Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka

V praxi sa na pomenovanie tejto základnej „nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka“ zaužívalo slovné spojenie „daňová úľava na daňovníka“. Nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka sa nepreukazuje žiadnym dokladom, a nárok na ňu vzniká automaticky zo zákona; výnimkou sú zamestnanci, ktorí sa na začiatku zdaňovacieho obdobia, t. j. k 1. 1. 2025 považujú za poberateľov dôchodkovej dávky. Za dôchodcu sa na daňové účely považuje daňovník, ktorý poberá zákonom vymedzený druh dôchodku – podľa § 11 ods. 6 ZDP sa pod pojmom dôchodok na daňové účely považuje:

• starobný dôchodok zo sociálneho poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z.,
• predčasný starobný dôchodok zo sociálneho poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z.,
• dôchodok zo starobného dôchodkového sporenia podľa zákona č. 43/2004 Z. z.,
• dôchodok zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu,
• výsluhový dôchodok a obdobný výsluhový dôchodok zo zahraničia podľa zákona č. 328/2002 Z.z.,
• vyrovnávací príplatok, ktorý je upravený zákonom č. 140/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov,
• 13. dôchodok, ktorý je upravený zákonom č. 87/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov; zo znenia § 11 ods. 6 ZDP účinného od 1. 7. 2024 (zákon č. 87/2024 Z. z.) vyplýva, že na účely výpočtu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka (dôchodcu) sa k sume vyplateného dôchodku za príslušné zdaňovacie obdobie pripočíta aj 13. dôchodok poberateľa dôchodku.

Podľa § 37 ods. 1 písm. b) ZDP nárok na zníženie základu dane preukazuje zamestnanec (dôchodca) zamestnávateľovi posledným rozhodnutím o priznaní dôchodku alebo dokladom o ročnom úhrne vyplateného dôchodku. Tento doklad platí dovtedy, kým nedôjde k zmene údajov v nich uvedených.

Upozornenie: Povinnosť prekladať posledné rozhodnutie o priznaní dôchodku alebo doklad o ročnom úhrne vyplateného dôchodku na účely uplatnenia daňovej úľavy na daňovníka, sa nevzťahuje na zamestnancov (dôchodcov) u zamestnávateľa, ktorý sa považuje za orgán verejnej moci. Ide o zamestnávateľov podľa § 1 ods. 2 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov a zákona č. 55/2017 Z. z. v znení neskorších predpisov. Uvedená legislatívna zmena vyplýva z § 37 ods. 3 novely č. 221/2019 Z. z. zákona o dani z príjmov (v rámci novely č. 221/2019 Z. z. zákona proti byrokracii): „Rozhodnutie o priznaní dôchodku alebo doklad o ročnom úhrne vyplateného dôchodku podľa odseku 1 písm. b) sa nepredkladá zamestnávateľovi podľa osobitného predpisu.125a)“.

Nárok na daňovú úľavu na daňovníka predstavuje zákonný nárok, ktorého sa nemožno vzdať, a to bez ohľadu na skutočnosť, či zamestnanec poberá zdaniteľný príjem zo závislej činnosti časť roka alebo celý kalendárny rok. Medzi ďalšie charakteristiky tejto daňovej úľavy patrí:

• zamestnancovi, ktorý si uplatňoval nárokna daňovú úľavu na daňovníka mesačne v priebehu kalendárneho roka, zamestnávateľ pri každomesačnom spracovaní výplat znížil zdaniteľný príjem zo závislej činnosti nielen o povinné poistné, ktoré platil zamestnanec, ale aj o sumu zodpovedajúcej jednej dvanástine ročnej výšky nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka (pre rok 2025 išlo o sumu vo výške 479,48 € a pre rok 2026 bude výška mesačnej nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka 497,23 €),
• nemožno ju uplatniť mesačne (t. j. v priebehu zdaňovacieho obdobia), ak je zamestnanec na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku, vyrovnávacieho príplatku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku alebo obdobného dôchodku zo zahraničia (ďalej len „dôchodca“),
• ročná výška daňovej úľavy na daňovníka závisí od dosiahnutého ročného základu dane daňovníka (tzv. princíp milionárskej dane), a ak ide o zamestnanca, ktorý je na začiatku zdaňovacieho obdobia súčasne poberateľom dôchodku, aj od vyplatenej výšky tejto dôchodkovej dávky; u dôchodcu nárok na daňovú úľavu na daňovníka v tomto prípade vzniká len vo výške rozdielu medzi vypočítanou ročnou nezdaniteľnou sumou základe dane na daňovníka a vyplatenou úhrnnou sumou príslušnej dôchodkovej dávky.

Nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka (tzv. daňoprosté minimum) si daňovník „v roli“ zamestnanca môže uplatňovať už v priebehu zdaňovacieho obdobia (kalendárneho roka) alebo až po jeho uplynutí v ročnom zúčtovaní prípadne pri podaní daňového priznania.  Počas roka 2025 mohol zamestnávateľ uplatňovať zamest