Monitorovanie zamestnancov – Vývoj rozhodovacej praxe Európskeho súdu pre ľudské práva

Vydané: 6 minút čítania

Monitorovanie zamestnancov na pracovisku patrí stále medzi jednu z najaktuálnejších tém, ktorá sa priamo dotýka tak zamestnávateľa, ako aj zamestnancov. Hlavné piliere monitorovania zamestnancov na pracovisku boli vzhľadom na citlivosť tejto otázky stanovené rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), a to konkrétne v rozhodnutí kauzy Bărbulescu proti Rumunsku.


  • Vzor

V rámci tohto rozhodnutia ESĽP konštatoval, že monitorovanie zamestnanca pána Bărbulescu bolo v rozpore s jeho právom na ochranu súkromného a rodinného života stanoveným článkom 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv.

ESĽP však v zásade nekonštatoval, že konanie zamestnávateľa spočívajúce v monitorovaní zamestnanca je protiprávne ako také, ale poukazuje na to, že zamestnanec nebol dôsledne informovaný o spôsoboch a rozsahu takéhoto monitorovania.

ESĽP zjednodušene stanovil, že ak má byť monitorovanie zamestnanca v súlade s jeho právami, je potrebné zaviesť interné postupy a smernice týkajúce sa jednak výkonu monitorovania, spôsobu realizácie monitorovania a jeho rozsahu.

To znamená, že na