Portál pre zamestnávateľov, zástupcov zamestnancov, personalistov, manažérov HR a právnikov

Pracovno-
právne
vzťahy

Formy diskriminácie v zamestnaní

Kategória: Všeobecné ustanovenia Autor/i: Advokátska kancelária BÁNOS & KOŠÚTOVÁ s. r. o. , JUDr. Róbert Bános, Advokátska kancelária BÁNOS & KOŠÚTOVÁ , Mgr. Martina Podmanická

diskriminácia v pracovnoprávnych vzťahoch

predchádzajúcom článku sme sa venovali téme diskriminácie v zamestnaní zo širšieho uhla pohľadu, uviedli sme, aké formy diskriminácie rozlišuje Antidiskriminačný zákon a aké právne prostriedky ochrany pred diskrimináciou majú zamestnanci k dispozícii. V tomto príspevku si jednotlivé formy diskriminácie rozoberieme podrobnejšie.

V zmysle ustanovení zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v z. n. p. je diskrimináciou priama diskriminácia, nepriama diskriminácia, obťažovanie, sexuálne obťažovanie a neoprávnený postih, diskriminácia je aj pokyn na diskrimináciu a nabádanie na diskrimináciu.

Ide o jednotlivo špecifikované formy diskriminácie, ktoré predstavujú hmotnoprávnu podmienku, ktorej prítomnosť sa vyžaduje na to, aby konkrétne konanie, prípadne opomenutie, mohlo byť považované za diskriminačné.

Priama diskriminácia

Ide o konanie alebo opomenutie, pri ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii. Z legálnej definície vyplýva, že ide o priame konanie, resp. nekonanie spočívajúce v rozdielnosti zaobchádzania, ktoré spôsobuje neodôvodnenú nerovnosť medzi osobami nachádzajúcimi sa v porovnateľnej situácii.

Pri priamej diskriminácii osoba, ktorá diskriminuje, svojím konaním (resp. nekonaním) priamo znemožňuje alebo obmedzuje realizáciu práv inej osoby. Ako príklad možno uviesť, ak sa napr. žena rómskeho pôvodu uchádza o zamestnanie, a hoci má potrebnú kvalifikáciu, zamestnávateľ ju odmietne prijať z dôvodu jej etnickej príslušnosti.

Nepriama diskriminácia

Nepriama diskriminácia je navonok neutrálny predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré znevýhodňujú alebo by mohli znevýhodňovať osobu v porovnaní s inou osobou; nepriama diskriminácia nie je, ak takýto predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax sú objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného záujmu a sú primerané a nevyhnutné na dosiahnutie takého záujmu.

Zatiaľ čo pri priamej diskriminácii ide o rozdielne zaobchádzanie s osobami v porovnateľnej situácii, pri nepriamej diskriminácii ide o rovnaké zaobchádzanie s osobami, ktoré sa však nachádzajú v rozdielnej situácii. Inými slovami povedané, zaobchádzanie s osobami je rovnaké, avšak účinky tohto zaobchádzania vnímajú osoby (s ohľadom na ich rozdielne charakteristiky) odlišne. Napríklad ak zamestnávateľ vydá zákaz nosiť počas pracovnej doby pokrývku hlavy. Zatiaľ čo pre niektoré osoby takýto zákaz nepredstavuje problém, iné osoby ho môžu vnímať diskriminačne, a to z dôvodu ich príslušnosti k viere alebo náboženstvu.

Obťažovanie

Obťažovanie je také správanie, v dôsledku ktorého dochádza alebo môže dôjsť k vytváraniu zastrašujúceho, nepriateľského, zahanbujúceho, ponižujúceho, potupujúceho, zneucťujúceho alebo urážajúceho prostredia, a ktorého úmyslom alebo následkom je alebo môže byť zásah do slobody alebo ľudskej dôstojnosti.

Pri posúdení, či určité správanie možno považovať za obťažovanie, musia byť kumulatívne naplnené obe podmienky, t. j. správanie, v dôsledku ktorého dochádza (alebo môže dôjsť) k vytváraniu zastrašujúceho, nepriateľského, zahanbujúceho, ponižujúceho, potupujúceho, zneucťujúceho alebo urážajúceho prostredia, a zároveň úmyslom (alebo následkom) takéhoto správania je alebo môže byť zásah do slobody alebo ľudskej dôstojnosti. Nevyžaduje sa, aby osoba, ktorá je obťažovaná, kládla odpor alebo inak voči tomu protestovala.

Postačuje, že znaky obťažovania vykazuje samotné správanie sa obťažovateľa. Dôležitou odlišnosťou od iných foriem diskriminácie je skutočnosť, že pre konštatovanie diskriminácie sa nevyžaduje porovnanie s inými zamestnancami. V prospech obťažovateľa tak nebude, ak by tento obťažoval všetkých svojich podriadených bez rozdielu.

Pod tento pojem spadajú aj dve formy šikanózneho správania sa na pracovisku, ktorými sú mobbing a bossing, ktoré však nie sú priamo obsiahnuté v antidiskriminačnom zákone.  

  • Mobbing (z angličtiny „to mob“: napadnúť, dotierať) je také šikanózne správanie, ktorého sa dopúšťa jednotlivec alebo skupina ľudí na pracovisku voči konkrétnej osobe, pričom sú v rovnocennom pracovnom postavení. Mobbing sa najčastejšie prejavuje ohováraním, psychickým nátlakom, negatívnym ovplyvňovaním pracovného výkonu, rôznymi verbálnymi útokmi, ako sú sarkastické poznámky, posmešky a pod.
  • Bossing (z angličtiny „boss“: r
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.