určité kategórie zamestnancov, akými sú napríklad tehotné ženy pracujúce v pracovnom pomere. Uvedené, vybrané základné zásady pracovného práva ustanovuje v čl. 1 až 11 zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) v časti „Základné zásady“, a to kogentnou právnou úpravou, ktorá musí byť bezvýhradne rešpektovaná.