Pracovnoprávny spor v Českej a Slovenskej republike (2) Odklony od všeobecnej úpravy v rámci vedenia individuálneho pracovnoprávneho sporu

Kauzálna príslušnosť súdov v pracovnoprávnych sporoch

Rekodifikácia civilného práva procesného v prvom rade zakotvila kauzálnu miestnu príslušnosť súdov v pracovnoprávnych sporoch. Ustanovenie § 23 CSP [1] upravuje kauzálnu príslušnosť súdov v individuálnych pracovnoprávnych sporoch, ako aj v sporoch z kolektívnych pracovnoprávnych vzťahov, štrajkov a výluky. Podľa § 40 CSP súd skúma kauzálnu príslušnosť počas celého konania. To znamená, že v prípade, ak by žaloba v pracovnoprávnom spore bola podaná na nepríslušný súd, ktorý svoju nepríslušnosť zistí až v priebehu konania, bezodkladne postúpi spor príslušnému súdu podľa § 43 CSP.

Kauzálnu príslušnosti súdov na prejednávanie pracovnoprávnych sporov zákonodarca odôvodňuje tým, že cieľom rekodifikovanej právnej úpravy bolo vytvoriť podmienky na špecializáciu v tomto type agendy. Pri určovaní okresných súdov v sídle kraja sa brala do úvahy najmä štatistika nápadu na jednotlivé súdy, dopravná infraštruktúra a dostupnosť. Na jednej strane zákonodarca tvrdí, že chcel zabezpečiť ako cieľ špecializáciu jednotlivých okresných súdov na riešenie pracovnoprávnych sporov, a na druhej strane prihliadal aj na otázku logistiky, to znamená dopravnej dostupnosti súdov tak, aby prípadné pracovnoprávne spory neboli neriešiteľnou dilemou, čo sa týka dostupnosti najmä zo strany zamestnancov. Podľa komentára k CSP problematika individuálnych pracovnoprávnych sporoch nie je natoľko náročná, aby musela byť riešená na samostatných špecializovaných súdoch, a taktiež, že stanovenie jedného okresného súdu v rámci kraja na riešenie pracovnoprávnych sporov nemusí byť dostatočné. [2]

S uvedeným pohľadom autorov komentára k CSP sa nestotožňujeme, podľa nášho názoru problematika pracovnoprávnych sporov je pomerne náročná, a to najmä s ohľadom na ich osobitnú povahu, ktorá vyplýva z právnej nerovnováhy subjektov pracovnoprávnych vzťahov. Fakt, že pôvodná právna úprava zrejme nereflektovala potreby a povahu pracovnoprávnych sporov, možno konštatovať aj na základe toho, že konania v pracovnoprávnych sporoch prebiehali aj niekoľko rokov. Sudcovia, prejednávajúci pracovnoprávne spory, boli zavalení ďalšou agendou odlišnej povahy. Vo všeobecnosti sme toho názoru, že špecializácia sudcov v akomkoľvek odvetví práva v rámci jedného súdu môže len zlepšiť kvalitu vynášaných rozsudkov, ako aj samotného priebehu konania. Otázka, či je určenie len jedného súdu v rámci celého kraja efektívnym riešením a či v danom prípade nebudú kauzálne príslušné súdy rovnako vyťažené ako pred rekodifikáciou civilného práva procesného, stojí za zváženie. Napriek tomu, že od prijatia CSP ubehlo už takmer 7 rokov, vychádzajúc z našich skúseností, zavedenie kauzálnej príslušnosti súdov nemalo zásadný vplyv na rýchlosť súdneho konania alebo jeho efektivitu. Možno konštatovať, že ak aj došlo k prehĺbeniu odbornosti súdov (resp. sudcov), ktorí riešia pracovnoprávne spory na konkrétnych kauzálne príslušných súdoch, samotná rýchlosť konania súdov v pracovnoprávnych sporov sa zásadným spôsobom nezmenila.

V tejto súvislosti poukazujeme na to, že od júna 2023 je účinná novela zákona č. 150/2022 Z. z o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov, tzv. nová súdna mapa. Na základe novej súdnej mapy došlo k reorganizácii doterajšieho systému súdov, čo sa dotklo aj súdov, ktoré boli kauzálne príslušné na prejednávanie pracovnoprávnych sporov.

Nová súdna mapa má smerovať k zefektívneniu konaní a celého systému súdnictva, pričom znížila počet pôvodne existujúcich 54 okresných súdov na 31 okresných súdov. Konkrétne dopady na prejednávanie sporov, fungovanie súdov a efektivitu tejto zmeny ešte nie sú s ohľadom na krátkosť času od jej účinnosti známe.

V Českej republike nie je stanovená žiadna osobitná kauzálna príslušnosť súdov na prejednávanie pracovnoprávnych sporov. Platí všeobecná úprava, že pracovnoprávne veci sú prejednávané v Českej republike civilnými súdmi. Neexistuje teda samostatná sústava pracovného súdnictva. V občianskom súdnom konaní prejednávajú a rozhodujú súdy spory a iné veci, ktoré vyplývajú z pomerov súkromného práva. [3] Do 31.  decembra 2013 obsahovalo predmetné ustanovenie § 7 OSŘ aj konkrétny výpočet jednotlivých odvetví súkromného hmotného práva, spory z ktorých prejednávajú civilné súdy a medzi nimi boli uvedené aj právne veci vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov. Tento stav však bol zrušený novelou č. 293/2013 Sb., pričom podľa dôvodovej správy k tejto novele OSŘ bolo upustené od rozlišovania jednotlivých odvetví z dôvodu obnovenia Občianskeho zákonníka ako všeobecného kódexu súkromného práva. Myšlienka jednotného rekodifikovaného súkromného práva bola tým vyjadrená v právnej úprave občianskeho súdneho konania, ktorého primárnym účelom je práve riešenie sporov vyplývajúcich zo súkromného práva. [4]

Civilné súdy v ČR majú právomoc v troch základných skupinách sporov, ktoré sú rozptýlené v rôznych predpisoch tvoriacich pracovné právo. Za základnú skupinu môžeme považovať pracovné veci v užšom slova zmysle, ďalšiu skupinu tvoria spory podľa zákona o kolektívnom vyjednávaní a do poslednej skupiny spadajú veci, ktoré sú zakotvené v zákone o zvláštních řízeních soudních [5], ktoré zahŕňajú konanie vo veciach volieb do zamestnaneckej rady, volieb zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a volieb členov zvláštneho vyjednávacieho výboru pre európske družstevné spoločnosti.

OSŘ prvýkrát v rámci svojho znenia upravuje pracovné veci v § 36a, podľa ktorého v konaní vedenom na okresnom súde koná a rozhoduje senát v pracovných veciach. V tejto súvislosti poukazujeme na to, že senát musí vždy konať a rozhodovať tiež v prípadoch, ak je bežná vec spojená s pracovnou vecou na spoločné konanie, a to buď na základe spojenia veci žalobcom v podanej žalobe, alebo na základe rozhodnutia súdu podľa § 112 ods. 1 OSŘ. Úprava obsadenia súdu je tak jednou z mála oblastí, v rámci ktorej OSŘ výslovne zakotvuje zvláštnu úpravu pre pracovné