Výpoveď zamestnancovi

Ak je zamestnanec uznaný za dočasne práceneschopného, tak počas dočasnej pracovnej neschopnosti mu zamestnávateľ nemôže dať výpoveď. Ide o osobitnú kategóriu zamestnancov pri skončení pracovného pomeru výpoveďou, kedy sú zamestnanci v tzv. ochrannej dobe. Ochranná doba predstavuje mimoriadny stav, v ktorej sa zamestnanec prechodne nachádza, a kedy je zo zákona chránený pred nepriaznivými dôsledkami skončenia pracovného pomeru. Počas tejto doby zamestnávateľ nemôže dať zamestnancovi výpoveď. Zákaz výpovede sa vzťahuje len na zamestnávateľa, to znamená, že zamestnanec sám výpoveď môže dať, u neho žiadna ochranná doba neplatí. Uvedené vyplýva z ust. § 64 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce:  

"Zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe, a to v dobe, keď je zamestnanec uznaný dočasne za práceneschopného pre chorobu alebo úraz, ak si túto neschopnosť úmyselne nevyvolal alebo nespôsobil pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, a v dobe od podania návrhu na ústavné ošetrovanie alebo od nástupu na kúpeľnú liečbu až do dňa ich skončenia."

Existujú aj výnimky zo zákazu výpovede, ktoré sú upravené v ust. § 64 ods. 3 Zákonníka práce, napríklad zákaz výpovede sa nevzťahuje na výpoveď danú zamestnancovi pre iné porušenie pracovnej disciplíny [§ 63 ods. 1 písm. e)], ak nejde o tehotnú zamestnankyňu alebo ak nejde o zamestnankyňu na