Rizikové práce – pojem, povinnosti a nároky

Kedy je práca charakterizovaná ako riziková?

Pracovný trh v súčasnosti ponúka veľmi širokú škálu zamestnaní, pričom každé z nich je špecifické okrem iného svojou náročnosťou, prostredím alebo inými faktormi, ktoré vplývajú na výkon práce. Niektoré z týchto aspektov pracovnej činnosti sú smerodajné pre správne posúdenie zdravotných rizík a následnú kategorizáciu prác.

Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane verejného zdravia“) sa práce rozdeľujú do štyroch kategórií, a to na základe úrovne a charakteru rizikových faktorov, ktoré pri jej výkone majú vplyv na zdravie zamestnancov a rovnako aj na základe pracovného prostredia, v ktorom sa práca vykonáva. Pozor na prípadnú zámenu kategórie rizikových prác so stupňom náročnosti práce, ktorý je upravený v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) v § 121, pričom existuje šesť stupňov náročnosti práce a zaradenie konkrétneho druhu práce alebo pozície do jedného zo stupňov má vplyv na sumu minimálneho mzdového nároku. 

Zákon o ochrane verejného zdravia rámcovo popisuje mieru zdravotného rizika, ktorá je charakteristická pre jednotlivé kategórie. Do prvej a druhej kategórie rizikových prác sú zaraďované také zamestnania, kde miera zdravotného rizika a expozícia rizikovým  faktorom práce a pracovného prostredia je buď akceptovateľná (v prípade prvej kategórie), alebo je tolerovateľná (v prípade druhej kategórie). V praxi sú do druhej kategórie rizikových prác zaraďované napríklad administratívne práce (kvôli práci so zobrazovacími jednotkami), ale napríklad aj práca operátora výroby (pokiaľ nie je vystavený nadmernému hluku alebo inému fyzikálnemu faktoru).  

Podľa § 2 písm. x) zákona o ochrane verejného zdravia je rizikovou prácou práca, pri ktorej je zvýšené nebezpečenstvo vzniku choroby z povolania, profesionálnej otravy alebo iného poškodenia zdravia v súvislosti s jej výkonom. Podľa zákona o ochrane verejného zdravia sú všetky práce zaradené do tretej alebo štvrtej kategórie rizikové.[1] Pri ich výkone sa vyžadujú špecifické opatrenia na zníženie zdravotného rizika. Napríklad pri práci, ktorá bola pre vysokú úroveň hluku zaradená do tretej kategórie, je zamestnávateľ povinný zabezpečiť chrániče sluchu pre svojich zamestnancov, aby tým znížil vystavenie zamestnanca tomuto rizikovému faktoru. V praxi môže ísť napríklad o prácu na píle alebo vo výrobnej fabrike, kde zamestnanci pracujú s hlučnými strojmi. Rozhranie medzi týmito kategóriami pri jednotlivých faktoroch, akými sú napríklad hluk, vibrácie či žiarenie, ustanovuje vo svojej vyhláške Ministerstvo zdravotníctva SR.[2]

Rizikové faktory podľa zákona o ochrane verejného zdravia sú:

1. hluk,

2. vibrácie,

3. ionizujúce žiarenie,

4. elektromagnetické pole,

5. ultrafialové žiarenie,

6. infračervené žiarenie,

7. laserové žiarenie,

8. záťaž teplom,

9. záťaž chladom,

10. chemický faktor,

11. karcinogénny a mutagénny faktor,

12. biologický faktor,

13. fyzická záťaž pri práci,

14. psychická pracovná záťaž,

15. zvýšený tlak vzduchu.

O zaradení práce do tretej alebo štvrtej kategórie však nerozh