Zamestnávateľ k jeho zavedeniu nemôže pristupovať šikanózne s výlučným cieľom poškodiť zamestnanca.
Nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas sa v praxi využíva najmä:
- pri nepretržitých prevádzkach v priemysle – striedanie zmien sa deje v určitom cykle – cieľom je zabezpečiť dodržanie pracovného času 37,5 hodiny týždenne v priemere podľa § 85 ods. 5 (cykly 4, resp. 8 týždňov),
- pri prácach, kde sa kumuluje výkon práce v najdlhší možných zmenách – 12 h, prípadne 10 h a následne sa kumuluje odpočinok (pozri aj maximá podľa § 93 ZP). Príkladom sú napr. vrátnici a SBS, hasiči, služby v oblasti zdravotníctva, sociálne zariadenia, rozvodovne, teplárne, stavebníctvo – turnusová práce, odľahlé pracoviská a pod.,
- pri sezónnych prácach, dobe zvýšenej potreby práce – výkyvy väčšej potreby práce (napr. 9 – 10 h) a menšej potreby práce (6 – 7 h), napr. poľnohospodárstvo, potravinársky priemysel, ale aj stavebníctvo.
Nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času je teda typické najmä v oblastiach ako nepretržité prevádzky spojené s obsluhou a dozorom (napr. elektrárne, vodárne, kotolne), nepretržité prevádzky v zdravotníctve a sociálnych službách (napr. aj s možnosťou odpočinku zamestnanca na lôžku), službách cestovného ruchu (napr. recepcia), nepretržité stráženie objektov – SBS, záchranné zbory (napr. hasiči), sezónna výroba, odlúčené pracoviská vzdialené od sídla zamestnávateľa, bydliska zamestnanca, od obývaných oblastí, poľnohospodárstvo, stavebníctvo, časť spracovateľského priemyslu (napr. cukrovarníctvo, liehovary – ak je závislosť od spracovania sezónnych plodín), závislosť od dodávateľsko-odberateľských vzťahov (napr. väzba na sezónneho výrobcu, resp. výroba sezónneho tovaru).
Vo väzbe na charakter práce v prevádzke, napr. výrobná linka, administratíva, strážna služba, zamestnávateľ môže rozdielne pristupovať k rozvrhovaniu pracovného času pre tieto práce, prevádzky, organizačné útvary.
Ustanovenie § 87 ZP rozlišuje dve situácie z hľadiska dĺžky vyrovnávacieho obdobia:
- nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času s vyrovnávacím (rozvrhovým) obdobím na štyri a menej mesiacov,
- nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času s vyrovnávacím (rozvrhovým) obdobím na štyri až dvanásť mesiacov.
V prípade nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času pokiaľ ide o nočnú prácu pozri aj ustanovenia § 98 ods. 8 a 9 ZP
Príklad:
U zamestnávateľa je zavedená nepretržitá prevádzku s pracovnými zmenami v dĺžke 7,5 hodiny. Zamestnanci robia v zmenovom kolotoči: Ranná – Ranná – Poobedná – Poobedná – Nočná – Nočná – Voľno – Voľno – Voľno – Voľno.
|
1
|
2
|
3
|
4
|
5
|
6
|
7
|
8
|
9
|
10
|
11
|
12
|
13
|
14
|
|
R
|
R
|
O
|
O
|
N
|
N
|
V
|
V
|
V
|
V
|
R
|
R
|
O
|
O
|
|
7,5
|
7,5
|
7,5
|
7,5
|
7,5
|
7,5
|
0
|
0
|
0
|
0
|
7,5
|
7,5
|
7,5
|
7,5
|
10 x 7,5 = 75 hodín
75 h / 2 = 37,5 hodiny
|
15
|
16
|
17
|
18
|
19
|
20
|
21
|
22
|
23
|
24
|
25
|
26
|
27
|
28
|
|
N
|
N
|
V
|
V
|
V
|
V
|
R
|
R
|
O
|
O
|
N
|
N
|
V
|
V
|
|
7,5
|
7,5
|
0
|
0
|
0
|
0
|
7,5
|
7,5
|
7,5
|
7,5
|
7,5
|
7,5
|
0
|
0
|
Podmienku maximálneho pracovného času pre nepretržitú prevádzku zamestnávateľ spĺňa. Ide o nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času?
Podľa § 86 a § 87 sa sledujú týždne idúce za sebou: 1. týždeň = 6 x 7,5 h
(45 h) a 2. týždeň je 4 x 7,5 h (30 h) = rozdiel je 15 hodín (viac ako 3 h) = nerovnomerné rozvrhnutie. Pozn.: Ak označenie 1 znamená pondelok, týždeň nemusí vždy začínať pondelkom, ale napr. cyklus 7 dní môže začať aj utorkom, stredou.
Môže mať zamestnávateľ nerovnomerne nastavený pracovný čas na stálo, nie iba na prechodné obdobie, ak ide o nepretržitú prevádzku? U zamestnávateľa nepôsobia odbory.
Nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času môže zamestnávateľ rozvrhnúť po dohode so zástupcami zamestnancov alebo po dohode so zamestnancom, ak nie sú zástupcovia zamestnancov (podľa § 87 ZP).
Dôvodom jeho aplikácie je povaha práce alebo podmienky prevádzky.
Nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času do štyroch mesiacov
Zavedenie nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času do štyroch mesiacov zamestnávateľom je možné po dohode so zástupcami zamestnancov alebo po dohode so zamestnancom. Postup volí zamestnávateľ a môže sa dohodnúť aj priamo v kolektívnej zmluve, že rozvrh sa urobí napr. 4 mesiace. Ak u zamestnávateľa zástupcovia zamestnancov nepôsobia, Zákonník práce síce obsahuje pravidlo podľa § 12 ods. 1 ZP (o samostatnom postupe zamestnávateľa), ale je ho potrebné aplikovať v kontexte § 87 ods. 1 ZP, keďže ten ustanovuje dvoch alternatívnych partnerov na dohodu „po dohode so zástupcami zamestnancov alebo po dohode so zamestnancom“, zamestnávateľ teda nemôže postupovať samostatne, ale musí sa dohodnúť so zamestnancom.
V prípade zamestnan
