Pracovnoprávny spor v Českej republike a na Slovensku (1)

V Slovenskej republike došlo k zásadnej zmene v právnej úprave civilného sporového konania jeho rekodifikáciou v roku 2016, a to najmä prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“) a zákona č. 161/2016 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“). Rekodifikáciou procesných kódexov došlo k viacerým zmenám vo vedení civilného sporového konania, a to jednak formálnym a štrukturálnym, ale aj obsahovým.

Jednou z najzásadnejších zmien bolo zakotvenie osobitnej právnej úpravy individuálneho pracovnoprávneho sporu, ktorý nebol v rámci pôvodnej právnej úpravy takto komplexne a ucelene riešený. Právna úprava individuálneho pracovnoprávneho sporu obsiahnutá v CSP priniesla viacero významných odklonov v rámci vedenia civilného sporového konania, ktorého predmetom je pracovnoprávny spor, v porovnaní so všeobecnou úpravou civilného sporového konania. Zákonodarca odôvodňuje zakotvenie týchto odklonov snahou o vyrovnanie nerovnovážneho postavenia zamestnanca a zamestnávateľa v rámci pracovnoprávneho vzťahu, v ktorom zamestnanec vystupuje v postavení tzv. „slabšej strany“.

V rámci právnej úpravy platnej v Českej republike a zakotvenej v OSŘ nie je osobitne upravený inštitút individuálneho pracovnoprávneho sporu. Akékoľvek odklony od všeobecnej úpravy vedenia občianskeho súdneho konania v prípade, ak je jeho stranou, či už žalobcom alebo žalovaným zamestnanec, sú upravené čiastkovo a roztrúsene v rámci jednotlivých ustanovení OSŘ. Celkovo je týchto odklonov v porovnaní s platnou právnou úpravou na území Slovenskej republiky podstatne menej a dokonca judikatúra českých súdov priamo vylučuje aplikáciu niektorých odklonov od všeobecnej právnej úpravy civilného sporového konania v prípade, že jedným z účastníkov konania je zamestnanec, ktoré sú v Slovenskej republike upravené v rámci právnej úpravy inštitútu individuálneho pracovnoprávneho sporu.

Individuálny pracovnoprávny spor

Pojem a právna úprava

V rámci pracovnoprávnych vzťahov sa môžu objaviť situácie, keď sa účastníci pracovnoprávneho vzťahu dostávajú do sporu. V právnom zmysle slova považujeme za spor konflikt názorov nositeľov práv a povinností z konkrétnych právnych vzťahov, kde aspoň jeden vystupuje v právnom záujme ochrany svojho subjektívneho práva. Pracovnoprávnym sporom môže byť len spor v rámci a na základe pracovnoprávnych vzťahov. [1] Je pochopiteľné, že najmä v individuálnych pracovnoprávnych vzťahoch pri značnej frekvencii realizácie práv a povinností v dennom živote dochádza k rozporom, nezhodám v názoroch a podobne, ktoré môžu vyústiť až do toho, že sa oprávnený subjekt domáha svojho práva formou jeho procesného uplatnenia pred príslušným orgánom. [2] Spory z pracovnoprávnych vzťahov riešia súdy v rámci civilného sporového konan