Výkon krátkodobej práce v zahraničí pre Slovenského zamestnávateľa – právne a daňové dopady

Čo ak sa zamestnanec rozhodne pracovať pre slovenského zamestnávateľa zo zahraničia?

Zamestnanec sa napríklad rozhodne zo súkromných dôvodov dočasne zdržiavať v cudzine mimo Slovenskej republiky a vzhľadom k tomu, že častokrát potrebuje pravidelný príjem alebo ho jednoducho práca baví a nechce ju prerušiť, dohodne sa so zamestnávateľom, že po určitú dobu  bude pracovať pre neho zo zahraničia. Nie pre iný subjekt, nie pre pobočku zamestnávateľa, či jeho sesterskú alebo materskú spoločnosť v  cudzom štáte, ale stále pre toho istého slovenského zamestnávateľa (rovnakú entitu).

V zásade je takáto dohoda možná, ak s tým zamestnávateľ súhlasí, nakoľko miesto výkonu práce je jednou z podstatných náležitostí pracovnej zmluvy a k jeho zmene nemôže dôjsť jednostranným rozhodnutím zamestnanca, ale vyžaduje sa aj súhlas zamestnávateľa. Zamestnávateľ môže, ale nemusí, súhlasiť s výkonom práce zo zahraničia. V prípade, že zamestnávateľ nesúhlasí s výkonom práce zamestnanca zo zahraničia, zamestnanec nie je oprávnený vykonávať prácu zo zahraničia, ale v dohodnutom mieste výkonu práce podľa platnej pracovnej zmluvy.

Ak však zamestnávateľ súhlasí, aby zamestnanec vykonával prácu zo zahraničia na základe súkromnej požiadavky zamestnanca, ktorý do zahraničia cestuje na vlastné náklady predovšetkým zo súkromných dôvodov, či už v rámci dovolenky a následne po skončení dovolenky tam plánuje zotrvať, a tak pokračovať vo výkone práce pre zamestnávateľa, je potrebné upraviť si pôvodne dohodnuté zmluvné podmienky.

Je v tomto prípade potrebná zmena pracovnej zmluvy?

Predpokladom pre takúto dohodu je taký druh práce, ktorý to umožňuje, v praxi najčastejšie pôjde o prípady druhu práce, ktoré nemajú manuálny charakter a ich náročnosť, či požiadavky, umožňujú formu telepráce (tzn. ak sa práca vykonáva s použitím informačných technológií, pri ktorých dochádza pravidelne k elektronickému prenosu dát na diaľku).

Pri takomto výkone práce zo zahraničia, pre rovnakú entitu, nejde o vyslanie ani o dočasné pridelenie, ani o pracovnú cestu.

Z právneho hľadiska na takýto konkrétny prípad (súkromná požiadavka zamestnanca z dôvodu predĺženia pobytu v zahraničí), ak je možné prácu vykonávať formou telepráce, je potrebné dohodnúť si zmenu pracovnej zmluvy, pričom zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť písomne a jedno vyhotovenie zmeny pracovnej zmluvy vydať zamestnancovi. Pri zmene miesta výkonu práce do iného štátu ako je štát, v ktorom zamestnanec obvykle pracuje, sa uplatňuje § 44a Zákonníka práce.

Podľa predmetného ustanovenia si strany musia dohodnúť:

• miesto výkonu práce v štáte alebo v štátoch mimo územia Slovenskej republiky,
• dobu výkonu práce v štáte alebo v štátoch mimo územia Slovenskej republiky,
• menu, v ktorej sa bude vyplácať mzda alebo jej časť
• údaj o ďalších plneniach spojených s výkonom práce v štáte alebo v štátoch mimo územia Slovenskej republiky v peniazoch alebo naturáliách,
• údaj o tom, či je zabezpečená repatriácia zamestnanca a aké sa na ňu vzťahujú podmienky.

Uvedeným nie sú dotknuté iné súvisiace povinnosti zamestnávateľa, či už podľa Zákonníka práce alebo osobitných právnych predpisov s ohľadom na konkrétnu situáciu. 

Aké daňové a odvodové dopady to so sebou prináša?

Hoci sa môže zdať, že z pohľadu pracovného výkonu ide len o zmenu miesta výkonu práce, táto zmena so sebou môže priniesť viaceré daňové a odvodové dopady, ktoré nemožno podceniť. Kľúčovým faktorom pri posudzovaní daňových a odvodových dopadov je krajina daňovej rezidencie ako aj bydlisko zamestnanca. Ak zamestnanec odíde do zahraničia len krátkodobo (napr. niekoľko týždňov či mesiacov), pravdepodobne zostáva daňovým rezidentom SR. Pri dlhodobom pobyte (viac ako 183 dní v roku) však môže získať daňovú rezidenciu v inej krajine, čo môže mať dopady na zdanenie jeho príjmu v zahraničí.

Dlhodobý výkon práce zamestnanca zo zahraničia môže v niektorých prípadoch viesť k vzniku tzv. stálej prevádzkarne zamestnávateľa v tejto krajine. To môže mať dopad na zdanenie príjmov samotného zamestnávateľa v danej krajine, nutnosť registrácie a dodržiavania lokálnych daňových a právnych predpisov.