Rozsah zmien, ktoré prináša novela zákona o verejnom obstarávaní, je obrovský. Dosah na všetkých účastníkov sektora bude významný. Konštatuje to Ján Azud z advokátskej kancelárie Ružička and Partners v právnom komentári. Zostáva podľa neho čakať, ako bude nový systém fungovať v praxi a ako dlho vydrží, kým bude opäť zmenený. Je presvedčený, že systém potrebuje predovšetkým stabilitu a nie neustále "vylepšovanie".
Azud priblížil, že s cieľom predchádzania špekulatívneho konania hospodárskych subjektov sa zákonodarca rozhodol oprášiť inštitút "zjavne nedôvodnej námietky", ktorý bol navrhovaný už v roku 2019. "V prípade podania zjavne nedôvodnej námietky Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) konanie zastaví a ten, kto poruší zákaz podať takúto námietku, zodpovedá za škodu, ktorá tým inému vznikne," opísal Azud. Samotná existencia tohto inštitútu však podľa neho môže odradiť hospodárske subjekty od uplatňovania práv, ktoré im garantuje európska úprava práva verejného obstarávania.
Dodal, že od účinnosti novely zákona zároveň nebude možné podať námietky napríklad pri zadávaní zákaziek na stavebné práce s predpokladanou hodnotou 800.000 eur a menej, pri zadávaní podlimitných zákaziek verejným obstarávateľom na dodanie tovaru alebo poskytnutie služby, alebo pri zadávaní podlimitnej koncesie. Azud však podotkol, že počet takýchto zákaziek je veľký.
Upozornil aj na novú úpravu predbežného opatrenia, ktorým môže úrad pozastaviť konanie kontrolovaného v prípade podaných námietok. "Toto nebude po novom možné, ak pôjde o preskúmavanie postupu zadávania zákazky na stavebné práce, ktorej predpokladaná hodnota je v intervale medzi 800.000 a 3 miliónmi eur," poznamenal.
V takom prípade podľa neho úrad nebude môcť ani rozhodnúť o nariadení odstránenia protiprávneho stavu alebo o zrušení súťaže, ale len deklaratórne skonštatovať porušenie zákona. "V prípade podania námietok vo vzťahu k takýmto zákazkám bude preto na rozhodnutí zadávateľa, či napriek námietkam uzavrie zmluvu, alebo počká na rozhodnutie o námietkach," dodal Azud. Je podľa neho otázne, aký efekt bude mať táto zmena. Myslí si, že zadávatelia zákaziek zrejme nebudú tak odvážni, aby uzatvárali zmluvy napriek konaniu o námietkach a riskovali dôsledky z následne konštatovaného porušenia zákona.
Novela zákona zároveň hovorí o rušení Rady ÚVO ako odvolacieho orgánu úradu, ktorá s účinnosťou novely prestane pôsobiť vo vzťahu k novým verejným obstarávaniam. Konanie úradu o námietkach bude teda už len jednoinštančné a jeho rozhodnutia v prvom stupni budú preskúmateľné súdom. Prelínajúce sa právomoci odchádzajúcej rady a predsedu úradu spolu s komplikovanými prechodnými ustanoveniami majú podľa Azuda potenciál viesť k zmätku pre zadávateľov zákaziek aj hospodárske subjekty.
Poukázal tiež na to, že Krajský súd v Trnave sa fakticky stane odvolacím orgánom proti prvostupňovým rozhodnutiam úradu a súdy získajú viac právomocí aj vo vzťahu k rozhodovaniu o osude zmlúv uzavretých v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní. Nová úprava je podľa neho praktická z dôvodu vyváženia záujmov hospodárskych subjektov a zadávateľov zákaziek, ktorí nemôžu zo dňa na deň nahradiť svojich kľúčových dodávateľov.
