Monitorovanie zamestnancov – Vývoj rozhodovacej praxe Európskeho súdu pre ľudské práva

V rámci tohto rozhodnutia ESĽP konštatoval, že monitorovanie zamestnanca pána Bărbulescu bolo v rozpore s jeho právom na ochranu súkromného a rodinného života stanoveným článkom 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv.

ESĽP však v zásade nekonštatoval, že konanie zamestnávateľa spočívajúce v monitorovaní zamestnanca je protiprávne ako také, ale poukazuje na to, že zamestnanec nebol dôsledne informovaný o spôsoboch a rozsahu takéhoto monitorovania.

ESĽP zjednodušene stanovil, že ak má byť monitorovanie zamestnanca v súlade s jeho právami, je potrebné zaviesť interné postupy a smernice týkajúce sa jednak výkonu monitorovania, spôsobu realizácie monitorovania a jeho rozsahu.

To znamená, že na to, aby monitorovanie zamestnanca bolo podľa ESĽP v súlade s právom, je potrebné splniť tieto podmienky:

• zamestnanec by mal byť upovedomený  o tom, čo je monitorované a ako monitorovanie prebieha;
• zamestnanec by mal byť vopred oboznámený s rozsahom monitorovania, teda so stupňom obmedzení v čase a priestore, a s počtom osôb, ktoré majú prístup k záznamom;
• mal by existovať oprávnený záujem zamestnávateľa odôvodňujúci zavedenie kontrolného mechanizmu;
• zamestnávateľ by mal zvážiť, či existuje možnosť zavedenia metód, ktoré by zasahovali do súkromia v menšom rozsahu, ak by sa nimi tiež dal dosiahnuť sledovaný cieľ;
• zamestnávateľ by mal vyhodnotiť závažnosť dôsledk