Logo PPRAVO

Portál pre zamestnávateľov, zástupcov zamestnancov, personalistov, manažérov HR a právnikov

Rozšírené vyhľadávanie

Pracovné situácie

Prekážky v práci z dôvodov všeobecného záujmu

Publikované: Autor/i: JUDr. et. Mgr. Jozef Toman, PhD.

Označenie „všeobecný záujem“ je použité z dôvodu, že tieto prekážky nevyjadrujú osobný záujem zamestnanca, resp. vyjadrujú ho len sekundárne (napr. bezplatné darovanie krvi je motivované presvedčením zamestnanca, ale slúži všeobecnému záujmu), a teda vyjadrujú primárne všeobecný či verejný záujem.

Prekážky v práci z dôvodu všeobecného záujmu sa delia na prekážky z dôvodu:

  • výkonu verejnej funkcie,

  • výkonu občianskych povinností,

  • výkonu iných úkonov vo všeobecnom záujme.

Mierne problematické je zaradenie výkonu odborovej funkcie, keďže táto je nielen v §  136 ods.  2 a 3 ZP (ale aj v iných ustanoveniach napr. §  157 ods.  3 ZP) riešená rovnako (porovnateľne) ako výkon odborovej funkcie.

Poskytovanie pracovného voľna pri prekážkach z dôvodu všeobecného záujmu

Základné pravidlo upravuje v prvej vete §  136 ods.  1 ZP: „Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas na výkon verejných funkcií, občianskych povinností a iných úkonov vo všeobecnom záujme, ak túto činnosť nemožno vykonať mimo pracovného času.“

Znenie §  136 ods.  1 ZP možno rozložiť na tieto „prvky“:

  • skutočnosti, pri ktorých sa poskytuje pracovné voľno – v tomto prípade sa poskytuje pracovné voľno na výkon verejných funkcií (pozri §  137 ods.  2 ZP), výkon občianskych povinností (pozri §  137 ods.  4 ZP), výkon iných úkonov vo všeobecnom záujme (pozri §  137 ods.  5 ZP),

  • pracovné voľno sa poskytuje na nevyhnutne potrebný čas – nevyhnutne potrebný čas v tomto prípade zodpovedá času, počas ktorého nevyhnutne trvala uvedená prekážka v práci (napr. činnosť svedka – dĺžka pojednávania, cesta naň a späť, t.  j. v akom rozsahu zamestnanec objektívne nemohol vykonávať prácu pre zamestnávateľa a pod.) a vyplýva z okolností konkrétneho prípadu,

  • túto činnosť nemožno vykonať mimo pracovného času – v prípade niektorých prekážok v práci je zjavné, že vznikajú na základe určitého príkazu (napr. predvolanie na súd) alebo na základe určitej náhlej situácie (pri poskytnutí prvej pomoci). Z tohto hľadiska zamestnanec v mnohých prípadoch neovplyvňuje, kedy nastanú. V prípade činností podľa §  137 ZP ide často o činnosti, ktoré nemožno vykonať mimo pracovného času zamestnanca.

Príklad:

Zamestnanec s miestom výkonu práce v Trnave má naplánovanú pracovnú zmenu na 5. december od 8.00 h do 16.30 h a je predvolaný na súd (OS Bratislava V) ako svedok na 10.00 h. Prekážka v práci zasiahla do pracovného času.

Zamestnanec má právo na ospravedlnenie neprítomnosti v práci. V danom prípade sa posúdi rozsah, v ako

Na zobrazenie tohto obsahu nemáte dostatočné oprávanenie.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Kategórie - Pracovné situácie

Rozbaliť všetky

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Register kľúčových slov

Aktuálne články

Podstatné zásady platné v pracovnom práve N

Publikované:

Pri výkone závislej práce zamestnancom sa uplatňujú určité základné zásady dané platnou právnou úpravou. Pritom môže ísť napríklad o základnú zásadu rovnakého zaobchádzania, ktorá si vyžaduje rovnaký prístup k zamestnancom a týka sa aj odmeňovania. Jednotlivé zásady pracovného práva sa týkajú aj vytvárania uspokojivého pracovného prostredia pre výkon závislej práce. Taktiež zásady pracovného práva požadujú vytváranie špecifických pracovných podmienok pre určité kategórie zamestnancov, akými sú napríklad tehotné ženy pracujúce v pracovnom pomere. Uvedené, vybrané základné zásady pracovného práva ustanovuje v čl. 1 až 11 zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) v časti „Základné zásady“, a to kogentnou právnou úpravou, ktorá musí byť bezvýhradne rešpektovaná.

Nárok na rekondičný pobyt – diskriminácia z dôvodu materstva N

Publikované:

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sa (uznesenie 2Cdo/99/2022 z 18. decembra 2024) zaoberal otázkou porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a diskriminácie v pracovnoprávnom vzťahu v prípade rekondičného pobytu podľa § 11 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o BOZP“) z dôvodu tehotenstva a materstva (čerpania materskej dovolenky, a teda neprítomnosti v práci a dopadov na nárok na rekondičný pobyt).

Možnosti zamestnanca podať podnet inšpektorátu práce N

Publikované:

Pokiaľ zamestnanec zastáva názor, že sú porušované predpisy bezpečnosti práce, môže podať podnet inšpektorátu práce. Pritom inšpektoráty práce poskytujú zamestnancom ochranu práv a oprávnených záujmov v rozsahu predmetu inšpekcie práce, ktorú majú inšpektoráty práce dané právnou úpravou. V súvislosti s uvedeným musí sám zamestnanec vyhodnotiť situáciu u zamestnávateľa a posúdiť, či využije svoju možnosť podať podnet inšpektorátu práce. Právna úprava však počíta s možnosťou, že sa zamestnanec najprv pokúsi riešiť nevyhovujúcu situáciu so zamestnávateľom a oznámi mu nedostatky, ktoré u zamestnávateľa vznikli. Pri podávaní podnetu inšpektorátu práce zamestnanec opíše skutkový stav a konanie zamestnávateľa, z ktorého vyplýva porušenie predpisov bezpečnosti práce, či iných právnych predpisov v danom prípade. V uvedenom článku bude venovaná pozornosť prípadom, kedy môže zamestnanec podať právne relevantný podnet na inšpektorát práce pre porušovanie pracovnoprávnych predpisov a právnych predpisov bezpečnosti práce.

Fyzický útok na zamestnanca ako pracovný úraz? N

Publikované:

V praxi sa objavujú spory ohľadom zodpovednosti za škodu zamestnávateľa za pracovný úraz zamestnanca, ktorý nevznikne pri samotnom výkone práce a nevznikne činnosťou zamestnanca, ale činnosťou (konaním inej osoby) v podobe fyzického násilia/útoku na zamestnanca, ktorý má dopad na jeho zdravie. Otázka posudzovania takejto situácie nie je nová, ale bola riešená aj v minulosti (NS ČSR Cpj 37/74 (Rc 11/1976): „Dojde-li k úrazu pracovníka při plnění pracovních úkolů například tak, že je napaden jiným pracovníkem nebo osobou, která v organizaci nepracuje, jde o pracovní úraz, neboť při posuzování objektivní odpovědnosti organizace za pracovní úraz je rozhodující, že mu škoda vznikla při plnění pracovních úkolů, a nikoli okolnost, kdo je původcem škody)“, avšak posudzovanie konkrétnej situácie sa deje vždy v konkrétnom prípade a NS SR sa touto otázkou zaoberal aj v ostatnej dobe.

Práca na živnosť počas práceneschopnosti zamestnanca N

Publikované:

V škole máme ekonóma, ktorý je PN a (dlho bude), je u nás zamestnaný na trvalý pracovný pomer a zároveň je aj SZČO. Môže vykonávať ekonomickú činnosť, keď je na PN a faktúrovať si to?