Štvordňový pracovný týždeň je v ostatnom čase často diskutovanou témou. Najmä po období pandémie COVID-19 sa začal pohľad na prácu a na rovnováhu medzi prácou a súkromným životom v značnej miere meniť. Okrem otázky práce z domu to podnietilo aj diskusie o tom, či je „klasický“ päťdňový pracovný týždeň skutočne najlepší pre výkon a psychickú pohodu zamestnancov, či dáva zmysel z hľadiska produktivity zamestnávateľov alebo sa ho držíme len preto, lebo je to spôsob, akým sa to jednoducho robí už roky.
- Vzor
Aj legislatíva Európskej únie postupne kladie čoraz väčší dôraz na tzv. work-life balance, čiže zosúladenie osobného a pracovného života, dôkazom je okrem iného aj prijatie dvoch smerníc ešte v roku 2019[1], ktoré boli transponované do slovenského právneho poriadku s účinnosťou od 1. novembra 2022. V súčasnosti neexistuje jednotná legislatíva na celoeurópskej úrovni, ktorá by upravovala 4-dňový pracovný týždeň. Jednotlivé členské štáty môžu preto túto tému uchopiť podľa svojich predstáv.
V rámci legislatívy Európskej únie je s ohľadom na pracovný čas relevantná smernica 2003/88/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času. Táto smernica bola prevzatá aj do právneho poriadku Slovenskej republiky a určuje okrem iného limity pracovného čas