Portál pre zamestnávateľov, zástupcov zamestnancov, personalistov, manažérov HR a právnikov

Pracovné situácie

Zoradiť podľa:

Zoradiť podľa:

Autor/i Mgr. Ladislav Briestenský

Počet článkov autora: 6


Domácka práca a podklad na spracovanie mzdy N

Autor/i: Mgr. Ladislav Briestenský

Ak má zamestnanec „home ­office”, nie je evidovaný v dochádzke. Na základe akého podkladu sa mu má spracovať mzda? Treba v tomto prípade predkladať výkaz odpracovaných hodín?

Náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku zamestnanca N

Autor/i: Mgr. Ladislav Briestenský

Môže starosta preplatiť dovolenku zamestnanca z roku 2018 v rozsahu 16 dní, ktorú si nemohol vyčerpať pre zastupovanie a množstvo vlastnej práce?

Odstúpenie zamestnávateľa od pracovnej zmluvy N

Autor/i: Mgr. Ladislav Briestenský

V čase, keď mal zamestnanec nastúpiť do práce, oznámil zamestnávateľovi, že je práceneschopný. Môže vzniknúť pracovný pomer aj počas práceneschopnosti?

Odstupné hlavného kontrolóra N

Autor/i: Mgr. Ladislav Briestenský

Má hlavný kontrolór obce po skončení funkčného obdobia nárok na odstupné, pokiaľ sa znova nezúčastní voľby na nasledujúce funkčné obdobie?

Odstupné starostovi po vzdaní sa mandátu N

Autor/i: Mgr. Ladislav Briestenský

Starosta sa písomne vzdal mandátu. Následne doručil žiadosť o vyplatenie odstupného. Má naň nárok? Myslíme si, že keď sa vzdal mandátu, minimálne morálny nárok nemá.

Rozsah dovolenky starostu N

Autor/i: Mgr. Ladislav Briestenský

Na koľko dní dovolenky má nárok starosta obce, ktorý má viac ako 33 rokov? Vzťahuje sa na neho kolektívna zmluva vyššieho stupňa pre verejnú správu?

Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Aktuálne články

Fyzický útok na zamestnanca ako pracovný úraz? N

Publikované:

V praxi sa objavujú spory ohľadom zodpovednosti za škodu zamestnávateľa za pracovný úraz zamestnanca, ktorý nevznikne pri samotnom výkone práce a nevznikne činnosťou zamestnanca, ale činnosťou (konaním inej osoby) v podobe fyzického násilia/útoku na zamestnanca, ktorý má dopad na jeho zdravie. Otázka posudzovania takejto situácie nie je nová, ale bola riešená aj v minulosti (NS ČSR Cpj 37/74 (Rc 11/1976): „Dojde-li k úrazu pracovníka při plnění pracovních úkolů například tak, že je napaden jiným pracovníkem nebo osobou, která v organizaci nepracuje, jde o pracovní úraz, neboť při posuzování objektivní odpovědnosti organizace za pracovní úraz je rozhodující, že mu škoda vznikla při plnění pracovních úkolů, a nikoli okolnost, kdo je původcem škody)“, avšak posudzovanie konkrétnej situácie sa deje vždy v konkrétnom prípade a NS SR sa touto otázkou zaoberal aj v ostatnej dobe.

Práca na živnosť počas práceneschopnosti zamestnanca N

Publikované:

V škole máme ekonóma, ktorý je PN a (dlho bude), je u nás zamestnaný na trvalý pracovný pomer a zároveň je aj SZČO. Môže vykonávať ekonomickú činnosť, keď je na PN a faktúrovať si to?

(NE)Oprávnenia prokuristu v pracovnoprávnych vzťahoch N

Publikované:

Vo svete podnikania je pomerne bežné, že za podnikateľa koná jeho prokurista. Tým môže byť len fyzická osoba, ktorá je udelením prokúry splnomocnená na všetky právne úkony, ku ktorým pri prevádzke podniku dochádza. A to aj v prípadoch, keď sa na tieto úkony vyžaduje osobitné plnomocenstvo. Takto vymedzuje prokúru Obchodný zákonník.

Práva subjektu, ktorý prijal dodávku práce osoby nelegálne zamestnávanej, voči inšpekcii práce v konaní o uložení pokuty (právo na spravodlivý proces) N

Publikované:

Na konci roka 2024 Najvyšší správny súd SR (Zbierka stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky 3/2024, ročník: III.) publikoval niekoľko rozhodnutí, ktoré priamo súvisia s pracovným právom. Ide aj o rozhodnutie 88/2024 ZNSS založené na rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Ssk 26/2023 z 26. júna 2024, ktorý sa týka otázky subjektu, ktorý prijal prácu fyzickej osoby, ktorá je nelegálne zamestnávateľom dodávateľom práce/služby podľa § 7b ods. 5 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a jeho postavení v konaní – napríklad možnosť namietania toho, čo poskytovateľ práce/služby nenamietal.

Skúšobná doba a počítanie času – judikát Najvyššieho súdu SR - R 66/2024 N

Publikované:

Na konci roka 2024 Najvyšší súd SR (Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 6/2024) publikoval niekoľko rozhodnutí, ktoré sa týkajú pracovného práva alebo s ním priamo súvisia. Medzi nimi je aj judikát R 66/2024 založený nauznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. augusta 2024, sp. zn. 6CdoPr/11/2023, ktoré sa týka § 45 Zákonníka práce – trvania skúšobnej doby.