V prvom roku samostatnej Slovenskej republiky priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca predstavovala necelých 179 eur, za tridsať rokov sa postupne zvýšila až na 1 300 eur. „V priebehu prvých desiatich rokov po prechode na trhové hospodárstvo sa medziročné tempá rastu priemernej nominálnej mzdy udržiavali väčšinou v dvojciferných číslach. Neskôr už vývoj priemernej mzdy nikdy nenabral také rýchle tempo. Celková mzdová dynamika postupne spomaľovala až na úroveň 6,5 % v roku 2000,“ vysvetľuje riaditeľ odboru štatistiky práce a vzdelávania Štatistického úradu SR Ivan Chrappa. Správu zverejňuje úrad ako jednu z aktivít k Európskemu dňu štatistiky (20. október).
Stiahnite si graf vo vysokom rozlíšení vo formáte PDF (111 kB), alebo vo formáte PNG (138 kB).
Koniec strmého rastu miezd
Mzdový vývoj, ktorý sa začiatkom tohto milénia pohyboval najčastejšie medzi 7 až 9 % však hospodárska kríza výrazne utlmila. Na konci roka 2008 sa medziročná dynamika miezd prepadla o polovicu a postupne spomalila na 2,2 % v roku 2011. V ďalších dvoch rokoch bol dosahovaný len 2,4 %-ný rast miezd. V prostredí silnejúcej ekonomiky podporenej zvyšovaním domáceho dopytu v roku 2014 priemerné zárobky vzrástli o 4,1 %. V rokoch 2015 a 2016 oscilovali okolo 3 % a v ďalších troch rokoch sa postupne zvyšovali až na hodnotu 7,8 % v roku 2019. V roku 2018 priemerná mzda prvýkrát presiahla úroveň tisíc eur (1 013 eur).
„Predpokladaný miernejší mzdový rast v dôsledku ochladzujúcej sa ekonomiky v marci 2020 ešte zhoršila rozbiehajúca sa pandémia COVID-19, čo pribrzdilo priemerný rast miezd na polovicu,“ dodáva Ivan Chrappa. Podľa Ivana Chrappu najhoršia situácia bola v 2. štvrťroku 2020, keď zamestnanci odpracovali menej hodín v dôsledku uzavretia mnohých prevádzok alebo menšieho počtu zákaziek v otvorených prevádzkach, ako aj poberania nemocenských dávok počas čerpania karanténneho ošetrovného alebo nemocenského.
Výsledkom bol počas 30 rokov ojedinelý medziročný prepad priemernej nominálnej mzdy v 2. kvartáli 2020 o 1,2 %. „V ďalších štvrťrokoch sa odmeňovanie za prácu vrátilo k pozitívnym číslam pod vplyvom podpory štátnych príspevkov na udržanie zamestnanosti,“ objasňuje Ivan Chrappa.
Po pandémii prišlo opäť k vyššej valorizácii platov
Vývoj priemernej mzdy v roku 2021 po miernom navýšení o 3,5 % v prvých mesiacoch sa vyšplhal na 10,5 % v 2. štvrťroku, čo bola najvyššia hodnota kvartálneho medziročného rastu od roku 2004. Pri hodnotení tohto vysokého čísla však treba vziať do úvahy nízku porovnávaciu bázu rovnakého štvrťroku 2020. Ak by sme dáta hypoteticky očistili od vplyvu pandémie, rast miezd v 2. štvrťroku 2021 by bol len na úrovni približne 2,5 %.
V ďalších štvrťrokoch počas roka 2022 sa rast priemernej nominálnej mzdy udržiaval väčšinou v rozpätí 7 až 9 %. „Pozitívna dynamika sa prejavila vo všetkých odvetviach ekonomiky, pričom najvyššie hodnoty dosahovali často tie, ktoré pandémia najviac zasiahla, ako sú ubytovacie a stravovacie služby alebo umenie zábava a rekreácia,“ dodáva Ivan Chrappa.
Stiahnite si graf vo vysokom rozlíšení vo formáte PDF (94 kB), alebo vo formáte PNG (82 kB).
V prvých dvoch štvrťrokoch tohto roka sa hodnoty rastu miezd priblížili až k 10 %, pričom podobne vysoké prírastky boli na Slovensku naposledy dosahované pred 15 rokmi. V pozadí stojí v súčasnosti podľa Ivana Chrappu najmä súhra viacerých faktorov, ako je napríklad tlak vysokej cenovej hladiny na zamestnávateľov snažiacich sa udržať si zamestnancov, neuspokojený dopyt po kvalifikovanej pracovnej sile v niektorých sektoroch hospodárstva a valorizácia platov vo verejnom sektore.
Zníženie reálnej mzdy zaznamenali zamestnanci v ére samostatnej SR 7-krát
Ak trend priemernej nominálnej mzdy porovnáme s trendom spotrebiteľských cien na území SR, dostaneme reálnu mzdu, ktorá vyjadruje o koľko viac alebo menej si mohol priemerný slovenský zamestnanec dovoliť kúpiť zo svojho zárobku. Najrýchlejšie reálne mzdy rástli v rokoch 1996, 1997, 2005 a 2002. Zníženie reálnych miezd na ročnej úrovni zaznamenali zamestnanci za posledných 30 rokov 7-krát, najhlbší prepad priniesli roky 2000, 2022, 1993 a 1999.
„V období medzi zmenou režimu a vznikom SR reálna mzda často klesala v dôsledku liberalizácie cien v súvislosti s prechodom z centrálne plánovaného hospodárstva na trhovú ekonomiku. V rokoch 1994 až 1998 síce rástla, ale v dôsledku prehrievania ekonomiky, čo sa následne prejavilo v jej poklese v rokoch 1999 až 2000,“ vysvetľuje Ivan Chrappa.
V období rokov 2001 až 2010 rastúci trend reálnej mzdy pokračoval s výnimkou roku 2003, kedy prebehla väčšia vlna deregulácie cien a konca roku 2008 v dôsledku dopadu hospodárskej krízy. Pod vplyvom rastúcej inflácie a utlmenia mzdovej dynamiky sa reálna mzda postupne prepadla na celoročnej úrovni v roku 2011 a v červených číslach zostala aj v nasledujúcom roku. V tomto období platy reálne klesli o viac ako 1 %. „Ak by sme reálnej mzde z roku 1989 prisúdili hodnotu 100, tak môžeme konštatovať, že až v roku 2007 prevýšila túto úroveň (o 0,6 %),“ konštatuje Ivan Chrappa.
V roku 2013 sa pozitívny trend obnovil o 1 % a v období rokov 2014 až 2019 pri stabilných cenách boli medziročné prírastky ešte výraznejšie od 3 do 5 %. Akcelerácia priemernej mzdy v reálnom vyjadrení dosiahla najvyššiu 7 %-nú úroveň v 2. štvrťroku 2019. Vysoká hodnota práve v tomto kvartáli o rok neskôr, keď pandémia tvrdo zasiahla ekonomiku, prispela k prepadu reálnej mzdy o 3 %. Vzhľadom na kladné čísla v ostatných 3 štvrťrokoch 2020 si reálna mzda udržala rast v celoročnom priemere na takmer 2 %-nej úrovni. V porovnaní s predchádzajúcim predpandemickým rokom to však bolo len o niečo viac ako tretinové tempo navýšenia.
V dôsledku nižšej dynamiky spotrebiteľských cien počas 1. polroku 2021 oproti vývoju priemerných zárobkov reálna mzda medziročne vzrástla o 5,3 %. Väčšia časť prírastku vznikla v 2. štvrťroku (o 8,1 %). Dosiahnutá bola najvyššia hodnota tohto ukazovateľa za posledných 23 rokov, čo bolo však spôsobené aj nízkou porovnávacou základňou, ktorú predstavovalo pandémiou poznačené rovnaké obdobie predchádzajúceho roka.
Energetická kríza, inflácia a vojna vyvolali opäť vysoký pokles reálnej mzdy
Rok 2022 priniesol zásadný obrat, keď priemerné zárobky v reálnom vyjadrení klesli v 1. štvrťroku o 1,4 %. V ďalších štvrťrokoch sa tento pokles prehlboval až na 7,6 % v posledných troch mesiacoch roka. „Najvyšší prepad miezd na celoročnej úrovni od roku 2000 bol vyvolaný najmä prudko rastúcimi cenami tovarov a služieb. Súčasne negatívny dopad na rast cien energetických surovín mal pretrvávajúci vojnový konflikt na Ukrajine,“ dodáva Ivan Chrappa.
Od začiatku tohto roka klesajúca inflácia zmiernila tlak na mzdový vývoj, čo sa prejavilo v spomalení poklesu reálnej mzdy na 2 % v 2. kvartáli. „Otázkou zostáva, či aj predpokladaný vyšší rast nominálnych miezd bude stačiť na to, aby sa v ďalšom období reálna mzda vrátila ku kladným číslam,“ uzatvára Ivan Chrappa.
