Dňa 26. marca 2024 vydal Najvyšší súd SR uznesenie (7CdoPr/2/2024), v ktorom sa venoval otázke aplikácie § 120 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“ alebo „ZP“) – pojem odmeňovanie a situácii, keď je u zamestnávateľa kolektívna zmluva upravujúca odmeňovanie, čo znamená, že zamestnávateľ nemusí aplikovať šesť stupňov náročnosti práce a zaradiť príslušné pracovné miesto do príslušného stupňa náročnosti práce. V prvej časti textu sa venujeme zneniu uvedeného uznesenia a záverom Okresného (Mestského súdu), Krajského súdu a Najvyššieho súdu a v ďalšej časti komentujeme predmetné rozhodnutie a právnu úpravu v SR.
- Vzor
Konanie pred Okresným súdom
(Pozn.: Okresný súd Bratislava III - teraz Mestský súd Bratislava IV - 12Cpr/11/2020-170)
Situácia: žalobkyňa sa domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť jej sumu 895,20 eura ... . Žalobkyňa vykonávala u žalovanej závislú prácu na pozícii odborného referenta pre prevádzku ... od 20. augusta 2018 do 19. februára 2020. Žalobkyni bola v mesiacoch august 2018 až december 2018 vyplácaná základná mzda vo výške 150 eur, v mesiacoch január až december 2019 základná mzda vo výške 162 eur a v období od januára do februára 2020 základná mzda vo výške 180 eur, čo predstavovalo sumy mzdy vyššie ako minimálne mzdy ustanovené nariadeniami vlády.
(Pozn. autora: Tu je konštatovanie NS SR zmätočné, pretože z rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že tieto sumy sú základnou mzdou.)
Žalobkyňa listom zo 17. januára 2020 požiadala žalovanú ako svojho zamestnávateľa o doplatenie dlžnej časti mzdy za roky 2018 - 2019 do výšky minimálneho mzdového nároku zodpovedajúcemu 3. stupňu náročnosti práce, ktorej žiadosti žalovaná nevyhovela.
(Pozn. autora: Žalobkyňa sa teda domnievala, že mala byť zaradená do 3. stupňa náročnosti práce, čomu by zodpovedal minimálny mzdový nárok 672 € v roku 2018 a 728 € v roku 2019.)
Sporným v konaní bolo, či
(1) je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve tak, ako to vyžaduje § 120 ZP,
(2) stupeň náročnosti práce, ktorému zodpovedala práca žalobkyne a tiež
(3) výška doplatku mzdy žalobkyne v závislosti od stupňa náročnosti práce.
Závery súdu:
Prvostupňový súd uviedol, že minimálne mzdové nároky upravené v § 120 ZP sa uplatňujú len vo vzťahu k zamestnancom, ktorých odmeňovanie za prácu upravuje Zákonník práce a súčasne ich odmeňovanie nie je dohodnuté v kolektívnej zmluve. Uzavrel, že odmeňovanie zamestnancov a mzdové podmienky nie sú totožné pojmy a súd im tak nemôže priznať rovnaký obsah a výklad.
Mzdové podmienky v zmysle § 119 ods. 3 ZP sú upravené v pracovnej zmluve žalobkyne a v základnom dokumente zamestnávateľa, na ktoré pracovná zmluva odkazuje, a to províznom a odmeňovacom poriadku. Rovnako tak kolektívna zmluva na roky 2017 - 2019 a na roky 2020 - 2022 ustanovovali odmeňovanie zamestnancov. Vyhodnotil, že odmeňovanie zamestnancov bolo dohodnuté v oboch kolektívnych zmluvách. Námietku žalobkyne týkajúcu sa neexistencie úpravy odmeňovania v kolektívnej zmluve či len jej všeobecného vymedzenia nepovažoval preto za dôvodnú. Z uvedených dôvodov žalovaná nebola povinná doplatiť žalobkyni uplatňovaný doplatok mzdy.
(Pozn. autora: Okresný súd v bode 8.4. jeho rozhodnutia uvádza, že „8.4. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalovanej, že ak by zákonodarca chcel prostredníctvom § 120 ods. 1 Zákonníka práce upraviť, že v prípade, ak nedohodne mzdové podmienky podľa § 119 ods. 3 priamo v kolektívnej zmluve, tak j