Rozhodnutie zamestnávateľa o zavedení pružného pracovného času

Pružný pracovný čas je medzi zamestnancami populárny, lebo zamestnanec si sám zvolí začiatok alebo aj koniec pracovného času v jednotlivých dňoch v rámci časových úsekov určených zamestnávateľom (voliteľný pracovný čas). Medzi dva úseky voliteľného pracovného času je vložený časový úsek, v ktorom je zamestnanec povinný byť na pracovisku (základný pracovný čas).

Pružný pracovný čas oceňujú viacerí zamestnanci najmä z dôvodu, že im pomáha skĺbiť pracovný život so súkromným, t. j. hlavne starostlivosť o rodinu a jej potreby. Uplatňovanie pružného pracovného času tak predstavuje zlepšenie pracovných, ale aj iných životných podmienok zamestnancov.

Zamestnanec si sám slobodne volí začiatok svojho pracovného času v ten-ktorý pracovný deň, ale tak, aby bol splnený mesačný fond v danom kalendárnom mesiaci, t. j. aby v rozhodujúcom období odpracoval tzv. prevádzkový čas. 

Pojem „prevádzkový čas“ definuje zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) v § 88 ods. 4 ako celkový pracovný čas, ktorý je zamestnanec povinný odpracovať v pružnom pracovnom období určenom zamestnávateľom.

Rozhodujúcim obdobím, v ktorom sa uplatňuje pracovný čas, pritom v zmysle § 88 ods. 5 Zákonníka práce môže byť:

• pracovný deň,
• pracovný týždeň,
• štvortýždňové pracovné obdobie alebo
• iné pracovné obdobie.

Pružné pracovné obdobie

Ustanovenie § 88 ods. 5 Zákonníka práce dáva možnosť zaviesť pružný pracovný čas najmä ako:

1. Pružný pracovný deň, t. j. denný pružný pracovný čas. Pri pružno