Portál pre zamestnávateľov, zástupcov zamestnancov, personalistov, manažérov HR a právnikov

Pracovné situácie

Prekážka v práci – Vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení

Publikované: Autor/i: JUDr. et. Mgr. Jozef Toman, PhD.

Prekážka v práci z dôvodu vyšetrenia alebo ošetrenia zamestnanca v zdravotníckom zariadení je zaradená medzi dôležité osobné prekážky v práci. Upravuje ju ustanovenie § 141 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce.

Zákonník práce v §  141 ods.  2 písm.  a) v prípade vyšetrenia a ošetrenia zamestnanca v zdravotnom zariadení upravuje otázky:

  • posúdenia tohto času z hľadiska pracovného času − posudzuje sa ako ospravedlnená neprítomnosť v práci,
  • posúdenia plnenia za tento čas − do určitého rozsahu a v niektorých prípadoch neobmedzene sa poskytuje náhrada mzdy.

Zákonník práce používa pojmy vyšetrenie, ošetrenie a zdravotnícke zariadenie.

Vyšetrenie je skôr spojené s diagnostikou stavu zamestnanca (napr. príčiny bolesti chrbtice). Po vyšetrení môže nasledovať aj ošetrenie.

Ošetrenie zamestnanca nastáva vtedy, ak má napríklad úraz, potrebuje opraviť zuby atď., t.  j. nejde primárne o diagnostiku zdravotného stavu.

Zdravotnícke zariadenie (§  7 zákona č.  578/2004 Z.  z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve) je prevádzkový útvar zriadený na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Zdravotnícke zariadenia možno prevádzkovať len na základe povolenia; povolenia sa vydávajú na zdravotnícke zariadenia:

  • ambulantnej zdravotnej starostlivosti (zoznam obsahuje §  7 ods.  3 zákona č.  578/2004 Z.  z.),
  • ústavnej zdravotnej starostlivosti (zoznam obsahuje §  7 ods.  4 zákona č.  578/2004 Z.  z.),
  • lekárenskej starostlivosti (pozri zákon č.  362/2011 Z.  z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach).

Príklad:

V praxi boli položené nasledujúce otázky:

Zamestnanec navštívil neštátne zariadenie zamerané na fyzioterapiu. Možno uznať návštevu neštátneho zariadenia zameraného na fyzioterapiu ako ošetrenie alebo liečenie v zdravotníckom zariadení vykonávané lekárom? Úkony nevykonáva lekár a potvrdenie o návšteve tohto zariadenia vystavuje fyzioterapeut/masér. Je potrebné pre uznanie takéhoto potvrdenia žiadať aj potvrdenie od lekára, ktorý takúto liečbu odporučil?

Zamestnanec v rámci zdravotnej starostlivosti navštívil neštátny subjekt za účelom zdravotnej masáže. Pri odchode požiadal zamestnanca zariadenia o potvrdenie na zadnú stranu priepustky. Zamestnanec zariadenia uviedol, že nemajú pečiatku, preto rukou napísal meno spoločnosti a parafoval podpis. Zamestnávateľ priepustku neuznal z dôvodov, že chýba pečiatka a platené voľno sa týka len návštev zdravotníckych zariadení.

Má zamestnanec právo na prekážku v práci, ak navštívi zariadenie alternatívnej medicíny, napr. homeopatickú ambulanciu?

Zamestnanec nemá právo na ospravedlnenie prekážky v práci, ak ide na vyšetrenie/ošetrenie do zariadenia, ktoré nie je zdravotníckym zariadením.

Ak lekár odporučí počas vyšetrenia/ošetrenia návštevu zariadenia, ktoré nie je zdravotníckym zariadením, a zamestnanec takéto zariadenie navštívi s cieľom vyšetrenia/ošetrenia, nevzniká mu právo na čerpanie prekážky v práci podľa §  141 ods.  2 písm.  a) ZP.

Príklad:

Zamestnanec má nastúpiť na schválenú kúpeľnú liečbu indikačnej skupiny A do kúpeľov – zariadenie ústavnej starostlivosti. Z dôvodu nedostatku dní dovolenky požiada o pracovné voľno z dôvodu absolvovania vyšetrenia/ošetrenia v zdravotníckom zariadení podľa §  141 ods.  2 písm.  a) ZP. Možno v tomto prípade postupovať podľa uvedeného ustanovenia?

Medzi zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti patria podľa §  7 ods.  4 písm.  e) zákona č.  578/2004 Z.  z. prírodné liečebné kúpele a podľa písm.  f) kúpeľná liečebňa je zariadenie ústavnej starostlivosti. Na to, aby sa kúpeľná liečba považovala za prekážku v práci, na účely §  141 ods.  2 písm.  a) ZP by musela pozostávať z vyšetrení, ošetrení a úkonov s nimi súvisiacich, ktoré by zamestnanec absolvoval v priebehu všetkých pracovných dní a počas celého pracovného času. Keďže za vyšetrenie alebo ošetrenie nie je možné považovať ostatné aktivity vykonané počas liečebného pobytu, napr. stravovanie a pod., nie je možné považovať komplexne kúpeľnú liečbu ako prekážku v práci na vyšetrenie a ošetrenie.

Rozsah pracovného voľna na vyšetrenie alebo ošetrenie

  • pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času (rozsah je „nevyhnutne potrebný čas na vyšetrenie/ošetrenie“ a podmienkou je, že vyšetrenie nebolo možné uskutočniť mimo pracovného času; za celý kalendárny rok je rozsah pracovného voľna s náhradou mzdy najviac sedem dní),
  • ďalšie pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času (uvedené sa uplatní po prekročení rozsahu sedem dní v kalendárnom roku za podmienky, že vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času, zamestnanec má nárok na pracovné voľno − ospravedlnenie neprítomnosti v práci, avšak bez náhrady mzdy),
  • pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas na preventívne lekárske prehliadky súvisiace s tehotenstvom (tehotná žena podľa §  40 ods.  6 ZP), ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času (v danom prípade ide o osobitný režim pre túto skupinu zamestnancov a nelimitovaný rozsah pracovného voľna s náhradou mzdy, táto skutočnosť by mala byť vyznačená v doklade, ktorým zamestnankyňa preukazuje prekážku v práci).

Výpočet jedného dňa na účely vyšetrenia/ošetrenia a prepočet siedmich dní na hodiny

Zákonník práce (v §  141 ods.  5) stanovuje výpočet jedného dňa na účely vyšetrenia/ošetrenia (nárok 7 dní v kalendárnom roku). Na určenie celkového rozsahu pracovného voľna poskytnutého zamestnancovi pri prekážke v práci podľa §  141 odseku  2 písm.  a) a c) ZP (vyšetrenie, ošetrenie a sprevádzanie) sa za jeden deň považuje čas zodpovedajúci priemernej dĺžke pracovného času pripadajúceho na jeden deň, ktorý vyplýva z ustanoveného týždenného pracovného času zamestnanca, pričom sa zamestnanec posudzuje, akoby pracoval päť dní v týždni.

Príklad:

Zamestnanec má ustanovený týždenný pracovný čas 40 hodín. V deň, kedy mal mať pracovnú zmenu od 6.00 h do 18.00 h, nastane u neho prekážka v práci − vyšetrenie, ktoré trvá celý deň. Ako mu má zamestnávateľ započítať prekážku v práci podľa §  141 ods.  2 písm.  a) ZP?

Podľa §  141 ods.  5 ZP je potrebné určiť, čo je jeden deň v prípade konkrétneho zamestnanca z hľadiska prepočtu na hodiny, t.  j. vypočítať základ (celkový počet dní v hodinách), z ktorého sa budú hodiny odpočítavať.

Podľa §  141 ods.  5 ZP sa urobí prepočet:

 

Priemerná dĺžka pracovného týždňa

Priemerná dĺžka denného pracovného času

Počet hodín na vyšetrenie/ošetrenie v kalendárnom roku

40 h

8 h

56 h

38 ¾ h

7,75 h

54,25 h

37 ½ h

7,5 h

52 h

35 h

7 h

49 h

 

Čerpanie konkrétneho rozsahu prekážky na vyšetrenie/ošetrenie

V prípade, ak nastala prekážka v práci v konkrétnom rozsahu, musí sa zistiť, koľko by trvala pracovná zmena tohto zamestnanca v konkrétny deň (deň, keď sa uskutočňovalo celodenné vyšetrenie). V tomto prípade trvala 12 hodín (do úvahy sa vždy berie rozsah zameškaného pracovného času). Ak ide o prekážku v práci iba v časti pracovnej zmeny, odpočíta sa iba skutočne zameškaný čas (napr. 4 hodiny 20 minút).

Zostatok nároku = aktuálny nárok − zameškaný pracovný čas z dôvoduvyšetrenia/ošetrenia
Z 56 hodín sa v tomto prípade odpočíta 11,5 hodiny (30 minút, resp. rozsah prestávky v práci sa neodpočíta, pretože prestávka v práci nie je pracovným časom a nepatrí za ňu mzda ani náhrada mzdy). 

Zostatkový nárok po čerpaní tejto prekážky v práci je 44 hodín a 30 minút (56 – 11,50). Zamestnancovi sa poskytne náhrada mzdy za 11,5 hodiny.

Rozsah pracovného voľna na vyšetrenie alebo ošetrenie pri pracovnom pomere na kratší pracovný čas

Príklad:

Zamestnanec pracuje 18,75 hodiny týždenne, pracovnými dňami sú 3 dni v týždni po 6,25 hodiny. Aký je rozsah jeho nároku na pracovné voľno z dôvodu vyšetrenia alebo ošetrenia v zdravotníckom zariadení 6,25 h × 7 dní = 43,25 h alebo 3,75 h × 7 dní = 26,25 h?

Ak je ustanovený týždenný pracovný čas zamestnanca 18,75 h:

 

 

 

Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť pracovné voľno s náhradou mzdy v rozsahu 26,25 hodiny.

 

V akom rozsahu je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno na vyšetrenie v zdravotníckom zariadení, ak zamestnanec má u zamestnávateľa individuálny rozvrh, t.  j. pracuje len 3 dni v týždni a jeho týždenný fond pracovného času je 27 hodín?

Ak je ustanovený týždenný pracovný čas zamestnanca 27 hodín:

 

 

 

Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť pracovné voľno s náhradou mzdy v rozsahu 37,80 hodiny.

Rozsah pracovného voľna na vyšetrenie alebo ošetrenie pri pružnom pracovnom čase

Príklad:

Zamestnávateľ má so zamestnancom dohodnutý p

Na zobrazenie tohto obsahu nemáte dostatočné oprávanenie.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Aktuálne články

Podstatné zásady platné v pracovnom práve N

Publikované:

Pri výkone závislej práce zamestnancom sa uplatňujú určité základné zásady dané platnou právnou úpravou. Pritom môže ísť napríklad o základnú zásadu rovnakého zaobchádzania, ktorá si vyžaduje rovnaký prístup k zamestnancom a týka sa aj odmeňovania. Jednotlivé zásady pracovného práva sa týkajú aj vytvárania uspokojivého pracovného prostredia pre výkon závislej práce. Taktiež zásady pracovného práva požadujú vytváranie špecifických pracovných podmienok pre určité kategórie zamestnancov, akými sú napríklad tehotné ženy pracujúce v pracovnom pomere. Uvedené, vybrané základné zásady pracovného práva ustanovuje v čl. 1 až 11 zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) v časti „Základné zásady“, a to kogentnou právnou úpravou, ktorá musí byť bezvýhradne rešpektovaná.

Nárok na rekondičný pobyt – diskriminácia z dôvodu materstva N

Publikované:

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sa (uznesenie 2Cdo/99/2022 z 18. decembra 2024) zaoberal otázkou porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a diskriminácie v pracovnoprávnom vzťahu v prípade rekondičného pobytu podľa § 11 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o BOZP“) z dôvodu tehotenstva a materstva (čerpania materskej dovolenky, a teda neprítomnosti v práci a dopadov na nárok na rekondičný pobyt).

Možnosti zamestnanca podať podnet inšpektorátu práce N

Publikované:

Pokiaľ zamestnanec zastáva názor, že sú porušované predpisy bezpečnosti práce, môže podať podnet inšpektorátu práce. Pritom inšpektoráty práce poskytujú zamestnancom ochranu práv a oprávnených záujmov v rozsahu predmetu inšpekcie práce, ktorú majú inšpektoráty práce dané právnou úpravou. V súvislosti s uvedeným musí sám zamestnanec vyhodnotiť situáciu u zamestnávateľa a posúdiť, či využije svoju možnosť podať podnet inšpektorátu práce. Právna úprava však počíta s možnosťou, že sa zamestnanec najprv pokúsi riešiť nevyhovujúcu situáciu so zamestnávateľom a oznámi mu nedostatky, ktoré u zamestnávateľa vznikli. Pri podávaní podnetu inšpektorátu práce zamestnanec opíše skutkový stav a konanie zamestnávateľa, z ktorého vyplýva porušenie predpisov bezpečnosti práce, či iných právnych predpisov v danom prípade. V uvedenom článku bude venovaná pozornosť prípadom, kedy môže zamestnanec podať právne relevantný podnet na inšpektorát práce pre porušovanie pracovnoprávnych predpisov a právnych predpisov bezpečnosti práce.

Fyzický útok na zamestnanca ako pracovný úraz? N

Publikované:

V praxi sa objavujú spory ohľadom zodpovednosti za škodu zamestnávateľa za pracovný úraz zamestnanca, ktorý nevznikne pri samotnom výkone práce a nevznikne činnosťou zamestnanca, ale činnosťou (konaním inej osoby) v podobe fyzického násilia/útoku na zamestnanca, ktorý má dopad na jeho zdravie. Otázka posudzovania takejto situácie nie je nová, ale bola riešená aj v minulosti (NS ČSR Cpj 37/74 (Rc 11/1976): „Dojde-li k úrazu pracovníka při plnění pracovních úkolů například tak, že je napaden jiným pracovníkem nebo osobou, která v organizaci nepracuje, jde o pracovní úraz, neboť při posuzování objektivní odpovědnosti organizace za pracovní úraz je rozhodující, že mu škoda vznikla při plnění pracovních úkolů, a nikoli okolnost, kdo je původcem škody)“, avšak posudzovanie konkrétnej situácie sa deje vždy v konkrétnom prípade a NS SR sa touto otázkou zaoberal aj v ostatnej dobe.

Práca na živnosť počas práceneschopnosti zamestnanca N

Publikované:

V škole máme ekonóma, ktorý je PN a (dlho bude), je u nás zamestnaný na trvalý pracovný pomer a zároveň je aj SZČO. Môže vykonávať ekonomickú činnosť, keď je na PN a faktúrovať si to?