Povinnosti zamestnávateľa súvisiace s domáckou prácou, teleprácou a so zabezpečovaním stravovania

Domácka práca, telepráca a práca z domu

V súlade s dôvodovou správou v prípade vymedzenia domáckej práce a telepráce sa vychádzalo z Rámcovej dohody sociálnych partnerov na úrovni EÚ o telepráci a Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o práci doma č. 177 z roku 1996.

Keďže domácka práca, telepráca a práca z domu majú viacero spoločných znakov, v praxi dochádza neraz k ich zámene. Je však dôležité tieto pojmy v nadväznosti na novelu rozlišovať, nakoľko z nich vyplývajú pre zamestnávateľa odlišné povinnosti.

Pri telepráci zamestnanec pracuje s využitím informačnej technológie s elektronickým prenosom dát na diaľku (napr. mobil, notebook, počítač). Pôjde o zamestnania, kde pracovná náplň predpokladá použitie informačných technológií a výmenu dát, napr. zamestnanci v oblasti marketingu, telemarketingu, grafici, právnici, účtovníci, audítori a podobne.

Domácka práca pokrýva povolania, kedy povaha práce spočíva v inej práci ako práci s informačnými technológiami a z povahy tejto práce vyplýva, že môže byť vykonávaná v domácnosti. Nejde teda o práce, ktoré možno vykonávať napr. iba na výrobnej linke, teda prípady, keď možno prostriedky na výkon práce zabezpečiť výlučne na pracovisku zamestnávateľa. Ako príklad takýchto zamestnaní sa udávajú napríklad stolári alebo opravári s potrebným vybavením, či domáci učitelia.

Mimo týchto rozdielov sú domácka práca a telepráca rovnaká v tom, že: 

1. ide o pravidelný výkon práce mimo pracoviska zamestnávateľa z domácnosti zamestnanca (dohodnuté miesto výkonu práce mimo pracoviska zamestnávateľa);
2. povaha práce toto umožňuje;