Priemerná mesačná mzda za rok 2022 a jej dopad na mzdové veličiny

Pod pojmom všeobecný vymeriavací základ sa rozumie 12-násobok priemernej mesačnej mzdy; mení sa každý rok a vypočíta sa ako súčin hodnoty priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve a čísla 12. Keďže priemerná mesačná mzda v hospodárstve za rok 2022 sa oproti minulému roku zvýšila zo sumy 1 211 € na sumu 1 304 €, všeobecný vymeriavací základ je za rok 2022 je vo výške:

1 304 € x 12 mesiacov = 15 648 €

Od výšky všeobecného vymeriavacieho základu je odvodený maximálny vymeriavací základ pre odvod poistného na sociálne poistenie a pre odvod poistného na verejné zdravotné poistenie, ak ide o odvod poistného dividend vyplatených zo zisku dosiahnutého za účtovné obdobie rokov 2011 až 2016. Prostredníctvom všeobecného vymeriavacieho základu sa určuje aj vymeriavací základ poistencov štátu. V roku 2024 bude štát platiť za svojich poistencov poistné na dôchodkové poistenie z vymeriavacieho základu, ktorý je určený ako 60 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu spred dvoch rokov (ide o vymeriavací základ vo výške 782,40 €). Poistné na zdravotné poistenie bude platiť štát za svojich poistencov z ročného vymeriavacieho základu, ktorý je určený ako 12-násobok priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov, t. j. v roku 2024 pôjde o vymeriavací základ vo výške 15 648 €.

Minimálna mzda pre rok 2024

Stanovenie výšky minimálnej mzdy je primárne založené na dohode sociálnych partnerov, teda na zástupcoch zamestnancov a na zástupcoch zamestnávateľov. Ak sa však sociálni partneri na výške minimálnej mzdy nedohodnú, minimálna mzda sa určí podľa vzorca definovaného v zákone č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov; tento mechanizmus je upravený zákonom od roku 2021.

Suma minimálnej mzdy sa podľa § 2 ods. 1 zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov určuje vždy na obdobie od 1. januára do 31. decembra. Podľa ust. § 8 novely č. 294/2020 zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde sa mesačná minimálna mzda určí ako 57 % priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zverejnenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa určuje suma mesačnej minimálnej mzdy (ďalej len „priemerná mesačná mzda“).  Ak teda k spoločnej dohode sociálni partneri nedospejú, uplatní sa pri výpočte minimálnej mzdy zákonný mechanizmus a pre určenie výšky minimálnej mzdy pre rok 2024 sa použije priemerná mesačná mzda za rok 2022, ktorá je vo výške 1 304 €. Pre rok 2024 je minimálna mzda vypočítaná v nasledujúcej výške:

• 744 € v prípade zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou [57 % z 1 304  € = 743,28 po zaokrúhlení na celé euro nahor 744 €],
• 4,276 € za každú hodinu odpracovanú zamestnancom, ktorého ustanovený týždenný pracovný čas je 40 hodín [1/174 z 744 = 4,2758 po zaokrúhlení na tri desatinné miesta 4,276 €]; suma hodinovej minimálnej mzdy predstavuje naďalej 1/174 zo sumy mesačnej minimálnej mzdy a zaokrúhľuje sa na tri desatinné miesta; v tejto výške sa minimálna mzda uplatní aj pre osoby vykonávajúce zárobkovú činnosť v právnom vzťahu dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.

Sumu mesačnej minimálnej mzdy a sumu minimálnej mzdy za každú hodinu odpracovanú zamestnancom na príslušný kalendárny rok oznámi Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v Zbierke zákonov najneskôr 1. novembra kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, na ktorý sa určuje suma mesačnej minimálnej mzdy.

Ak je ustanovený týždenný pracovný čas zamestnanca nižší ako 40 hodín, suma minimálnej mzdy vyjadrená v eurách za hodinu sa úmerne zvýši. Takto určená suma minimálnej hodinovej mzdy sa zaokrúhli na tri desatinné miesta.

Upozornenie: Minimálne mzdové nároky sa neuplatňujú u zamestnancov, ktorí pracujú u zamestnávateľa na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Uvedené znamená, že tzv. „dohodári“ majú nárok na minimálnu mzdu, avšak nemajú nárok na minimálnu mzdu podľa príslušných stupňov náročnosti práce (platí pre nich teda len minimálna mzda prvého stupňa náročnosti práce).

Príklad: Ako sa určí suma minimálneho hodinového mzdového nároku pre 2. stupeň náročnosti práce na rok 2024 pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 37,5 hodín?

Pri ustanovení týždenného pracovného času na menej ako 40 hodín, t. j. na 37,5 hodín, sa suma minimálneho hodinového mzdového nároku pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín pre 2. stupeň náročnosti práce úmerne zvýši a to nasledovne: 4,943 € x (40 : 37,5) = 5,273 €.

Minimálny plat starostu a hlavného kontrolóra v roku 2023

Výška priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve, vyčíslená na základe údajov Štatistického úradu SR za predchádzajúci kalendárny rok má priamy dopad aj na odmeňovanie „vo verejnom sektore“; konkrétne ide o odmeňovanie starostov a hlavných kontrolórov, ktorých plat závisí od výšky priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR.  

Ak dôjde k nárastu priemernej mesačnej mzdy, je automaticky upravovaná aj výška ich platu. Tento zákonný mechanizmus určovania platov zabezpečuje ich každoročnú valorizáciu. Nakoľko priemernú mesačnú mzdu v národnom hospodárstve a počet obyvateľov za predchádzajúci kalendárny rok zverejňuje Štatistický úrad SR obvykle až v priebehu mesiaca marec príslušného roka, po jej zverejnení je potrebné platy spätne prepočítať a to od začiatku kalendárneho roka. V prípade, že by plat starostu, plat hlavného kontrolóra klesol pod zákonom stanovenú minimálnu sumu, výšku platu za mesiace január až marec príslušného kalendárneho roka je potrebné spätne dorovnať.

Starostovi obce patrí za výkon jeho funkcie mesačný plat, ktorého minimálna výška je ustanovená zákonom (tzv. základný mesačný plat starostu). Plat patrí starostovi odo dňa zloženia predpísaného sľubu. Výška platu starostu sa odvodzuje od výšky priemernej mesačnej mzdy za predchádzajúci kalendárny roka od počtu obyvateľov obce, ktorí majú na jej území trvalý pobyt. Uvedené vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení neskorších predpisov: „Starostovi patrí plat, ktorý je súčinom priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve vyčíslenej na základe údajov Štatistického úradu SR za predchádzajúci kalendárny rok a násobku podľa § 4 ods. 1 alebo násobku podľa § 4 ods. 6. Ak starostovi patrí aj plat poslanca Národnej rady SR, počas poberania platu poslanca Národnej rady SR patrí starostovi plat najviac v sume minimálnej mzdy.“

Starostovia sa na účely určenia platu zaraďujú podľa počtu obyvateľov do deviatich platových skupín. Starostovi patrí plat, ktorý je súčinom priemernej mesačnej mzdy zamestnanca za predchádzajúci kalendárny rok a zákonom určeného násobku, ktorého rozpätie je dané na základe počtu obyvateľov obce, ktorí majú na území obce trvalý pobyt. Z uvedeného vyplýva, že čím má obec vyšší počet obyvateľov, starosta obce má nárok na vyšší zákonný mesačný plat.  Počtom obyvateľov obce sa rozumie počet obyvateľov zistený na základe údajov štatistického úradu k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roku. Takto vypočítaný plat sa zaokrúhľuje na celé euro nahor.

Plat starostu nemôže byť nižší ako minimálny plat ustanovený zákonom; na strane druhej súčasná právna úprava umožňuje poslancom obecného zastupiteľstva tento minimálny plat starostovi zvýšiť, najviac však o 60 % (zákon pritom neurčuje žiadne podmienky, rozhodnutie o zvýšení platu je tak len na poslancoch obecného zastupiteľstva). V súlade s dobrými mravmi, by sa však mal tento inštitút použiť v prípade, ak chce obecné zastupiteľstvo napríklad oceniť mimoriadnu prácu starostu na základe ním zdôvodnených skutočností. Pre zvýšenie platu starostu sa vyžaduje rozhodnutie obecného zastupiteľstva.

Výška základného mesačného platu starostu, teda bez započítania prípadného zvýšenia platu starostu, má dopad aj na odmeňovanie zástupcu starostu, poslancov obecného zastupiteľstva, príp. členov komisií pôsobiacich pri obecnom zastupiteľstve. Poslancovi možno poskytnúť odmenu podľa zásad odmeňovania poslancov (najmä vzhľadom na úlohy a časovú náročnosť výkonu funkcie) najviac však v kalendárnom roku jeden mesačný plat starostu bez zvýšenia podľa príslušnej platovej skupiny.

Členovi komisie, ktorý nie je poslanec, možno poskytnúť odmenu v kalendárnom roku najviac jednu polovicu mesačného platu starostu bez zvýšenia podľa príslušnej platovej skupiny. V prípade odmeňovania zástupcu starostu platí, že od 1. apríla 2018 patria všetky zásadné otázky určenia platu alebo odmeny zástupcu starostu do výhradnej kompetencie starostu obce (novela č. 70/2018 Z. z. zákona o obecnom zriadení). Z hľadiska odmeňovania rozlišujeme zástupcu starostu, ktorý je dlhodobo uvoľnený na výkon funkcie a ktorému od obce patrí plat určený starostom, najviac vo výške 70 % mesačného platu starostu, a zástupcu starostu, ktorý nie je dlhodobo uvoľnený na výkon funkcie a ktorému od obce patrí mesačná odmena určená starostom, najviac vo výške 70 % mesačného platu starostu. 

Plat hlavného kontrolóra sa určí v súlade s § 18c ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“): „Plat hlavného kontrolóra je súčinom priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve, vyčíslenej na základe údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok a koeficientu podľa počtu obyvateľov obce k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky, ktorý je v obciach“.

Hlavný kontrolór je síce zamestnancom obce a svoju funkciu vykonáva v pracovnom pomere, ale napriek svojmu zamestnaneckému vzťahu ku konkrétnej obci, sa tento vzťah vyznačuje istými osobitosťami. Jednou z nich je aj právna úprava odmeňovania hlavného kontrolóra, keď sa plat podľa § 18c ods. 1 zákona o obecnom zriadení vypočíta podľa vzorca, kde sa použije priemerná mesačná mzda zistená štatistickým úradom za predošlý rok a koeficient závislý od počtu obyvateľov v danej obci. Plat hlavného kontrolóra sa zaokrúhľuje na celé eurá smerom nahor.

Výška daňového bonusu na zaplatené úroky za rok 2023

Po skončení kalendárneho roka si daňovník môže znížiť svoju ročnú daň o sumu daňového bonusu na zaplatené úroky z úveru na bývanie. Daňový bonus na zaplatené úroky je suma vo výške 50 % zo zaplatených úrokov v príslušnom zdaňovacom období, najviac však vo výške 400 € ročne, pričom výška úrokov musí byť vypočítaná z poskytnutého úveru, najviac však zo sumy 50 000 € na jednu tuzemskú nehnuteľnosť určenú na bývanie, ktorou je byt alebo rodinný dom. Nárok možno uplatniť len na tie úroky, ktoré boli zaplatené v príslušnom zdaňovacom období a ktoré boli vypočítané z výšky poskytnutého úveru na bývanie podľa § 1 ods. 6 a 7 zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie v znení neskorších predpisov. Daňovník si môže uplatniť nárok na daňový bonus na zaplatené úroky:

• u zamestnávateľa prostredníctvom ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, alebo
• sám podaním daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby.

Nárok na daňový bonus na úroky vzniká daňovníkovi počas piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich rokoch počnúc mesiacom, v ktorom sa začalo úročenie úveru na bývanie. K základným podmienkam, ktoré je povinný žiadateľ splniť, patria:

1. vek žiadateľa o úver na bývanie, ktorý je ku dňu podania žiadosti o úver na bývanie najmenej 18 rokov a najviac 35 rokov,
2. (limit) priemerný mesačný zdaniteľný príjem za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom bola uzavretá zmluva o úvere na bývanie, je ku dňu uzavretia úverovej zmluvy najviac vo výške 1,3-násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR [priemerný mesačný zdaniteľný príjemsaurčí zo zdaniteľných príjmov podľa § 5, § 6 a § 8 zákona o dani z príjmov a osobitný základ dane z príjmov podľa § 7 a § 51e zákona o dani z príjmov]

Podmienka veku a podmienka výšky dosiahnutého príjmu sa posudzuje len raz; dosiahnutý vek sa posudzuje ku dňu podania žiadosti o úver na bývanie a výška dosiahnutého príjmu za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom bola uzatvorená zmluva o úvere na bývanie, sa posudzuje ku dňu uzavretia úverovej zmluvy. Počas ďalších rokov, kedy trvá úročenie úveru na bývanie, sa tieto podmienky u spotrebiteľa už nevyhodnocujú.

Nakoľko priemerná mesačná mzda za rok 2022 je vo výške 1 304 €, maximálna hranica príjmu na účely uplatnenia daňového bonusu na zaplatené úroky sa mení; týka sa to tých daňovníkov, ktorí uzatvorili úverovú zmluvu v roku 2023. Ak si chcú za zdaňovacie obdobie roku 2023 uplatniť nárok na daňový bonus na zaplatené úroky, ich priemerný mesačný zdaniteľný príjem za rok 2022 môže byť najviac 1 695,20 €. To znamená, že ak bola úverová zmluva uzavretá v niektorom z mesiacov roku 2023 (napr. v januári 2023), pre posúdenie splnenia podmienok na uplatnenie daňového bonusu za zdaňovacie obdobie roku 2023 sa vychádza z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za rok 2022, ktorá bola vyhlásená Štatistickým úradom SR v marci 2023.

Vymeriavací základ na sociálne poistenie v roku 2024

Rozsah sociálneho poistenia upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), ktorý definuje druhy (subsystémy) sociálneho poistenia. Podľa § 128 zákona o sociálnom poistení platitelia poistného platia poistné na:

• nemocenské poistenie (ďalej len „NP“),
• dôchodkové poistenie (ďalej len „DP“), ktoré sa člení na starobné poistenie a invalidné poistenie,
• poistenie v nezamestnanosti (ďalej len „PvN“),
• garančné poistenie (ďalej len „GP“), ak je zamestnávateľ povinne garančne poistený,
• úrazové poistenie (ďalej len „ÚP“),
• do rezervného fondu solidarity(ďalej len „RfS“),
• od 1. januára 2022 aj poistné na financovanie podpory, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca v pracovnom pomere a v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu (ďalej len „FP“).

Maximálny vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti, poistného na financovanie podpory a poistného do rezervného fondu solidarity s výnimkou úrazového poistenia za každého jeho zamestnanca je podľa § 138 ods. 9 zákona o sociálnom poistení v kalendárnom roku mesačne najviac 7-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí toto poistné, t. j. pre rok 2021 a pre rok 2022 sa uplatní v nasledujúcej výške:

Rozhodujúce obdobie, za ktoré sa bude platiť poistné na SP  ................................................ 2024

Maximálny vymeriavací základ = 7 x (¹/₁₂ z VVZ za rok 2022) = 7 x ¹/₁₂ z 15 648.................... 9 128 €

Ak nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti trvalo len časť kalendárneho mesiaca alebo v kalendárnom mesiaci sú obdobia podľa § 140 zákona o sociálnom poistení), maximálny vymeriavací základ podľa § 138 ods. 9 zákona (okrem úrazového poistenia) sa upraví podľa počtu dní, za ktoré sa platí poistné. Vymeriavací základ pripadajúci na jeden deň sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol.

* v roku 2024 má mesiac február 29 kalednárnych dní

Príklad: Zamestnanec skončil pracovný pomer ku dňu 6.8.2023. Od 24.7.2023 do 2.8.2023 bol práceneschopný. Pri spracovaní výplaty za mesiac marec bol zamestnancovi vyplatený zdaniteľný príjem zo závislej činnosti vo výške 1 600 €. Z akej výšky vymeriavacieho základu sa vypočíta poistné na sociálne a na zdravotné poistenie?

Maximálny mesačný vymeriavací základ sa bude na účely sociálneho poistenia (s výnimkou úrazového poistenia) krátiť, nakoľko povinné poistenie zamestnanca netrvalo celý mesiac [povinné poistenie trvalo len 4 dni a to z dôvodu existencie vylúčenej doby platiť poistné (trvanie DPN) a z dôvodu skončenia pracovného pomeru].

Maximálny VZ (s výnimkou ÚP) je pre celý mesiac marec vo výške 8 477 €

Maximálny VZ (s výnimkou ÚP) je pre 4 KD  v mesiaci 1 093,80 € [(8 477 : 31) x 4 = 273,45 x 4]

Denný vymeriavací základ pre výpočet náhrady príjmu pri DPN v roku 2024

Náhrada príjmu pri vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca (ďalej len „DPN“) sa vypočíta z denného vymeriavacieho základu zamestnanca, ktorý sa považuje za základný parameter (ďalej len „DVZ“), a ktorého výška závisí od hrubého príjmu zamestnanca. DVZ sa určí ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie (ďalej len „NP“) v rozhodujúcom období (spravidla ide o úhrn hrubých zárobkov zamestnanca) a počtu dní trvania NP v rozhodujúcom období. DVZ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nadol.

DVZ pre výpočet náhradu príjmu pri DPN nesmie byť vyšší ako DVZ určený z 2-násobku priemernej mzdy zistenej v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu, resp. v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Uvedené vyplýva z ust. § 8 ods. 7 zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov: „Denný vymeriavací základ nesmie byť vyšší ako denný vymeriavací základ určený z 2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu.“ (Poznámka: DVZ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nadol.)  Nakoľko sa priemerná mesačná mzda v hospodárstve za rok 2022 oproti minulému roku zvýšila zo sumy 1 211 € na sumu 1 304 €, v roku 2024 sa upravia aj maximálne denné vymeriavacie základy:

Maximálny denný základ na výpočet náhrady príjmu pre rok 2023 je: (2 x 14 532) : 365 = 79,6273 €.

Maximálny denný základ na výpočet náhrady príjmu pre rok 2022 je: (2 x 15 648) : 365 = 85,7424 €.

Vymeriavací základ na zdravotné poistenie v roku 2024

Počnúc 1. januárom 2017 sa maximálny vymeriavací základ (ďalej len „VZ“) zrušil, a po 1. januári 2017 zostal zachovaný len v prípade odvodu poistného z dividend. Ide o príjem plynúci z dividend vyplatených zo zisku dosiahnutého za účtovné obdobie rokov 2011 až 2016. Maximálny vymeriavací základ je pre odvod poistného z dividend určený vo výške najviac 60-násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu (táto suma sa alikvotne upraví o obdobie poistenia v cudzine). To znamená, že ak dividendy z účtovného obdobia rokov 2011 až 2016 budú vyplatené napr. v roku 2024, maximálny vymeriavací základ pre odvod poistného z dividend sa uplatní najviac vo výške 78 240 € (60 x 1 304 €).

Dividendy vyplatené zo zisku za účtovné obdobia od 1.1.2011 do 31.12.2016 sa nezdaňujú, ale podliehajú odvodom na zdravotné poistenie, a to v dvojakom režime:

• pre dividendy, ktoré vznikli v účtovnom období od 1.1.2011 do 31. 12. 2012 sa v záujme kontinuity s predošlým stavom zachováva sadzba pre odvod poistného na zdravotné poistenie vo výške 10 % (resp. 5 % pre osoby so zdravotným postihnutím) a maximálny VZ (platný v čase vyplatenia dividend) najviac vo výške 60-násobku priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov.
• pre dividendy, ktoré vznikli v účtovnom období od 1.1.2013 do 31.12.2016 a budú vyplatené kedykoľvek v budúcnosti sa zachováva sadzba 14 % a maximálny VZ (platný v čase vyplatenia dividend) najviac vo výške 60-násobku priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov.

Nakoľko inštitút maximálneho vymeriavacieho základu sa pri príjme zo závislej činnosti zamestnancov neuplatňuje, zamestnanci zaplatia odvody na zdravotné poistenie zo skutočne dosiahnutého príjmu. V prípade, ak napríklad súd rozhodne o nároku na náhradu mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru, náhrada mzdy, ktorá bude vyplácaná po 1.1.2017 je naďalej vymeriavacím základom v tom mesiaci, v ktorom bola zúčtovaná, a preddavok na poistné sa uhradí z celej sumy náhrady mzdy, ktorá bude zamestnancovi vyplatená.

Minimálny preddavok na zdravotné poistenie na rok 2024

Zamestnanci a zamestnávatelia minimálny vymeriavací základ pre odvod poistného na zdravotné poistenie stanovený nemajú. Nakoľko je však zamestnávateľ povinný pri odmeňovaní zamestnancov v pracovnoprávnom vzťahu dodržiavať zákon o minimálnej mzde, výška minimálneho vymeriavacieho základu zamestnanca je nepriamo určená výškou minimálnej mzdy platnej pre príslušný kalendárny rok.

Začínajúca samostatne zárobkovo činná osoba (ďalej len „SZČO“) má voči zdravotnej poisťovni povinnosť oznámiť skutočnosť, že začala podnikať alebo vykonávať inú samostatnú zárobkovú činnosť, t.j. oznamuje najneskôr do 8 dní vznik, resp. zmenu platiteľa poistného. Skutočnosť, či je začínajúca SZČO povinná platiť preddavky na zdravotné poistenie od prvého dňa začatia vykonávania zárobkovej činnosti v danom roku závisí od toho, či má iba postavenie SZČO ako platiteľa poistného alebo ide o kombináciu viacerých platiteľov poistného. Ak sa považuje za platiteľa poistného len z titulu postavenia SZČO (nie je súčasne zamestnancom, príp. poistencom štátu), má povinnosť platiť preddavky hneď v zákonom ustanovenej minimálnej výške; pre živnostníkov a iné samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) je minimálny vymeriavací základ určený vo výške 50 % z priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov, t. j.:

• pre rok 2023 je minimálny vymeriavací základ vo výške 605,50 €, čomu zodpovedá minimálny preddavok 84,77,
• rok 2024 je minimálny vymeriavací základ vo výške 652 €, čomu zodpovedá minimálny preddavok 91,28 €.

Po skončení roka vykoná zdravotná poisťovňa ročné zúčtovanie, v ktorom budú zúčtované všetky príjmy, a súčasne poisťovňa určí výšku „novú výšku“ preddavku na poistné na nasledujúci kalendárny rok, ktorej výška bude závisieť od dosiahnutých príjmov v minulom roku.