Osamelý zamestnanec je špecifickou kategóriou zamestnancov, ktorým Zákonník práce venuje zvýšenú pozornosť a ochranu. Tento status prináša zamestnancovi rôzne výhody a ochrany, ktoré zohľadňujú jeho rodinné a sociálne postavenie. V nasledujúcom texte sa podrobne zaoberáme definíciou osamelého zamestnanca, podmienkami, ktoré musí spĺňať, a zvýšenou právnou ochranou, ktorú mu Zákonník práce poskytuje. Zákonník práce neposkytuje bližšie informácie k postupom, aké dokumenty má zamestnanec predložiť na preukázanie statusu osamelého zamestnanca, najmä, ak je jeho rodinná situácia komplikovanejšia. Zamestnávatelia sa často nevedia vysporiadať s tým, ktoré dokumenty sú relevantné a kedy je dôvodné overovať si status zamestnanca. Tento príspevok ozrejmuje praktickú rovinu preukazovania a overovania statusu osamelého zamestnanca.
- Vzor
Pojem „osamelý zamestnanec“
Pojem osamelý zamestnanec je definovaný v § 40 ods. 1 a 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“). Za osamelého zamestnanca je považovaný zamestnanec, ktorý:
- žije sám a
- je slobodný, ovdovený alebo rozvedený muž, slobodná, ovdovená alebo rozvedená žena.
Obe definičné podmienky pojmu osamelého zamestnanca musia byť splnené súčasne. Pri posudzovaní prvej definičnej podmienky „zamestnanec, ktorý žije sám“ je potrebné analogicky vychádzať z definície pojmu domácnosť podľa § 115 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, podľa ktorej domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby. Aby určité osoby tvorili spoločnú domácnosť, musí byť teda splnená podmienka ich trvalého spolužitia a zároveň podmienka, že spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby. Uvedené zákonom ustanovené podmienky musia však byť splnené súčasne (kumulatívne, t. j. v tom istom okamihu), inak o