Portál pre zamestnávateľov, zástupcov zamestnancov, personalistov, manažérov HR a právnikov

Pracovné situácie

Účtovanie finančného príspevku na úhradu časti mzdy zamestnanca materskej školy

Publikované: Autor/i: Ing. Terézia Urbanová

V článku sa venujeme problematike účtovania finančného príspevku na úhradu časti mzdy zamestnanca materskej školy z projektu na podporu udržania zamestnanosti materských škôl podľa opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky z 8. augusta 2007 č. MF/16786/2007-31, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, štátne fondy, obce a vyššie územné celky v z. n. p. (ďalej len "postupy účtovania") a podľa zákona § 54 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "zákon o službách zamestnanosti").

Projekt "Podpora udržania zamestnanosti v materských školách"
na podporu udržania pracovných miest v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a odstránením ich následkov (ďalej len "projekt") sa realizuje prostredníctvom úradov práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len "úrad práce") v rámci Slovenskej republiky ako aktívne opatrenie na trhu práce (ďalej len "AOTP") podľa § 54 ods. 1 písm. e) zákona o službách zamestnanosti.
Cieľom projektu je poskytnúť materským školám podporu na udržanie pracovných miest formou poskytovania príspevku z dôvodu vyhlásenia a trvania mimoriadneho stavu a odstránením jej následkov.
Projekt prispeje k zmierneniu ekonomických vplyvov na zamestnanosť v dôsledku vyhlásenej mimoriadnej situácie a prislúchajúcimi prijatými opatreniami.
Cieľovou skupinou
sú:
-
pedagogickí zamestnanci materských škôl,
-
odborní zamestnanci materských škôl,
-
nepedagogickí zamestnanci materských škôl.
Príspevok
sa poskytuje zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu (ďalej len "ESF") a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky (ďalej len "ŠR") v zmysle národného projektu
"Podpora udržania zamestnanosti v materských ­školách"
realizovaného podľa ­ § 54 ods. 1 písm. e) zákona o službách zamestnanosti a v rámci Operačného programu Ľudské zdroje. Tento príspevok sa skladá z príspevku zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky alebo z príspevku zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a z príspevku z Európskeho sociálneho fondu. Vzájomný pomer medzi prostriedkami spolufinancovania zo ŠR a prostriedkami ESF je 15 %: 85 % v rámci územia Slovenskej republiky okrem Bratislavského kraja. Vzájomný pomer medzi prostriedkami spolufinancovania zo ŠR a prostriedkami ESF je 50 %: 50 % v rámci územia Bratislavského kraja.
Na poskytnutie týchto prostriedkov, kontrolu týchto prostriedkov a vymáhanie ich neoprávneného použitia sa vzťahuje režim upravený v osobitných predpisoch (zákon č. 357/2015 Z.z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p., zákon č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p., zákon č. 292/2014 Z.z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.).
Vysvetlivky: KZ - kód zdroja, KZ 1AC1 príspevok z ESF, KZ 1AC2 príspevok zo ŠR, RK - rozpočtová klasifikácia, ESF - Európsky sociál­ny fond, ŠR - štátny rozpočet, ÚPSVaR - Úrad práce sociálnych vecí a rodiny.
 

Účtovanie v obciach

 

P. č.

Text účtovného prípadu

KZ

RK

Suma v €

Na zobrazenie tohto obsahu nemáte dostatočné oprávanenie.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Aktuálne články

Podstatné zásady platné v pracovnom práve N

Publikované:

Pri výkone závislej práce zamestnancom sa uplatňujú určité základné zásady dané platnou právnou úpravou. Pritom môže ísť napríklad o základnú zásadu rovnakého zaobchádzania, ktorá si vyžaduje rovnaký prístup k zamestnancom a týka sa aj odmeňovania. Jednotlivé zásady pracovného práva sa týkajú aj vytvárania uspokojivého pracovného prostredia pre výkon závislej práce. Taktiež zásady pracovného práva požadujú vytváranie špecifických pracovných podmienok pre určité kategórie zamestnancov, akými sú napríklad tehotné ženy pracujúce v pracovnom pomere. Uvedené, vybrané základné zásady pracovného práva ustanovuje v čl. 1 až 11 zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) v časti „Základné zásady“, a to kogentnou právnou úpravou, ktorá musí byť bezvýhradne rešpektovaná.

Nárok na rekondičný pobyt – diskriminácia z dôvodu materstva N

Publikované:

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sa (uznesenie 2Cdo/99/2022 z 18. decembra 2024) zaoberal otázkou porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a diskriminácie v pracovnoprávnom vzťahu v prípade rekondičného pobytu podľa § 11 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o BOZP“) z dôvodu tehotenstva a materstva (čerpania materskej dovolenky, a teda neprítomnosti v práci a dopadov na nárok na rekondičný pobyt).

Možnosti zamestnanca podať podnet inšpektorátu práce N

Publikované:

Pokiaľ zamestnanec zastáva názor, že sú porušované predpisy bezpečnosti práce, môže podať podnet inšpektorátu práce. Pritom inšpektoráty práce poskytujú zamestnancom ochranu práv a oprávnených záujmov v rozsahu predmetu inšpekcie práce, ktorú majú inšpektoráty práce dané právnou úpravou. V súvislosti s uvedeným musí sám zamestnanec vyhodnotiť situáciu u zamestnávateľa a posúdiť, či využije svoju možnosť podať podnet inšpektorátu práce. Právna úprava však počíta s možnosťou, že sa zamestnanec najprv pokúsi riešiť nevyhovujúcu situáciu so zamestnávateľom a oznámi mu nedostatky, ktoré u zamestnávateľa vznikli. Pri podávaní podnetu inšpektorátu práce zamestnanec opíše skutkový stav a konanie zamestnávateľa, z ktorého vyplýva porušenie predpisov bezpečnosti práce, či iných právnych predpisov v danom prípade. V uvedenom článku bude venovaná pozornosť prípadom, kedy môže zamestnanec podať právne relevantný podnet na inšpektorát práce pre porušovanie pracovnoprávnych predpisov a právnych predpisov bezpečnosti práce.

Fyzický útok na zamestnanca ako pracovný úraz? N

Publikované:

V praxi sa objavujú spory ohľadom zodpovednosti za škodu zamestnávateľa za pracovný úraz zamestnanca, ktorý nevznikne pri samotnom výkone práce a nevznikne činnosťou zamestnanca, ale činnosťou (konaním inej osoby) v podobe fyzického násilia/útoku na zamestnanca, ktorý má dopad na jeho zdravie. Otázka posudzovania takejto situácie nie je nová, ale bola riešená aj v minulosti (NS ČSR Cpj 37/74 (Rc 11/1976): „Dojde-li k úrazu pracovníka při plnění pracovních úkolů například tak, že je napaden jiným pracovníkem nebo osobou, která v organizaci nepracuje, jde o pracovní úraz, neboť při posuzování objektivní odpovědnosti organizace za pracovní úraz je rozhodující, že mu škoda vznikla při plnění pracovních úkolů, a nikoli okolnost, kdo je původcem škody)“, avšak posudzovanie konkrétnej situácie sa deje vždy v konkrétnom prípade a NS SR sa touto otázkou zaoberal aj v ostatnej dobe.

Práca na živnosť počas práceneschopnosti zamestnanca N

Publikované:

V škole máme ekonóma, ktorý je PN a (dlho bude), je u nás zamestnaný na trvalý pracovný pomer a zároveň je aj SZČO. Môže vykonávať ekonomickú činnosť, keď je na PN a faktúrovať si to?